Aj v tomto období stavali pyramídy, avšak tieto nestavali z mohutných kamenných kvádrov, ale z hlinených tehál. Pyramídy mali len kamenné jadro.
K najväčšiemu rozmachu krajiny došlo v období Novej ríše (asi 1555-1090 pred n. l.). Táto podnikla výboje do Ázie, obsadila Palestínu a Sýriu. Z dobitých území získaval Egypt zlato, slonovinu, cenné cédrové drevo, kone, zbrane, striebro, horské kryštály, nádherné nádoby. Faraóni si stavali zádušné chrámy a vlastné hrobky. V roku 332 pred n. l. dobyl Egypt macedónsky panovník Alexander Veľký a založil novú grécku dynastiu. Od roku 30 pred n. l. sa Egypt stal rímskou provinciou, ktorá bola riadená z hlavného mesta Východorímskej, neskôr Byzantskej ríše, Konštantinopolu. Roku 1642 n. l. vnútili krajine arabskí dobyvatelia arabčinu a islam. V roku 1520 založili mameluci, predtým kráľova telesná stráž, novú kráľovskú dynastiu, avšak v roku 1517 dostali pod kontrolu osmanskí Turci a Egypt začal postupne hospodársky i kultúrne upadať. Po krátkej francúzskej okupácii na prelome 18. A 19. Storočia prešla moc na osmanského miestokráľa z Albánska Mohammeda Aliho. Politika expanzie za Mohammeda a jeho nástupcu, zadĺžila Egypt v Británii, ktorá v roku 1882 prevzala kontrolu krajiny i Suezského prieplavu. Egypt sa stal v roku 1914 britským protektorátom a v roku 1922 získal formálnu nezávislosť a stal sa konštitučnou monarchiou. Za druhej svetovej vojny boli v západnom Egypte pri El-Alameine porazené fašistické vojská. Skutočnú nezávislosť získal Egypt v roku 1952. V rámci národno-demokratickej revolúcie prevzal moc generál Mohammad Nagib, v roku 1954 bol zvrhnutý plukovníkom Gamál Abd en-Násirom. Ten v roku 1956 znárodnil Suezský prieplav, načo nasledovala nevydarená invázia Británie, Francúzska a Izraela, proti ktorej sa Egypt rázne postavil. V roku 1958 bola vytvorená Zjednotená arabská republika spojením Egypta, Sýrie a Jemenu. V roku 1961 sa federácia rozpadla. Za sovietskej finančnej a technickej podpory začal Egypt stavať novú Asuánsku priehradu. V šesťdennej vojne s Izraelom v roku 1967 stratil Egypt Sinajský poloostrov. Násirov nástupca Anvar Sadat oživil styky so západom, keď skoncoval s egyptskou závislosťou na Sovietskom zväze. V roku 1974 bola obnovená prevádzka Suezského prieplavu a v roku 1979 bola podpísaná mierová dohoda zo Sinaja medzi Egyptom a Izraelom. Toto zblíženie s Izraelom však viedlo k egyptskej izolácii v arabskom svete i k odporu v samotnej krajine a v roku 1981 bol Sadat zavraždený.