BIOSFÉRA
Biosféra je časť krajinnej sféry, kde žijú rastliny a živočíchy. Stredná mocnosť biosféry v oceáne sa pohybuje okolo 22km, na kontinentoch 12-21km. Biogeografia je fyziogeografická disciplína, ktorá skúma rastlinstvo a živočíšstvo ako súčasť krajiny. Delí sa na fytogeografiu (rastlinstvo) a zoogeografiu(živočíšstvo). Biológia je veda o živých organizmoch. Ekologické činitele sú teplo, svetlo, voda, pôda, reliéf. Podľa tepla sa delia na teplomilné (melóny, tekvice) a chladnomilné (oziminy). Podľa svetla sa delia na svetlomilné(borovica, dub) a tôňomilné(buk, jedľa). Podľa vody sa delia na vlhkomilné – hygrofyty(lekno, záružlie), suchomilné – xerofyty(kaktus, akácie, sukulenty) a prechodné – mezofyty(nezábudka). Podľa pôdy sa delia na nitrofilné – dusíkaté pôdy(pŕhľava, baza čierna), kalcifilné – vápnité pôdy(Plesnivec alpínsky), acidofilné – kyslé pôdy(čučoriedky, brusnice) a halofyty – zasolené pôdy(borovice, astra, skorocel). Fytocenóza/zoocenóza je zákonitý súbor rastlín/živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia (silnejšie druhy vyradia slabšie). Biocenóza je fytocenóza + zoocenóza. Krajinný ekosystém je geobiocenóza, ktorá sa delí na živé organizmy, ich životné podmienky a vzájomné vzťahy medzi nimi.
Bioklimatické pásma
Klimatické podmienky - od rovníka k pólom – pásmovité usporiadanie rastlinstva a živočíšstva. Prvotnou príčinou členenia biosféry zo stúpajúcou nadmorskou výškou je zmena klimatických podmienok, zo stúpajúcou nadmorskou výškou teplota klesá a pribúdajú zrážky.
1.Pásmo tropických dažďových lesov – Amazonská nížina, Konžská panva, Sundské ostrovy. Je tu najbohatšia vegetácia na Zemi(druhy). Vzhľad lesa je po celý rok rovnaký pretože je tu teplo a vlhko. Sú tu bujné, husté lesy, vysoké do 60m, ktoré tvoria 4-5 poschodí. Nazývajú sa aj pľúca Zeme. Amazonská nížina - leňochod, mravčiar, vrešťan, kolibrík, Konžská panva – gorila, šimpanz.
2.Pásmo tropických saván – Sú to vysoko trávnaté(2-3m) a krovité porasty s roztrúsenými stromami. Strieda sa tu obdobie sucha a dažďov. Rastú tu baobaby a akácie(vlahu si uchovávajú v kmeni alebo kožovitých listoch). Sú tu antilopy, zebry, levy, slony, hyeny, gepardy, jaguáre...
3.Pásmo púští – Afrika, Austrália, Ázia. Je v oblasti obratníkov. Oáza sú miesta v púšti, kde podpovrchové vody vystupujú na povrch – palma datľová. Veľké teplotné rozdiely spôsobuje to, že tu chýba vegetácia. Vadí a creek sú občasné korytá riek – Afrika, Austrália. Sahel je polopúšť – miesto medzi púšťou a savanou. Dezertifikácia je rozširovanie púští na úkor saván, napr. pasením dobytka....
4.Pásmo stredomorského rastlinstva – Je to oblasť okolo Stredozemného mora, S a J Afriky. Listy neopadávajú, pretože sú tu teplé a daždivé zimy. Tvrdé kožovité listy zabraňujú vyparovaniu vody z nich. Riedke, vždyzelené prevažne krovité oblasti. Macchie je najrozšírenejšia formácia. Vavrín, dub korkový, céder, eukalyptus, pínie a zo zvierat makak magot., ženetka, jašterica, chameleón, gekon.
5.pásmo monzúnových lesov – Juhovýchodná Ázia -Suptropická oblasť
6.Pásmo stepí – Sú to nízko trávnaté oblasti bez stromov. Je tu málo zrážok, vysoké teploty → krajina bez lesov. JZ Ukrajina, Mongolsko, Kazachstan, Maďarsko(pusta), Severná Amerika(prérie), Južná Amerika(pampy). Step, kde je viac zrážok sa nazýva lesostep, a kde je menej zrážok – polopúšť.
7.Pásmo listnatých a zmiešaných lesov – Je to mierne pásmo – Európa, J Chille, J Tasmánie.
8.Pásmo ihličnatých lesov – tajga – Kanada, Eurázia – od Škandinávie až po Tichý oceán
9.Pásmo tundier – Sú to najsevernejšie okraje Ameriky a Eurázie. Rastú tu len machy, lišajníky, zakrpatené brezy a vŕby.
10.Pásmo polárnych pustatín – Nachádza sa okolo pólov.
Rastlinstvo a živočíšstvo oceánov
Na rozšírenie rastlinstva a živočíšstva vplývajú vlastnosti vody(hĺbka, geografická šírka). V povrchových vrstvách vody žije podstatná časť rastlinstva a živočíšstva(svetlo, teplo). V plytkých šelfových moriach žije pobrežné – litorálne živočíšstvo(do hĺbky 200m). V morských hlbinách žije hlbokomorské – absyálne živočíšstvo (až po dno), napr.: ježovky, hlavonožce. V teplých moriach je viac druhov a menej jedincov, a v studených je menej druhov a viac jedincov (hlavné svetové loviská rýb – studené vody obsahujú viac rozpustného kyslíka, čiže viac planktónu).
Vertikálne členenie biosféry
Vegetačné stupne:
•do 550 m n. m. – dubový stupeň
•550 – 1300 m n. m. – bukový stupeň
•1300 – 1600 m n. m. – smrekový stupeň (horná hranica lesa)
•nad 1600 m n. m. – stupeň kosodreviny
•nad kosodrevinou – vysokohorské spoločenstvá – alpínske lúky, skaly
Členenie biosféry na určitom území:
•Lužné lesy – miesta v stredne Európe, kde sa voda stáva rozhodujúcim činiteľom (okolie riek – Dunaj...)
•Vŕbové a vŕbovo–topoľové lesy – sústavne zaplavované územie najmä väčších nížinných riek
•Brestovo-jaseňové lesy – časti nív zaplavované len zriedkavo (pri veľkých povodniach)
•Slatinné jelšiny – zamočiarené zníženiny (Jurský Štúr)
•Borovicové lesy – duny na Záhorí
•Sutinové lesy – skalnaté horské oblasti
