Rusko je republika s rozlohou 17 075 400cm2. Rozprestiera sa na 2 kontinentoch, v Európe a Ázii a je najväčšou krajinou na svete. Hraničí s Kazachstanom, Čínou, Mongolskom, Ukrajinou, Fínskom, Bieloruskom, Gruzínskom, Poľskom, Estónskom, Azerbajdžanom, Litvou, Lotyšskom, Nórskom a KĽDR. Celkovo susedí so 14 krajinami Európy a Ázie. Keďže má Rusko nevľúdne, chladné počasie a drsné životné podmienky, je táto nesmierne veľká krajina riedko obývaná. Nachádzajú sa tu však aj oblasti s úrodnými pôdami, zdroje nerastných surovín a hojné prírodné zdroje.


Životné podmienky:

Podmienky pre život sú v Rusku veľmi drsné najmä kvôli chladnému počasiu. Na severe klesajú zimné teploty na –43°C, pitná voda sa dopravuje v podobe kusov ľadu. Sú tu neúrodné pôdy a preto sa ľudia živili lovom kožušinových zvierat alebo rybolov. Po objavení zlata a diamantov sa ale oblasť otvorila hospodárskemu a priemyselnému rozvoju. V ostatných častiach krajiny je rozvinutý priemysel aj poľnohospodárstvo aj keď nie až na takej úrovni ako v západných krajinách, lebo fabriky sú zastarané a znečisťujú prostredie. Napriek tomu sa tu nachádza veľa významných kultúrnych stredísk, ktorých príklad je napríklad Petrohrad, ktorý je centrom kultúry a umenia a nachádza sa v ňom mnoho obdivuhodných budov. Iné strediská sú napríklad: Novosibirsk , Nižnyj Novgorod, Jekaterinburg


Politické zmeny:

Kedysi bolo Rusko sídlom cárov, ktorí mu vládli po celé stáročia. Neskôr po roku 1917 sa stal symbolom 1. komunistického režimu na svete. Ten vytvoril ZSSR, ktorý vyrástol na priemyselnú a vojenskú supermocnosť, ale za cenu veľkých obetí. Tento komunistický štát sa rozpadol roku 1991 a nová Ruská federatívna republika sa stala samostatným štátom. Ostatné republiky získali nezávislosť. Vláda nového Ruska sa usiluje zaviesť demokraciu a hospodárstvo podľa západného vzoru.


Hospodárstvo:

Rusko napriek svojej veľkej rozlohe, ľudnatosti a obrovským prírodným zdrojom, patrí medzi agrárne a vcelku zaostalé krajiny.
V hospodárstve ďaleko zaostáva za USA, Veľkou Britániou, nemeckom a francúzskom. Na svetovej produkcii sa podieľa len 4 percentami. Hospodársky rozvoj brzdilo najmä riedke osídlenie, poloha a drsné prírodné podmienky a politická a ekonomický systém bývalého ZSSR. Nástup moderného hospodárstva môže zaistiť iba zahraničný kapitál. Preto je v Rusku najrozšírenejšie trhové hospodárstvo založené na zisku. Staré štátom riadené podniky sa menia na súkromné a do nového Ruska dnes investuje veľa medzinárodných spoločností. Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 7 %, priemysel 39 %, služby 54 %


Náboženstvo a jazyk:

Ruskú pravoslávnu cirkev celé desaťročia potláčal sovietsky režim, ale po páde komunizmu sa znovu dostala na výslnie. Kostoly a kláštory sa opäť otvárajú a mnohí obyvatelia pravidelne navštevujú náboženské obrady. Tým, že sa ruská spoločnosť rapídne menila, nemeniace sa tradície pravoslávia boli a sú pre mnohých veľkou útechou. Najrozšírenejšie náboženstva v Rusku sú: pravoslávne (55 %), islam (18 %), židovské (5 %), katolícke (7 %), iné (5 %).

Úradný jazyk v Rusku je ruský. Žije tu však aj veľa národnostných menšín ako Tatári (4 %), Ukrajinci (3%), Čuvaši (1 %), Baškirci (1 %), kt. používajú vlastné nárečia.

V Rusku však neustále prebiehajú boje medzi komunistami a demokratmi. Komunisti a nacionalisti na jednej strane sú proti zachovaniu Ruskej federácie a demokrati sa boja návratu ruskej politiky k diktatúre a obávajú sa, že rôzne vojny ako napr. vojna o Čečensko si vyžiadajú rozpad Ruskej federácie.