referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Streda, 6. decembra 2023
História Bardejova
Dátum pridania: 19.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Atex
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 048
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 5m 20s
Pomalé čítanie: 8m 0s
 
HISTÓRIA MESTA BARDEJOV - PRVÁ ZMIENKA O MESTE: rok 1241

Od praveku

Najstaršie stopy pobytu a činnosti na území Bardejova sú až zo staršej doby kamennej. Tieto stopy predstavujú dva kamenné nástroje. Jeden nástroj, a to lichobežníková korodovaná, bielo, miestami modrasto patinovaná rohovcová čepeľ so zvisle retušovanými hranami, bola nájdená nad Mlynským potokom v polohe Nad Rurnou. Druhý, bazálna časť čepele z čierneho buližníka s vrubom v hornej tretine bol nájdený na roli pri rázcestí odbočky z cesty Bardejov - Zborov do Bardejovských Kúpeľov. Obidva tieto nástroje (môžete ich vidieť v Šarišskom múzeu v Bardejove) boli spojené s gravettienskou industriou, patriacou do poslednej fázy doby ľadovej, do sklonku würmského zaľudnenia (20 000 rokov pred n.l.) Keďže to nie sú jediné stopy človeka z tejto doby, pripúšťa sa, že svedčia o presunoch ojedinelých loveckých skupín na sklonku doby ľadovej. Najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín bardejovských oblastí je podľa archeologického výskumu neskorá doba kamenná (eneolit - 2500 - 1800 rokov pred n.l.)

Prvá písomná zmienka

Bolo obdobie feudalizmu. Nedostatok kvalitnej ornej pôdy ovplyvňoval rozvoj poľnohospodárstva. Významnou črtou polohy Bardejova bolo zapojenie na dva vodné toky, a to Kľušovský potok a Sekčov, ktoré ho spájali s údolím Torysy. Tade viedlo aj najdôležitejšie cestné spojenie s Prešovom. Nadôvažok malo územie Bardejova vyslovene otvorenú zemepisnú pozícu. V Bardejove nekončili cestné spojenia prichádzajúce od juhu. Naopak pokračovali aspoň troma prechodmi na sever za karpatský oblúk.

Priestor Bardejova nebol doteraz archeologicky skúmaný. Najstaršia písomná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1247. Ide o listinu uhorského kráľa Bélu IV, v ktorej na požiadanie cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol sv.Egídia v Bardejove, novourčoval chotárne hranice bardejovského sídliska. Podľa listiny prešovský Nemci svojvoľne zničili staré chotárne znaky cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a postavili nové, vo svoj prospech. Kráľ poveril šarišského župana Teku sa obhliadnutím sporného chotára a na jeho základe kráľovská kancelária novourčila chotár cisterciánskeho Bardejova. Listina je jediným údajom o ciesterciánoch v Bardejove. V tomto období sa však už o Bardejove hovorí ako o rozvinutom osídlenom meste.

Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať 8 dňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy ....


Mesto sa opevňuje

Už od týchto rokov bezpečnost obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kraľovské mesto.

Obratnosť bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohoto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich "zlatý vek" Bardejova. Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter ...

Po nastúpení Luxemburgovcov na uhorský kráľovský trón uhorsko-poľskú spoluprácu vystriedalo vojenské súperenie. V rokoch 1402-1403 sa Bardejov načas dostal aj priamo do poľských rúk. V roku 1402 bolo mestu udelené kráľom Žigmundom, právo skladu tovaru. Vo vojnových časoch toho obdobia bola otázka bezpečnosti problémom. Marek z Norimbergu preto tento problém riešil jednostranne na úkor mesta. V časovom rozpätí medzi 1405 a 1407 premenil prestvabami mestkú vežu, v ktorej bola brána do mesta na hrad a opatril ho vlastnou strážou
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.