2.9. Vodná nádrž Červená studňa
Nádrž sa prvý raz spomína v roku 1765. Projekt výstavby nádrže vyhotovil Jozef Karol Hell. Na jej mieste sa však predpokladá menšia vodná nádrž najneskôr z 1. polovice 17. storočia.
Nádrž Červená studňa bola vybudovaná na rozhraní dvoch povodí Hrona a Ipľa a nachádza o niečo vyššie ako Veľká a Malá Vodárenská vodná nádrž.
Jozef Karol Hell využil strategickú polohu vodnej nádrže a navrhol plán na vybudovanie náhonného jarku, ktorý privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodnostĺpcového čerpacieho stroja ktorý bol do tejto šachty zabudovaní v roku 1754.
Stroj bol v činnosti len vtedy, keď bolo dostatku body vo vodnej nádrži čiže najmä na jeseň a na jar. V tomto období bolo najviac vody aj v baniach a keďže šachta Amália bola prepojená s ďalšimi šachtami na Štiavnických Baniach, voda z tajchu zohrala významnú úlohu nielen pre spomínanú šachtu, ale aj pre ostatné, s ktorými bola prepojená v čase, keď jej bolo potrebné najviac.
V roku 1759 vodná nádrž Červená studňa dodávala vodu aj do vodnej nádrže Klinger taktiež pre pohon vodnostĺpcového čerpacieho stroja zabudovaného pri šachte Žigmund. Tento stroj ako jediný v banskoštiavnickom rudnom revíre bol zabudovaný na povrchu.
Vodná nádrž mala 3 zberné jarky a jeden náhonný jarok, ktorý viedol z vodnej nádrže po východných svahoch Paradajsu až na šachtu Amália, ktorá bola vyhĺbená v oblasti Hronej Rovne (súčasť obce Štiavnické Bane).
Výstavbou štátnej cesty Banská Štiavnica – Hodruša boli prerušené prítokové jarky a v rokoch 1990 – 1992 bola nádrž aj s prítokovými jarkami obnovená z iniciatívy aktivistov Stromu Života.
Bola spojená s nádržami Veľká a Malá Vodárenská a neskôr slúžila na zásobovanie vody pre obyvateľov mesta. Dnes je tajch už takmer vyschnutý a zarastený.
Dĺžka koruny hrádze - 117 m.
Šírka koruny hrádze - 5 m.
Výška hrádze - cca 10 m.
Sklon návodnej strany hrádze - 40,5 °
Sklon vzdušnej srany hrádze - 36 °
Objem vodnej nádrže - cca 30 000 m3.
Maximálna hĺbka - 8,1 m.
Dĺžka známych prítok. Jarkov - 5 900 m (štôlne 250 m).
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Banskoštiavnický vodohospodársky systém (tajchy)
| Dátum pridania: | 05.12.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | madmanko | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 10 120 |
| Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 28.5 |
| Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 47m 30s |
| Pomalé čítanie: | 71m 15s | ||
Zdroje: Lichner M.: Banskoštiavnické tajchy, Harmony, 1999, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Richňavské vodné nádrže, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: vodná nádrž Rozgrund, SAŽP v BS, 2004, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: najvýznamnejšie vodné štôlne piargskej skupiny vodných nádrží, SAŽP v BS, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: základné informácie piargskych vodných nádrží Spodná Vindšachtská, Evička, Veľká Vindšachtská, Bakomi, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: banskoštiavnické vodné nádrže, SAŽP v BS, 2004, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Krížna, banské jarky, regulácia vôd, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Vodná nádrž Počúvadlo, SAŽP v BS, 2003, Lichý J.: Voda – obnoviteľný zdroj energie. In: Enviromagazín, č. 4/2005, s. 16, Novák J.: Sústava technických a vodohospodárskych diel v krajine v okolí Banskej Štiavnice z historického hľadiska. In: Časopis Životné prostredie, č. 5/2000, Banská Štiavnica, Región Hont, Tanad sport, Tanad sport, Geopark Banská Štiavnica, Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenská agentúra životného prostredia, Gymnázium Andreja Kmeťa, Aquamedia, Francesco Co. & Potápačské centrum, Parsimony Forum, United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization
