India

Hlavné mesto: Nové Dillí
Rozloha: 3 287 262 km
Počet obyvateľov: 935 744 000
Úradný jazyk: hindčtina, angličtina a ďalších 13 jazykov
Hlavné náboženstvá: hinduistické 80%, moslimské 11%, kresťanské 2%, sikhské 1%, ostatné 6%

Zriadenie: pluralitná demokracia
Mena: rupia

Gramotnosť dospelých: 52%
Priemerná dĺžka života: 61 rokov
Počet obyvateľov na jedného lekára: 2 460

Siedmou najväčšou krajinou na svete a druhou najväčšou v počte obyvateľstva je India. Tu vznikli tri svetové náboženstvá: hinduizmus, budhizmus a sikhizmus. Používa sa tu viac ako 200 jazykov, vyše 40% obyvateľstva hovorí najrozšírenejšou hinčinou.

Bollywood:

India vyrába viac filmov než ktorákoľvek iná krajina na svete vrátane USA. Každý rok sa nakrúti asi 800 dlhometrážnych celovečerných filmov a to predovšetkým v Bombaji, ktorý prezývajú aj Bollywoodom. Približne 3,5 milióna ľudí navštívi denne 13 000 kín v celej krajine, aby si pozreli filmy v jednom z 52 miestnych jazykov a dialektov. Mnohí idú na voj obľúbení znova a znova, niekedy i 10- krát a viac. Niektoré filmy trvajú štyri aj päť hodín.

Náboženstvá:

Indovia sú väčšinou hinduisti, ale niektorí vyznávajú aj iné náboženstvá ako napr. sikhizmus alebo džinizmus. Sikhovia veria v jedného Boha. Ich najposvätnejšou svätyňou je zlatý chrám v Amritsáre. Mnohý sikhovia nosia turbany (ako napr. na obrázku), ktoré sú symbolom čistoty. Džinizmus je podobný hinduizmu. Džinisti rešpektujú všetky formy života a ich mnísi nosia rúšku, aby sa im do úst ani náhodou nedostal hmyz.

Hinduistický sobáš:

Hinduistické sobáše sú komplikovanou záležitosťou s obradmi a hostinou trvajúcou i niekoľko dní. Väčšina manželstiev sa uzatvára medzi členmi tej istej kasty, čiže sociálnej skupiny. Dohodnú ich rodičia snúbencov. Po sobáše žije nevesta v rodine manžela. Novomanželia sú často súčasťou veľkej rodiny, v ktorej žije niekoľko generácií v jednom dome.

Sárí:

Tradičným odevom indických žien je sárí. Je to asi 7 metrov dlhý kus pestrofarebnej alebo bavlnenej látky, ktorú si ženy obtáčajú okolo tela. Koniec si voľne prehodia cez plece. Ten je dlhý natoľko, aby si s ním žena mohla zakryť hlavu. Tradičným oblečením mužov je dhótí, pás bavlnenej látky ovinutý okolo pása a medzi nohami.

Indická kuchyňa:

Mnohí Indovia sú vegetariáni. Ich viera im zakazuje zabíjanie živých tvorov. Hindovia nejedia hovädzie mäso, pretože kravy považujú za posvätné, moslimovia nejedia bravčovinu. Strava sa mení podľa jednotlivých oblastí, ale typické jedlá je šošovica, jogurt, ryža alebo chlebová placka. Podľa starých Indov má potrava božský pôvod a kuchárske umenie preto bolo pokladané za posvätné. Obrady varenia sa riadili "svätými" pravidlami. Pokrmy museli byť výživné, prospievať zdraviu a zvyšovať nielen estetické, ale i intelektuálne potešenie zo života. Hlavné kuchárske pokyny boli zaznamenané v náboženských knihách.

- hlavné jedlo býva doplnené dalom (šošovičnou kašou), zeleninou a jogurtom.
- väčšina indických jedál sa pripravuje na masle zvanom ghee
- Indovia používajú na dochutenie jedál množstvo korenín: koriander, rasca, ďumbier alebo kurkuma

Tádž Mahál:

Tádž Mahál je skratkou mena manželky cisára Šahdžahána. Mumtáz Mahal zomrela pri pôrode ich štrnásteho dieťaťa. Cisárov žiaľ bol obrovský. Na pamiatku svojej lásky dal postaviť mimoriadny palác. Splnil tým aj posledné želanie svojej ženy: „Ukáž celému svetu ako si ma miloval“. A aj preto je považovaný za symbol oddanosti muža k žene.

Stavať ho začali v roku 1632 neďaleko indického mesta Agra. Na jeho stavbe sa podieľalo neuveriteľných 20 tisíc robotníkov, ktorí ho stavali celých 22 rokov. Je postavený zo sivobieleho mramoru, ktorý bol privezený z 300 kilometrov vzdialeného kameňolomu, je ozdobený tisíckami drahokamov a polodrahokamov a na jeho výzdobu bol použitý aj čierny mramor. Tádž Mahál mal aj dvere zo striebra, či zlaté zábradlie, ale v súčasnosti ich už neuvidíte. Boli totiž rozkradnuté zlodejmi, ktorí sa aj teraz snažia vylamovať už spomínané drahé kamene. Plynúcim časom a nepriaznivým vplyvom okolia sa však sivobiely mramor zmenil na žltý. Ako sa mesto rozrastalo, mauzóleum sa ocitlo uporstred priemyselnej štvrte, čo na ňom zanecháva ďalšie nepriaznivé stopy.

Tádž Mahál sa však preslávil po celom svete a stal sa neodmysliteľným symbolom Indie. V roku 1983 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.