2.1. Vodná nádrž Evička

Prvá zmienka o stavbe tejto nádrži je z roku 1638. V piargskej skupine vodných nádrží bola vybudovaná ako druha v poradí.

Voda z nádrže slúžila na pohon úpravníckych a bansko – strojníckych zariadení, predovšetkým na pohon čerpadiel (stangenkustov). Tieto zariadenia sa nachádzali v okolí šácht Karol a Magdaléna. 

Použitá voda z pohonu bansko – strojníckych zariadení (čerpacej techniky), poháňala ešte úpravnícke zariadenia (stupy), aby následne spolu s vytiahnutou banskou vodou ešte raz vykonávala prácu spolu s vodou z vodnej nádrže Spodná Vindšachta na úpravníckych zariadeniach v hornej časti Štefultovskej doliny a neskoršie po celej doline.

V posledných rokoch 17. storočia a v roku 1700 sa hrádza tejto nádrže opravila a zvýšila. Oprava, ktorá sa realizovala spolu s opravou tajchu Spodná Vindšachta (dnes už neexistujúca), bola ukončená k 1. novembru 1700.

Z hľadiska plochy povodia a využitia vodnej nádrže Evička, bolo jej situovanie v teréne optimálnym riešením a tým sa dá vysvetliť, prečo nebolo potrebné bezprostredne po jej vybudovaní privádzať vodu do vodnej nádrže umelo vybudovanými jarkami.

Po vybudovaní vodnej nádrže Veľká Vindšachta a Širokého zberného jarku, bola v dolnej časti Širokého jarku vybudovaná odbočka (rozdeľovací objekt – stavidlo), ktorým bolo možné z tohto jarku odvádzať vodu aj do vodnej nádrže Evička. 

Dňa 13. septembra 1714 predložil Matej Kornel Hell plán a rozpočet na vybudovanie zberného jarku spod Sitna o celkovej dĺžke 2 037 siah, s nákladom 5 080 florénov a sučasne navrhol ďalšie zvýšenie hrádze. Hellov návrh bol prijatý s tým, že voda sa mala doviesť nie do nádrže ale pod túto nádrž do kanála, ktorým sa privádzala voda z tejto nádrže k Spodnej Vindšachte. 

S prácami na zvýšení hrádze sa začalo až o dva roky. V roku 1718 bolo zvyšovanie dokončené a súčasne bol vybudovaný aj zberný jarok spod Sitna. Hrádza však prepúšťala vodu a to bol dôvod prečo ju dal opraviť hlavný komorný gróf priamo Mikovínimu, keď viacnásobné opravy tejto hrádze v 30-tich rokoch 18. storočia nepomáhali. 

Pri tejto oprave Samuel Mikovíni uplatnil technológiu tesnenia hrádze použitím tesniaceho jadra z hliny, ktoré vykonal v nadstavbovej časti hrádze. Po vykonaní opravy až do roku 1998 sa už väčšie opravy na tajchu nerealizovali.

V rokoch 1998 – 1999 bola realizovaná rekonštrukcia vodnej nádrže, ktorá spočívala vo vybudovaní veľkokapacitného bezpečnostného priepadu, oprave hrádzového telesa (predovšetkým návodného svahu) a sfunkčnení výpustného systému.  

Dĺžka koruny hrádze - 195,17 m.
Šírka koruny hrádze - 12,00 m.
Výška hrádze - 11,40 m.
Objem vodnej nádrže - 118 500 m3.
Maximálna hĺbka - 10,4 m.
Rozloha - 2,32 ha
Nadmorská výška - 662,814 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - 2 456 m (stôlne 1282 m).