S návrhom vybudovať nový tajch pri dedine Počúvadlo prišiel strojný majster Jozef Karol Hell v polovici 18. storočia.
Dvorská komora vo Viedni však schválila jeho realizáciu s nákladmi 71 485 florénov a 30 grajciarov až začiatkom roku 1775 kvôli nedostatku vody pre čerpacie a ťažné stroje na vodu ale najmä pre úpravnícke zariadenia (stupy) na Windšachte (Štiavnické Bane).
Výstavba vodnej nádrže Počúvadlo sa začala 24. apríla 1775 kedy na stavbu nastúpilo 6 pracovníkov, na konci mesiaca ich však bolo už 243. Práce prebiehali súbežne na všetkých zariadeniach – hlavnej i vedľajšíh hrádzach (dokopy 5 hrádzí), vodných jarkoch, prerážkových štôlňach, dome strážnika, a v máji už bola postavená aj prvá stupa pri šachte Magdaléna a Leopold na Vindšachte.
Po rozbehnutí výstaby prišiel merač Dumbscher s návrhom na situovanie hlavnej nádrže nižšie do údolia vďaka čomu by bola hrádza kratšia ale i vyššia, čím by sa výrazne zvýšil objem vody o 1 902 371 vedier. Jozef Karol Hell rovnako prepracoval svoj návrh v ktorom navrhol skrátenie hlavnej hrádze avšak Viedeň sa priklonila k Dumbscherovmu návrhu.
Hlavný komorskogrófsky úrad poveril Dumbschera aby vytíčil vodné jarky a 3 vodné štôlne ale ten to nesplnil, tak prácu prevzali Hellovci a tak takmer 4 000 siah úsekov vymeral strojný dozorca Maximilián Hell spolu s otcom Jozefom Karolom a bratom Petrom.
Výstavba sa potýkala s mnohými problémami. Prvá havária sa prihodila 27. novembra 1776 kedy sa následkom výdatného sneženia a dažďa odvalila z múra hrádze vyše 4 metrová časť. Ďalšia pohroma prišla už 18. júna 1777 keď znovu silný dážď ale tiež zlý materiál a slabé ubíjanie zeminy spôsobili vznik rýh a presakovanie vody cez hrádzu.
Na stavbe pracovali hlavne haviari, murári, nádenníci, vylievači vody, vrátkari, chlapci so svetlom, furmani a dozorcovia. Je zaujímavé, že medzi robotníkmi prevažovali ženy keď napríklad v roku 1775 pracovalo 300 mužov a až 400 žien s čím Dvorská komora vo Viedni nesúhlasila a žiadala ich prepúšťanie.
Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici nesúhlasil s prepúštaním a žiadal o povolenie zamestnávať ženy aj nadaľej. Dvorská komora oficiálne ani potom nesúhlasila ale ženy na stavbe pracovali naďaľej vo veľkom počte, keď napríklad v júni 1776 na stavbe pracovalo 478 osôb z čoho 360 bolo žien, v auguste 1778 pracovalo popri 11 mužoch až 308 žien.
Stavba sa ukončila 26. mája 1779 s nákladmi 106 322 florénov a 56 grajciarov. To znamenalo prekročenie rozpočtu o 30 000 florénov v dôsledku havárií, ktoré sa udiali počas výstavby.
Vodná nádrž Počúvadlo patri do povodia rieky Ipeľ. Voda z vodnej nádrže sa vypúšťala štôlňou spopod hrádze na severnej strane nádrže. Vodná štôlňa vyúsžovala priamo v nádrži a severne od nádrže vychádzala zo štôlne na povrch šachtica o hĺbke 11,6 m, v ktorej bol zabudovaný výpustný ventil. Pokračovaním vypúšťacej vodnej štôlne bol náhonný jarok, ktorým voda z vodnej nádrže Počúvadlo tiekla v otvorenom jarku a vodnými štôlňami smerom na severovýchod až do oblasti vodnej nádrže Evička.
Výpustné zariadenie na vypúšťacej stôlni je v súčastnosti nefunkčné, cez výpustný systém stále preteká voda z vodnej nádrže Počúvadlo do náhonného jarku. Taktiež pri všetkých hrádzach na vzdušnej strane je možné pozorovať priesaky vody.
Vodu z vodnej nádrže Počúvadlo bolo možné v prípade potreby z náhonného jarku odraziť do Dekýšskej doliny v oblasti „Čertova záhrada“, cca 600 m juhozápadne od Krížnej. Voda z náhonného jarku bola cez rozdeľovací objekt prepášťaná do Dekýšskeho potoka. V Dekýšskej doline bolo v roku 1925 funkčných ešte 16 vodných mlynov, ktoré na pohon vyutžívali prebytočnú vodu z vodnej nádrže Počúvadlo. Od roku 1924 Štátne banské riaditeľstvo v Banskej Štiavnici vyberalo od mlynárov mesačné poplatky za dodávku vody v čiastke 200 korún.
Vodnú nádrž Počúvadlo zasobovali vodou aj ďalšie významné zberné jarky a to Schonlinderský, Coloredo a Tatársky zberný jarok. Pomocou prítokových jarkov bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 000 000 m3 vody.
Počúvadlianska nádrž pozostáva z šiestich zemných hrádzí čo je špecifické iba pre túto hradzu. Až do 19-teho storočia Počúvadlu patrilo európske prvenstvo za výšku hrádze.
Hlavná hrádza:
Dĺžka koruny hrádze - 195,3 m.
Šírka koruny hrádze - 19 m.
Výška hrádze - 29,6 m.
Objem vodnej nádrže - 745 300 m3 (1855).
Maximálna hĺbka - 10,8 m.
Rozloha - 12,3 ha.
Nadmorská výška - 680,120 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - 17 746 m (stôlne 2752,4 m).
Vedľajšie hrádze(v metroch):
| hrádza č.1 | hrádza č. 2 | hrádza č. 3 | hrádza č. 4 | hrádza č. 5 |
Výška hrádze | 7,00 | 8,00 | 9,00 | 4,00 | 3,00 |
Šírka hrádze | 7,00 | 7,00 | 7,00 | 7,00 | 6,50 |
Dĺžka hrádze | 65,00 | 50,00 | 68,00 | 22,00 | 21,00 |
Nadmorská výška | 680,084 | 680,130 | 680,103 | 680,308 | 680,283 |
|
|
|
|
|
|
