India

Varna - kastový systém v Indii

Rozdeľuje spoločnosť do pevne vymedzených tried (kást). Hlavné spoločenské kasty sú štyri:

1. kňazi- brahmani
2. vládcovia a bojovníci- radžovia a kšatrijovia
3. obchodníci a roľníci- vaišjovia
4. robotnícka trieda- šúdrovia

Okrem toho sú aj ľudia, ktorí nepatria do nijakej kasty, vydedenci- nedotknuteľný. Všetci ostatní sú zaradení do niekoľkých kást alebo podkást s presne vymedzenými povinnosťami. Podľa tradície sú kasty celkom uzavreté. Čleň jednej kasty nesmie uzavrieť manželstvo s členom inej kasty, dokonca s ním či s ňou nesmie ani jesť. Z tohto prísneho kastového systému nie je takmer žiadna možnosť úniku. No priemerný hinduista ani únik nehľadá. Chápe svoje zaradenie ako svoj predurčený, nevyhnutný životný údel, ktorý je dôsledkom jeho činov v predchádzajúcom živote čiže karmy. Tento starobylý kastový systém, ktorý drží každého na jeho mieste v spoločnosti, je v skutočnosti i rasový a „obsahuje odlišné rasové typy, od toho, ktorý je známy ako árijský (so svetlou pleťou), až po preddrávidské kmene (tmavšou pleťou). Varna čiže kasta znamená „farba“. Prvé tri kasty boli Árijci, najsvetlejší ľudia, štvrtá kasta zahrnujúca domorodcov s tmavou pleťou, bola neárijská. Hoci kastový systém je vládou už veľa rokov považovaný za nezákonný, pretrváva dodnes.

Reinkarnácia a karma

Ďalším základným článkom viery, ktorý vplýva na hinduistickú etiku a správanie, je učenie o reinkarnácii a učenie o karme. Učenie o reinkarnácii hovorí, že po smrti prejde duša vždy do iného tela, kým sa z kolobehu znovuzrodení nevyslobodí. Súhrn všetkých činov a jednaní, ktoré človek za svojho života vykoná (karma), nebudú odplatené na onom svete v nebi alebo pekle, ale v budúcom živote. Takže dobré alebo tiež zlé činy zapríčiňujú prevtelenie do vyššieho alebo nižšieho stupňa. Cieľom veriacich teda nie je prevtelenie, ale vykúpenie z kolobehu životov- mókša.

Formou zbožnosti- bhakti, intenzívnym plnením rôznych obradov a príkazov môže človek dospieť k lepšiemu prevteleniu, ale nie vždy dosiahnuť vykúpenie z kolobehu životov. K mókši - ceste vykúpenia sa dospeje cez cestu poznania (džňanamárga), cestu jednania (karmamárga) a cestu uctievania (bhaktijóga).Život hinduistu

Život hinduistu tvoria denné obrady (ranné a večerné modlitby, príkazy, obete) návštevy chrámov s uctievaním bohov, každodenné meditácie a púte na posvätné miesta. Takmer všetky najdôležitejšie hinduistické obrady sa vykonávajú doma, preto vo väčšine domov majú izbu alebo kútik, kde je domáca svätyňa. V svätyni je socha alebo symbol boha. Sú tam pestrofarebné výjavy z hinduistickej mytológie alebo zobrazenia hrdinských činov bohov. Veriaci pomaže boha a súčasne odrieka texty. Potom si pred neho sadne a medituje. Pred svätyňou zapália kadidlo alebo aromatické tyčinky a položia kvety a potravu. Veria že boh zje nemateriálnu časť a zvyšok potom rozdajú buď veriacim, alebo chudobným. Podobným spôsobom prebieha aj uctievanie v chráme.

Základnou jednotkou spoločnosti je rodina, preto každé obdobie v živote jednotlivca sprevádzajú rodinné obrady. Narodenie, uvedenie do dospelosti, svadba i smrť, každá z týchto udalostí má vlastný rituál, tak ako každodenné uctievanie bohov alebo každoročné sviatky. Pripomínajú človeku že je súčasťou rodiny. Mnohé z hinduistických obradov sa priamo viažu na najposvätnejšiu rieku Gangu čiže Ganga Ma (Matka Ganga), ako ju volajú oddaní hinduisti. Ganga úzko súvisí s ich každodenným prežívaním a s ich starobylou mytológiou. Veria, že predtým existovala v nebi ako Mliečna dráha a že má moc oslobodzovať, očisťovať a uzdravovať veriacich. Preto sa Indovia schádzajú pri rieke konať púdžu, uctievanie obetami kvetov, spevom modlitieb a tým, že prijímajú od kňazov tilak, znamienko na čelo červenou alebo žltou farbou. Potom sa brodia do rieky a vykúpu sa.

Ďalší zase prinášajú telá svojich zosnulých, aby ich pri rieke spálili na vatre a ich popol rozhodili do rieky. Veria, že to zaručuje večnú blaženosť odchádzajúcej duši.

Hinduizmus si síce robí nárok na milióny bohov, no v praxi sú uctievaní určití obľúbení bohovia, na ktorých sa sústredili rôzne sekty hinduizmu. Traja z popredných bohov sú zoskupení v tom, čomu hinduisti hovoria trimurti, trojica, triáda bohov.

Trojica sa skladá z Brahmu stvoriteľa, Višnua udržiavateľa a Šivu ničiteľa a každý má najmenej jednu manželku. Brahma má za ženu Sarasvatí, bohyňu poznania. Višnuova manželka je Lakšmí a Šivova prvá manželka bola Satí, bohyňa, ktorá spáchala samovraždu. Bola prvou ženou, ktorá vstúpila do obetného ohňa, a tak sa stala prvou Satí. Podľa jej mýtického príkladu sa tisíce indických vdov po stáročia obetúvali na pohrebnej vatre svojho mŕtveho manžela, hoci tento zvyk je dnes už protizákonný.

Hinduizmus má aj svoju najvyššiu bohyňu, Šakti, ktorá môže byť príťažlivá i desivá. Vo svojej príjemnejšej podobe je známa ako Párvatí a Uma a je zobrazovaná ako krásna mladá žena. Jej strašná povaha sa prejavuje ako Durga alebo Kálí, krvilačná bohyňa, ktorá má záľubu v krvavých obetiach. Je zobrazovaná obnažená až po boky a ovešaná mŕtvolami, hadmi a lebkami. V minulosti jej veriaci dokonca obetovávali uškrtené ľudské obete.

Mahátma Gándhí (1869-1948)

Mahátma Gándhí, ctený hinduistický vodca preslávený svojim nenásilným vedením pri napomáhaní snáh o nezávislosť Indie od Veľkej Británie (ktorú získala v roku 1947), bojoval za zlepšenie údelu miliónov Hindov. Hlásal Ahinsa (nenásilie) ako základnú morálnu hodnotu, pod ktorou rozumel starostlivý záujem o dôstojnosť a blaho každého človeka. Bojoval za vykorenenie nedotknuteľnosti a hierarchického kastového systému a presadzoval rovnosť žien vo všetkých oblastiach života. Vo svojom boji za nedotknuteľných, ktorých nazýval Haridšan (Božie deti) sa pokúšal dosiahnuť pre nich štátom garantované minimálne životné podmienky. Zastával názor, že každý má zostať vo svojej kaste, do ktorej sa narodil, a vykonávať povolanie, ktoré zdedil od otca. Všetky kasty však pokladal za rovnocenné.