2.5. Vodné nádrže Veľká a Malá Richňava (Reichenauer Teich)

Prvý projekt na výstavbu týchto tajchov pochádza od J. T. Brinna z 21. mája 1736 avšak výstavba sa začala v rokoch 1738 – 1740 podľa návrhu Samuela Mikovíniho. 

Pôvodne bola postavená len jedna nádrž na ktorej dňa 9. júla 1740 pracovalo až 5 283 ľudí. Nakoľko však zo severozápadnej strany hrádze presakovala voda, bola pôvodná nádrž rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu (Veľká Richňava) a na jednu menšiu  vodnú nádrž (Malá Richňava). 

V roku 1741 započala výstavba systému vodných jarkov (zberných a náhonných) a vodných štôlní, ktoré zabezpečovali prevod vody z jarkov na určené miesta spotreby. Na tomto systéme pracovalo denne aj 1 000 ľudí a celková dĺžka zberných a náhonných jarkov dosiahla viac ako 24 km, dĺžka ôsmych vyrazených vodných štôlní dosiahla celkove až 3 170 až 3 370 metrov. 

Tento systém zberných, náhonných jarkov a vodných štôlní Richňavských vodných nádrží i širšieho okolia pozostával z: 

Hornovysocký zberný jarok
Hornodekýšsky zberný jarok
Dolnovysocký zberný jarok
Dolnokopanický zberný jarok
Hornokopanický zberný jarok
Spicbergský zberný jarok
Dolnohodrušský zberný jarok
Hornohodrušský zberný jarok
Horný piargsky zberný jarok
Horný náhonný jarok
Spodný náhonný jarok
Špicbergská vodná štôlňa
Hodrušská vodná štôlňa
Horná bakomská vodná štôlňa
Spodná (nová) bakomská vodná štôlňa
Hlavná richňavská vodná štôlňa
1. Vodná štôlňa horného náhonného jarku
2. Vodná štôlňa spodného náhonného jarku
3. Vodná štôlňa siglisbergského náhonného jarku

V roku 1747 bol už celý banský vodohospodársky systém Richňavských vodných nádrží vybudovaný a bol v prevádzke. 

Obidve nádrže sú spojené vodnou štôlňou, preto hladiny vody v obidvoch nádržiach mali mať rovnakú výšku. Avšak hladina vody vo vodnej nádrži Malá Richňava nikdy nedosiahla výšku hladiny vody vo vodnej nádrži Veľká Richňava, pretože aj napriek tomu, že v jarných mesiacoch došlo k naplneniu nádrže, cez priesaky v dne vodnej nádrže dochádzalo k únikom vody a Malá Richňava tak strácala objem vody, čím sa znižovala aj výška hladiny vody vo vodnej nádrži.

Aj tento problém spôsobil to, že vypúšťanie vôd z vodnej nádrže Veľká a Malá Richňava bolo komplikované, a preto Samuel Mikovíni vyprojektoval zložitú, viacnásobnú sústavu vodných uzáverov a vodných štôlní, ktorými bolo možné regulovať rozvádzanie akumulovanej vody vo vodných nádržiach.

Vodnými stôlňami sú nádrže prepojené aj s vodnou nádržou Bakomi a Veľká Vindšachta čo umožnovalo, v prípade potreby, čiastočne regulovať rozdelenie zachytávanej vody medzi jednotlivými nádržami.

Vodné nádrže Veľká a Malá Richňava, ako jedine z piargskej skupiny vodných nádrží, patria do povodia Hrona, ostatné patria do povodia Ipľa. 

Hlavné ťažisko odberu vody bolo z tajchu Malá Richňava, ktorý sa dopĺňal vodou cez výpustný systém z tajchu Veľká Richňava zabudovaného v južnej hrádzi alebo prečerpávacím zariadením frátra Félixa. 

Kladom týchto vodných nádrží bola ich nadmorská výška 725, 51 m. n. m., čo umožnilo rozvádzať vodu do nižšie položených vodných nádrží, ale najmä náhonnými jarkami do najvyššie situovaných šachiet.

Ďalším kladom boj ich spoločný objem viac ako 1 000 000 m3 vody, čo umožnilo v dlhšom časovom úseku roka využívanie pohonnej vody na banské a úpravnícke strojné zariadenia.

Vďaka tomuto vysokému spoločnému objemu vody vysoko prevyšujúcim hociktorú inú nádrž v piargskej skupine vodných nádrží, tvorili najdôležitejší vodný rezervoár.

V čase zvášených zrážok na jeseň a na jar bol odber vody z vodných nádrží odstavený alebo obmedzený, keď niektoré zberné jarky dopĺňali vodou vodné nádrže a iné odvádzali cez Hlavnú richňavskú vodnú štôlňu vodu do náhonných jarkov na pohon banských a úpravníckych zariadení alebo do nižšie položených vodných nádrží Veľká Vindšachta, Evička. 

Keďže tajch nemal vlastné povodie, voda musela byť privádzaná z cudzích povodí Hrona.  

Ďňa 3. júna 1751 navštívil vodné nádrže Veľká a Malá Richňava cisár František Lotrinský (manžel Márie Terézie) a dňa 20. júla 1764 prišli na 12 dňovú návštevu sredoslovenskej banskej oblasti aj synovia Márie Terézie, budúci panovníci Jozef II. a Leopold II. Princovia si obzreli samotné jazerá i prečerpávacie zariadenie skonštruované frátrom Félixom. 

Tento tajch sa dokáže naplniť v priemere raz za necelé 3 roky a však napríklad v novembri roku 1776 následkom výdatných zrážok stúpla hladina Veľkej Richňavy v priebehu 9 dní o vyše 11 m. 
 
Vodná nádrž Veľká Richňava:

Dĺžka koruny hrádze - 320,20 m.
Dĺžka koruny priečnej hrádze - 187,80 m.
Šírka koruny hrádze - 21,80 m.
Šírka koruny priečnej hrádze - 3,50 m.
Výška hrádze - 23,40 m.
Objem vodnej nádrže - 769 900 m3.
Maximálna hĺbka - 21,1 m.
Rozloha - 8,1 ha
Nadmorská výška - 725,51 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - viac ako 24 000 m (stôlne 3 370 m).     

Vodná nádrž Malá Richňava:

Dĺžka koruny hrádze - 248,70 m.
Šírka koruny hrádze - 20,00 m.
Výška hrádze - 17,30 m.

Objem vodnej nádrže                      

Pôvodný - cca 500 000 m3.
Súčasný - 26 500 m3.

Maximálna hĺbka - 14,2 m.
Rozloha - 1,0 ha.
Nadmorská výška - 725,51 m. n. m.