Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Frohde. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktorú realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov z Turecka
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvárajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Verony. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je ďalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Južný portál má dva vchody a organicky
Stará radnica:

Od konca 13. storočia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v druhej polovici 15. storočia významný košický rodák, kancelár kráľovstva a arcibiskup - Primas Uhorska, Juraj Szathmáry. Od začiatku 17. storočia tu stála Curia Civitatis - radnica mesta. Terajšia radničná budova bola postavená v rokoch 1779 - 1780, keď bol richtárom mesta Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podľa projektu Jána Langera. Fasáda je bohato členená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára Antona Krausa. Erb mesta je umiestnený v tympanóne. Trojdielny priechod je zaklenutý pruskými klenbami. Na poschodie vedie lomené schodište s kuželikovitou balustrádou a rokokovou kovanou bránou. Na odpočívadle je umiestnená pamätná tabuľa Juraja Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu schodišťa namaľoval významný maliar Erazmus Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského práva). Maľbu v zasadacej sieni nazval Apoteózou panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju reštaurovala košická reštaurátorka M.Spoločníková). K príslušnosti službám mesta sa hlási aj existencia radničnej vinárne v suteréne objektu.