2.1. Vodná nádrž Evička
Prvá zmienka o stavbe tejto nádrži je z roku 1638. V piargskej skupine vodných nádrží bola vybudovaná ako druha v poradí.
Voda z nádrže slúžila na pohon úpravníckych a bansko – strojníckych zariadení, predovšetkým na pohon čerpadiel (stangenkustov). Tieto zariadenia sa nachádzali v okolí šácht Karol a Magdaléna.
Použitá voda z pohonu bansko – strojníckych zariadení (čerpacej techniky), poháňala ešte úpravnícke zariadenia (stupy), aby následne spolu s vytiahnutou banskou vodou ešte raz vykonávala prácu spolu s vodou z vodnej nádrže Spodná Vindšachta na úpravníckych zariadeniach v hornej časti Štefultovskej doliny a neskoršie po celej doline.
V posledných rokoch 17. storočia a v roku 1700 sa hrádza tejto nádrže opravila a zvýšila. Oprava, ktorá sa realizovala spolu s opravou tajchu Spodná Vindšachta (dnes už neexistujúca), bola ukončená k 1. novembru 1700.
Z hľadiska plochy povodia a využitia vodnej nádrže Evička, bolo jej situovanie v teréne optimálnym riešením a tým sa dá vysvetliť, prečo nebolo potrebné bezprostredne po jej vybudovaní privádzať vodu do vodnej nádrže umelo vybudovanými jarkami.
Po vybudovaní vodnej nádrže Veľká Vindšachta a Širokého zberného jarku, bola v dolnej časti Širokého jarku vybudovaná odbočka (rozdeľovací objekt – stavidlo), ktorým bolo možné z tohto jarku odvádzať vodu aj do vodnej nádrže Evička.
Dňa 13. septembra 1714 predložil Matej Kornel Hell plán a rozpočet na vybudovanie zberného jarku spod Sitna o celkovej dĺžke 2 037 siah, s nákladom 5 080 florénov a sučasne navrhol ďalšie zvýšenie hrádze. Hellov návrh bol prijatý s tým, že voda sa mala doviesť nie do nádrže ale pod túto nádrž do kanála, ktorým sa privádzala voda z tejto nádrže k Spodnej Vindšachte.
S prácami na zvýšení hrádze sa začalo až o dva roky. V roku 1718 bolo zvyšovanie dokončené a súčasne bol vybudovaný aj zberný jarok spod Sitna. Hrádza však prepúšťala vodu a to bol dôvod prečo ju dal opraviť hlavný komorný gróf priamo Mikovínimu, keď viacnásobné opravy tejto hrádze v 30-tich rokoch 18. storočia nepomáhali.
Pri tejto oprave Samuel Mikovíni uplatnil technológiu tesnenia hrádze použitím tesniaceho jadra z hliny, ktoré vykonal v nadstavbovej časti hrádze. Po vykonaní opravy až do roku 1998 sa už väčšie opravy na tajchu nerealizovali.
V rokoch 1998 – 1999 bola realizovaná rekonštrukcia vodnej nádrže, ktorá spočívala vo vybudovaní veľkokapacitného bezpečnostného priepadu, oprave hrádzového telesa (predovšetkým návodného svahu) a sfunkčnení výpustného systému.
Dĺžka koruny hrádze - 195,17 m.
Šírka koruny hrádze - 12,00 m.
Výška hrádze - 11,40 m.
Objem vodnej nádrže - 118 500 m3.
Maximálna hĺbka - 10,4 m.
Rozloha - 2,32 ha
Nadmorská výška - 662,814 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - 2 456 m (stôlne 1282 m).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Banskoštiavnický vodohospodársky systém (tajchy)
Dátum pridania: | 05.12.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | madmanko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 10 120 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 28.5 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 47m 30s |
Pomalé čítanie: | 71m 15s |
Zdroje: Lichner M.: Banskoštiavnické tajchy, Harmony, 1999, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Richňavské vodné nádrže, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: vodná nádrž Rozgrund, SAŽP v BS, 2004, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: najvýznamnejšie vodné štôlne piargskej skupiny vodných nádrží, SAŽP v BS, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: základné informácie piargskych vodných nádrží Spodná Vindšachtská, Evička, Veľká Vindšachtská, Bakomi, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: banskoštiavnické vodné nádrže, SAŽP v BS, 2004, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Krížna, banské jarky, regulácia vôd, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Vodná nádrž Počúvadlo, SAŽP v BS, 2003, Lichý J.: Voda – obnoviteľný zdroj energie. In: Enviromagazín, č. 4/2005, s. 16, Novák J.: Sústava technických a vodohospodárskych diel v krajine v okolí Banskej Štiavnice z historického hľadiska. In: Časopis Životné prostredie, č. 5/2000, Banská Štiavnica, Región Hont, Tanad sport, Tanad sport, Geopark Banská Štiavnica, Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenská agentúra životného prostredia, Gymnázium Andreja Kmeťa, Aquamedia, Francesco Co. & Potápačské centrum, Parsimony Forum, United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization