Svedčia o tom tlaky na dne Karibského mora, ktoré smerujú rovnakým smerom, i obdobné geologické zloženie ostrovov a severného cípu Južnej Ameriky. Sťahovanie ostrovov bolo príčinou vznik hlbokých morských priekop. Najstaršie bezpečne datované skameneliny pochádzajú z čias strednej jury. Vedúcou skamenelinou boli druhy rodu Trigonia. Práve ich prítomnosť určila, že vrstvy prislúchajú strednej jure. Jurské more bolo teplé, život v ňom bol nesmierne pestrý. Hemžili sa tam ryby, plazy, hlavonožce…Z plazov to boli húsenice a podľa nálezoch skamenených kostí na mnohých miestach pohorí Sierre de los Organos tam žili dokonca aj plesiosauri – veľjaštere. Po odumretí živočíchov padali ich telá ku dnu a telo alebo lastúry časom skameneli. Pre geológov sú dôležitými svedkami života v tom ktorom období, alebo útvare. Horotvornú činnosť doprevádzali prieniky veľkých telies žulových hornín, ktoré dnes vystupujú na povrch v Sierra Meastra, vo strednej časti provincie Camagůey a tiež od Santa Clary. Je zaujímavé, že ultrabazické a bázické horniny lemujú skôr severnú časť ostrova, zatiaľ čo žulové horniny sú rozložené pozdĺž stredovej osi, alebo jeho južnej časti. Iba na východe sa ultrabazické horniny približujú takmer k južnému brehu. Ostrov dotvorilo kubánske vrásnenie, ktoré prebehlo v praoceáne tj. v starších treťohorách. V posledných treťohorách sa usadzovali, vápence, pieskovce, ílovce a dolomity. Keď sa potom po poslednej ľadovej dobe hladina oceánov a morí ustálila, zaliala voda z roztopených ľadovcov časť Kuby a tá nadobudla dnešnú podobu. Okolo ostrova je na pobreží niekoľko pribrežných terás a plošín. Nájdeme ich vo výške 2m, 15m,50-180m, 200-240m, 360-380m,410-450m, pozdĺž celého ostrova. Naviac sú známe dva podmorské terasy a to v hĺbke 9 až 18metrov. Terasy je vidieť aj priamo v havane. V štvrti Vedado je rozlíšiť celkom tri terasové plošiny a to Ulica Línea, Calle 17 a Calle 23. Pobrežné terasy vznikali ako výsledok tektonických pohybov, kedy nastával pokles, alebo výstup. Plošiny sú naklonené niekedy na jednu či na druhú stranu, čo by sa nemohlo stať, keby príčinou vzniku bolo kolísanie hladiny svetového oceánu vplyvom ľadových dôb.




3. Objavenie



Sám ostrov objavil Krištof Kolumbus 28.10.1493. Druhí deň po objavení ostrova pristal v San Salvadore (severné pobrežie Kuby). V lodnom zápisníku z 28.októbra 1492stojí: „ More pri pobreží je všade hlboké a čisté, ústie rieky potom široké stodvanásť stôp, čo je dostatočne široké pre vyplávanie pri protivnom vetre… Okolo rieky je všade plno nádherných stromov, odlišných od našich a všetky plné plodov a kvetov.