2.2. Vodná nádrž Veľká Vindšachta (Windschachter Teich)
Návrh na jej výstavbu podal v roku 1710 Matej Kornel Hell vo Viedni priamo do rúk cisára, aby sa zapezpečilo, spolu s nižšie položenými nádržami Evička a Spodná Vindšachta, dostatočné množstvo vody pre pohon Hellom navrhnutých a neskôr aj ním skonštruovaných 7 čerpadiel na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktorým sa mala vyčerpať voda zo zatopených baní podniku Hornej Bieberštôlne.
Prvá správa o výstavbe hrádze je zo dňa 21. júla 1712 a podľa slov banského správcu Jána Aignera zo dňa 4. októbra 1712 stavba hrádze sa musí uskutočniť počas troch rokov za predpokladu, že bude na nej stále pracovať 2 000 ľudí. Náklady na výstavbu sa predpokladali vo výške 38 000 zlatých.
Podľa Aignerovho tvrdenia by sa potom mala voda z tejto nádrže, spolu s vodou z nádrže Evička a Spodná Vindšachta, dodávať nepretržite po dobu 9 mesiacov na pohon 8 čerpacích zariadení s kývavým pákovým prevodom, ako aj na stupy (úpravnícke zariadenia).
Dňa 8. marca 1713 navrhol Matej Kornel Hell upraviť projekt zvýšenia hrádze o 2,5 siahy, čím by sa zväčšila kapacita nádrže päťnásobne vďaka čomu by podľa Hella mohlo byť odstavených 220 párov koní, ktoré dovtedy čerpali vodu z hornej Bieberovej štôlne a čerpanie by sa mohlo prenechat výlučne na čerpadlá s kývavým
pákovým prevodom. Hellov návrh bol prijatý a realizovaný.
Veľká Vindšachta bola v priebehu roka 1715 dostavaná. Ešte v ten istý rok sa konštatovalo, že hrádza je príliž slabá a hrozí jej pretrhnutie, tak sa v priebehu nasledujúcich rokov musela viackrát opravovať. Naposledy realizoval opravu hrádze Samuel Mikovíni v roku 1729 kedy na opravu tajchu boli privolaní odborníci zo Sliezska, ktorí aj pod vedením Samuela Mikovíniho navrhnutú opravu vykonali.
V roku 1747 predložil Samuel Mikovíni projekt pre dalšie zvýšenie hrádze. Tento projekt sa však nerealizoval ale ešte po dvoch rokoch bolo toto zvýšenie obsahom doporučenia banského odborníka baróna Imhoffa, v ktorom konštatuje, že hrádza by sa dala zvýšiť ešte o 1 až 2 siahy čo by zdvojnásobilo obsah nádrže a tiež navrhol rozobrať návodnú časť hrádze, vybudovať výpustnú šachticu opatrenú silnou dobovou výdrevou lebo pôvodná prepúšťala vodu a taktiež navrhol vybudovanie novej odtokovej štôlne so zabudovaním potrubím o priemere 300 mm.
K realizovaniu tohto návrhu však došlo až v roku 1788 kedy sa hrádza zvýšila o 1,25 siahy čo zvýšilo kapacitu o 1 650 000 vedier.
V roku 2000 – 2002 bola nádrž znova rekonštruovaná a v rámci tejto rekonštrukcie bol opravený aj mních na hrádzi a tiež aj výpustný systém.
Dĺžka koruny hrádze - 237,10 m.
Šírka koruny hrádze - 13,5 m (z toho cesta 7,00 m).
Výška hrádze - 15,20 m.
Objem vodnej nádrže - 305 820 m3 (1755).
Maximálna hĺbka - 14,2 m.
Rozloha - 4,9 ha.
Nadmorská výška - 689,60 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - 12 920 m (stôlne 1166 m).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Banskoštiavnický vodohospodársky systém (tajchy)
Dátum pridania: | 05.12.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | madmanko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 10 120 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 28.5 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 47m 30s |
Pomalé čítanie: | 71m 15s |
Zdroje: Lichner M.: Banskoštiavnické tajchy, Harmony, 1999, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Richňavské vodné nádrže, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: vodná nádrž Rozgrund, SAŽP v BS, 2004, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: najvýznamnejšie vodné štôlne piargskej skupiny vodných nádrží, SAŽP v BS, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: základné informácie piargskych vodných nádrží Spodná Vindšachtská, Evička, Veľká Vindšachtská, Bakomi, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: banskoštiavnické vodné nádrže, SAŽP v BS, 2004, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Krížna, banské jarky, regulácia vôd, SAŽP v BS, 2003, Skaviniak M., Novotný J.: Montanistika „banský vodohospodársky systém“: Vodná nádrž Počúvadlo, SAŽP v BS, 2003, Lichý J.: Voda – obnoviteľný zdroj energie. In: Enviromagazín, č. 4/2005, s. 16, Novák J.: Sústava technických a vodohospodárskych diel v krajine v okolí Banskej Štiavnice z historického hľadiska. In: Časopis Životné prostredie, č. 5/2000, Banská Štiavnica, Región Hont, Tanad sport, Tanad sport, Geopark Banská Štiavnica, Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenská agentúra životného prostredia, Gymnázium Andreja Kmeťa, Aquamedia, Francesco Co. & Potápačské centrum, Parsimony Forum, United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization