Britská vláda sa neustále usilovala o podiel na správe prieplavu, ktorý krátil o 10 000 km obchodnú cestu do Indie a juhovýchodnej Ázie.
V roku 1875 si Angličania zaistili 44% akcií spoločnosti, ktorá bola vo vlastníctve vicekráľa. Medzinárodná zmluva z roku 1888 zaistila prieplavu neutralitu. Európsky zásah v prieplave, ktorý Prezident Násir v roku 1956 znárodnil, bol spôsobený chybným rozhodnutím uzavrieť izraelským lodiam záliv Akaba. Dňa 29. septembra uskutočnil Izrael za medzinárodných protestov inváziu do Egypta, zatiaľ čo britské a francúzske vojská obsadili brehy prieplavu. Čoskoro miesto nich nastúpia sily OSN a Izrael sa po zaistení prístupu do zálivu Akaba stiahol. Prieplav tak zostal v Egyptských rukách, ako životne dôležitý zdroj príjmu pre Násirovu ambicióznu politiku. V roku 1967 uzavrel Násir opätovne záliv Akaba. Blesková izraelská odpoveď zničila väčšinu egyptských leteckých síl ešte na zemi. Šesťdennou vojnou Izrael ovládol tiež Sinajský polostrov a ďalšie hraničné oblasti.
Prieplav bol uzavretý – v skutočnosti tvoril hranicu medzi frontmi dvoch protivníkov. V roku 1973 izraelské sily odrazili spoločný útok egyptských a sírijských vojsk, ktorým sa podarilo prieplav prekročiť. V roku 1974 došlo ku dohode o odpútaní síl, ale navrátenie Sinaja Egyptu bolo dokončené až po dohodách v Camp Davide v roku 1981. Neskôr v roku 1975 bol prieplav vyčistený od potopených lodí a znovu otvorený. Rozhodujúca škoda však už bola napáchaná. Po ôsmich rokoch bol prieplav pre veľa lodí (zvlášť ropných tankerov) neprejazdný a naviac fungovali síce dlhšie, ale bezpečnejšie trasy. Následná vojna medzi Iránom a Irakom (1980-1988) dopravu v nekľudnej oblasti opäť obmedzila. Napriek tomu egyptská vláda realizuje plány na opätovné prehĺbenie prieplavu, umožňujúce prejazd pre tankery až do 3000 BRT (momentálne môžu plávať lode s tonážou 150 000 ton) v nádeji, že tým obnoví jeho bývalú prosperitu.

Rastlinstvo, živočíšstvo a pôdy
Zvláštnosťou Egypta je to, že sa tu nenachádzajú nijaké lesy. Rastlinstvo na púšťach je veľmi biedne. Najviac porastov sa však vyskytuje v oázach pozdĺž Nílu. Sú to hlavne palmové háje a porasty dumy thébskej. Na nížinách rastie tamariška, mimózy, suchomilné trávy a odrody paliny no v doline Nílu sú to len pestované rastliny. (bavlna, obilie, cukrová trstina zelenina a ovocie). Všade nájdeme egyptský „strom života“ – datľovú palmu, ktorá poskytuje ročne 64 – 100 kg sladkých plodov, zo suchých palmových ratolestí a vetví pletú remeselníci rohože, ploty, ohrady a košíky na ovocie. Darí sa tu aj vodným rastlinám ako je rákosie. Keď dnes prechádzame krajinou, vidíme, že jednotlivé parcely na poliach sa zdajú malé.