2.11. Vodná nádrž Klinger (Klingerstollner Teich)

Túto nádrž naprojektoval a aj postavil Jozef Kornel Hell. Ako funkčná sa spomína prvý raz v roku 1765. 

Tajch Klinger (Klingerštôlniansky tajch) dostal svoje meno podľa názvu štôlne (štôlna Klinger) ústiacej povyše tohto tajchu. 

V roku 1829 bola hrádza rozobraná a v roku 1829 – 1833 materiál z nej poslúžil k výstavbe novej vodnej nádrže klinger, ktorá bola o niečo väčšia, a postavená o niečo nižšie v údolí.  

Na výstavbu hrádze novej vodnej nádrže bol použitý materiál z rozobratej hrádze pôvodnej nádrže a tiež aj dovážaný z oblasti Červenej studne. Materiál z Červenej studne sa dopravoval po koľajnicovej trati, ktorá bola prvou koľajnicovou traťou vybudovanou na Slovensku. 

Vodná nádrž slúžila pre potreby šachty Ondrej, Maximilián a Zigmund. Voda z nádrže sa používala aj na chladenie kompresorov a neskôr v šachte Ondrej na pohon vodnej turbíny. 

V roku 1913 vodu z tejto nádrže začala využívať aj tabaková továreň (dnes už neexistujúca) v Banskej Štiavnici na kropenie tabaku. Podľa povolovacej listiny zo 6.8.1908, schválenej banským riaditeľstvom v Banskej Štiavnici, mala továreň z vodnej nádrže zaistený odber vody v objeme 12 000 m3 vody ročne na dobu 50 rokov. 

Tajch Klinger tiež niekedy slúžil ako mestské plážové kúpalisko. Keď sa v nádrži utopil jeden zo študentov štiavnickej akadémie, hrozila za plávanie v tajchu Klinger, ale i ostatných tajchoch, nielen pokuta, ale dokonca až väzenie. Prísne obmedzenia časom zanikli.

V roku 1977 následkom prudkých dažďov došlo k preliatiu hrádze, čo spôsobilo deštrukciu v podhrádzi a poškodenie vzdušného svahu.

Výsledkom prechodu správcovstva vodnej nádrže Klinger na podnik Povodie Hrona š. p. v Banskej Bystrici v roku 1983 bola realizácia inžinierskogeologického prieskumu hrádzového telesa so zabudovaním piezometrických a hydropedologických vrtov na sledovanie režimu prúdenia podzemných vôd pod hrádzova podložím.

V roku 1993 bol vybudovaný bezpečnostný priepad, vykonala sa úprava koruny hrádze návodného a vzdušného svahu hrádze.

Vodná nádrž Klinger mala niekoľko zdrojov vody, ktoré slúžili na jej dopĺňanie. Boli to hlavné zberné jarky, ktoré privádzali povrchové (zrážkové) vody do tejto vodnej nádrže, neskôr to bol aj náhonný jarok z vodnej nádrže Červená studňa a Ottergrund, ktorý bol zaústený do Klingera v jeho severnej časti, v ľavom brehu tejto vodnej nádrže za použitia liatinového potrubia. 

Pôvodne náhonný jarok z vodnej nádrže Červená studňa a Ottergrund obchádzal Klinger zo severnej strany a pokračoval poza Veiden šachtu až na šachtu Amália. Vody z náhonného jarku boli v minulosti využívané na pohon čerpacích zariadení v tejto šachte. Neskôr, po vyrazení Svätotrojičného obzoru, už nebola voda z náhonného jarku potrebná pre banskú prevádzku v šachte Amália a bola využitá pre dopĺňanie vodnej nádrže Klinger.

Prítokové jarky sú v šúčastnosti nefunkčné a zdevastované rôznou činnosťou avšak nádrž si udržiava priemernú (prevádzkovú) hladinu, pretože z nádrže sa odber vody v súčastnosti už nevykonáva.  

Spoločne s tajchom Rozgrund sa nachádza tajch Klinger na 12 a 9 korunových známkach, ktoré vydala Slovenská akadémia vied pri príležitosti 50. výročia svojho založenia. O tieto známky je značný zberateľský záujem.
 
Dĺžka koruny hrádze - 135,00 m.
Šírka koruny hrádze - 6,50 m.
Výška hrádze - 18,70 m.
Objem vodnej nádrže - 132 000 m3.
Maximálna hĺbka - 21,3 m.
Minimálna hladina v nádrži - 674,00 m. n. m.
Maximálna hladina v nádrži - 683,00 m. n. m.
Nadmorská výška - 685,51 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - 8 100 m (stôlne 350 m).