2.6. Vodná nádrž Bakomi

Prvý projekt tajchu je od J. T. Brinna z 21. mája 1736. K výstavbe vodnej nádrže však došlo až o dva roky neskôr. Výstavba nádrže prebiehala súčasne s pôvodnou nádržou v Richňavskej doline v roku 1738 – 1740. 

Dôvodom postavenia vodnej nádrže Bakomi bola podľa baróna Jána Nepomuka Mitrovského (komisár dvorskej komory pre banské mestá) to že pokladá v každom prípade za nevyhnutné lepšie zachytiť zbytočne odtekajúce povrchové vody (po naplnení tajchu Veľká Vindšachta) zo zberných jarkov z Krížnej, Sitna a Dekýša, ako aj vodu z dolného Krechsengrundu.

Potrebu postavenia tohto tajchu zdôvodňuje aj tým, že po jeho postavení by čerpacie zariadenia hornej Bieber štôlne mohli byť o tri až štyri týždne dlhšie v činnosti ako doposiaľ, rovnako ako aj trinásť tupových kolies so 78 tĺkmi.

Voda z nádrže sa odvádzala cez výpustný systém a odtokovou chodbou z hrádze do náhonného jarku, ktorým sa privádzala na čerpací a ťažný stroj s brzdiacim zariadením k šachte Siglisberg.

Vodná nádrž Bakomi bola spojená aj spodnou (partizánskou) Bakomskou vodnou štôlňou s Malou Richňavou čím sa do značnej miery v ročnom období predlžovalo prevádzkovanie čerpacieho stroja v Siglisberg šachte. 

V roku 1792 prebehla na tajchu Bakomi oprava kedy sa zrekonštruovala hrádza a do vypúštacieho zariadenia sa ukladali železné rúry.

Po čase sa začala prejavovať netesnosť na návodnej strane hrádze. Priesaková voda je od tohto času odvádzaná do vodnej nádrže Veľká Vindšachta. Po znefunkčnení zberných jarkov v 20. storočí tieto priesaky v odtokovej chodbe spôsobili rýchle vyprázdňovanie vodnej nádrže a od tohto času až doposiaľ je hladina vody v tajchu veľmi nízka.

Pôvodne sa nádrž volala tajch svätého Pachomia a terajší názov Bakomi vznikol pravdepodobne skomolením pôvodného názvu. 

Dĺžka koruny hrádze - 113,80 m.
Šírka koruny hrádze - 13,3 m.
Výška hrádze - 15,60 m.
Objem vodnej nádrže - 160 000 m3.
Maximálna hĺbka - 14,4 m.
Rozloha - 1,2 ha
Nadmorská výška - 714,00 m. n. m.
Dĺžka známych prítok. jarkov - 20 055 m (stôlne 1280 m). 

2.7. Dve Komorovské vodné nádrže

Prvá zmienka o týchto nádržiach je na Brinnovej banskej mape z roku 1742. Nachádzajú sa na pravej strane Štefultovskej dediny, boli navzájom spojené a svojou zásobou vody posilňovali aj spojený tok, vychádzajúci z vyššie položených piargskych vodných nádrží, pre pohon banských zariadení v Štefultovskej doline. 

Maximálna hĺbka - 2,5 m.
Nadmorská výška - 700,22 m. n. m.