2.10. Vodná nádrž Ottergrund
Výstavbu vodnej nádrže Ottergrund povolila Dvorská komora vo Viedni rezolúciou zo dňa 28.8.1750 a schválila náklady 4 500 zlatých na jeho vybudovanie.
V protokole banského zasadania zo 4. septrembra 1751 sa spomína, že výstavbu vodnej nádrže na Ottergrunde (názov úseku kde je vodná nádrž Ottergrund lokalizovaná) mal na starosti banský merač J. T. Brinn a že celkové dokončenie prác bude o niekoľko týždňov a to tak samotnej vodnej nádrže ako aj príslušných jarkov.
V minulosti bola voda z vodnej nádrže Ottergrund cez výpustnú štôlňu vypúšťaná do náhonného jarku, ktorý odvádzal vody z vodnej nádrže Červená studňa a v prípade potreby boli povrchové vody z týchto dvoch nádrží dopravované náhonným jarkom až na šachtu Amália, kde slúžili na pohon banských zariadení.
V roku 1896 sa vodná nádrž Ottergrund spomína ako zdroj pitnej vody pre potreby obyvateľov mesta Banská Štiavnica – budovy banského úradu a objekt Kammerhofu.
Dňa 2. júla 1888 sa na základe inšpekcie Strojného inšpektorátu na Vindšachte (Štiavnické Bane) pristúpilo k oprave nádrže. Inšpekcia v tomto čase zistila zanesenie skrine uzatváracieho zariadenia, ako aj celkový zlý stav tohto mechanizmu. Zariadenie bolo natoľko zničené, že sa voda vo vodnej nádrži nedala uzavrieť a stalo sa nefunkčným.
K vypusteniu nádrže za účelom vykonania navrhnutých, nutných opráv došlo dňa 14.6.1889, povolenie strojnému inšpektorovi dalo Štátne banské riaditeľstvo v Banskej Štiavnici. Na opravy riaditeľstvo schválilo 736 zlatých.
V rámci opráv bola vykonaná oprava uzatváracieho zariadenia vodnej nádrže, oprava hrádze a jarku na odvádzanie nadbytočnej vody, výmena drevených vodovodných žľabov a vyčistenie nádržnej skrine.
Vodná nádrž Ottergrund je najvyššie položená vodná nádrž v banskoštiavnickom rudnom revíre a nad nádržou je najvyššie položené osídlenie v Štiavnických vrchoch.
Dĺžka koruny hrádze - 75,00 m.
Šírka koruny hrádze - 5,00 m.
Výška hrádze - 7,20 m.
Objem vodnej nádrže - cca 5 819 m3.
Maximálna hĺbka - 8,00 m.
Nadmorská výška - 801,28 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - 3 750 m (štôlne 250 m).
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Banskoštiavnický vodohospodársky systém (tajchy)
| Dátum pridania: | 05.12.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | madmanko | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 10 120 |
| Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 28.5 |
| Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 47m 30s |
| Pomalé čítanie: | 71m 15s | ||
Zdroje: Lichner M.: Banskoštiavnické tajchy, Harmony, 1999, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Richňavské vodné nádrže, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: vodná nádrž Rozgrund, SAŽP v BS, 2004, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: najvýznamnejšie vodné štôlne piargskej skupiny vodných nádrží, SAŽP v BS, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: základné informácie piargskych vodných nádrží Spodná Vindšachtská, Evička, Veľká Vindšachtská, Bakomi, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: banskoštiavnické vodné nádrže, SAŽP v BS, 2004, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Krížna, banské jarky, regulácia vôd, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Vodná nádrž Počúvadlo, SAŽP v BS, 2003, Lichý J.: Voda – obnoviteľný zdroj energie. In: Enviromagazín, č. 4/2005, s. 16, Novák J.: Sústava technických a vodohospodárskych diel v krajine v okolí Banskej Štiavnice z historického hľadiska. In: Časopis Životné prostredie, č. 5/2000, Banská Štiavnica, Región Hont, Tanad sport, Tanad sport, Geopark Banská Štiavnica, Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenská agentúra životného prostredia, Gymnázium Andreja Kmeťa, Aquamedia, Francesco Co. & Potápačské centrum, Parsimony Forum, United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization
