Okres Malacky

1. Úvod - charakteristika územia okresu Malacky


Okres Malacky bol zriadený zákonom NR SR č.221/1996 Zb. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.7.1996. Katastrálne územie okresu Malacky tvoria dve mestá Malacky a Stupava a 24 obcí : Borinka, Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Láb, Lozomo, Malé Leváre, Mariánka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Studienka, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Zohor, Vojenský obvod Záhorie. Okres Malacky sa nachádza v západnej časti Slovenka cca 26 km od Bratislavy. Západnú hranicu okresu tvorí rieka Morava, ktorá zároveň vytvára prirodzenú štátnu hranicu s Rakúskom. Na severe hraničí okres Malacky s okresom Senica, na juhovýchode susedí s okresom Pezinok a prirodzenou hranicou je pohorie Malých Karpát. Južná časť okresu je ohraničená územím hlavného mesta SR Bratislavou. Väčšiu časť územia okresu zaberá Záhorská nížina, ktorá je súčasťou Viedenskej tektonickej depresie Viedenskej kotliny. Na základe geologického vývoja je možné rozdeliť Záhorskú nížinu na Borskú nížinu a Chvojnícku pahorkatinu, pričom okres Malacky sa rozprestiera na Borskej nížine. Borská nížina vznikla medzi Alpami a Karpatami poklesom zemskej kôri v neogéne a kvarteri. Jej výplň tvoria neogénne sedimenty, ktoré vystupujú na povrch len ostrovkovite. Najväčšiu časť povrchu pokrývajú viate piesky. Východne~od Záhorskej nížiny leží pohorie Malých Karpát, ktoré je tvorené kryštalickými horninami / kryštalickými brydlicami prikrytými druhohornými vápencami a kremencami /. Na záhorskej strane Malých Karpát sa nachádza Borinský a Plavecký Kras s jaskyňami, vyvieračkami a kaňonovitými údohami / Zbojnícka jaskyňa, Prepadlé, Deravá skala/.
Celková rozloha okresu je 98 157,70 ha. Členenie pôdneho fondu je nasledovné :
poľnohospodárska pôda 34 246,2
orná pôda 24 978,9
vinice 341,3
záhrady a ovocné sady 1 580,1
lúky a pasienky 5 544,7
lesná pôda 48 207,1
rybníky a vodné plochy 1 998,5
ostatné plochy 5 215,7
zastavané plochy 3 168,8
Územie okresu je rovinaté, mierne zvlnené so stúpajúcou nadmorskou výškou k pohoriu Malých Karpát. V minulosti územie prešlo zložitým geologickým vývojom.

Na geologickej stavbe Záhorskej nížiny sa podieľajú hlavne sedimenty z obdobia holocenu - nivné sedimenty a splachy / piesčitohlinité sedimenty / a z obdobia plaistocénu - reprezentované eolickými formami / viate piesky a pieskové duny / , riečnymi formami / fluviálno-štrkovopieskové terasy bližšie nešpecifikovaného veku /. Z obdobia neogénu sú zastúpené hlavne íly, sliene, piesky, podradné štrky, vápence. Tieto treťohorné a štvrťohorné útvary môžeme rozčleniť ešte na niekoľko častí a to :
a/ viate piesky - z obdobia wurm a holocénu, v území južne od Malaciek
b/ fluviálne sedimenty - z obdobia risského glaciátu, tvorené zo štrkov a piesčitých štrkov. Vyskytujú sa v okolí Malaciek, Gajár, Malých a Veľkých Levár,


Studienky, Plaveckého Štvrtku, Lábu, Zohoru, medzi Suchohradom a Vysokou pri Morave. c/ fluviálno-mokrad'ové sedimenty - z obdobia holocénu. Zaberajú súvislé plochy južne od Kostolišťa, pozdĺž potoka Malina, až po ústie rieky Moravy.

d/ fluviálno-nivné sedimenty - z obdobia holocénu. Zastúpené piesčitohlinitými sedimentami. Zaberajú územie pozdĺž rieky Moravy menšie úseky pozdĺž potoka Malina.

e/ proluviálne sedimenty - nachádzajú sa na úpätí pohoria Malé Karpaty. Sú tvorené najmä hlinami a piesčitými štrkmi. Tvoria súvislú na úpätí Malých Karpát.

Geologická skladba Malých Karpát - patriacich do tzv. Vysokotatranského oblúka - je zložená prevažne zo žuly, so žilami aplitov a pegmatitov. Nepatrný význam majú kryštalické brydlice a sedimentárne série. Druhohorné série sú zastúpené kremencami a vápencami.

Z hľadiska hydrologického patrí Záhorská nížina a západné svahy Malých Karpát do povodia rieky Moravy, ktorá sa pri Devíne vlieva do Dunaja. Medzi najvýznamnejšie toky povodia Moravy patrí Malina, Rudava a Záhorský kanál. Hustota siete vodných tokov je malá, ovplyvnená rozsiahlymi územiami viatych pieskov a silne poznačená zásahom človeka / úpravy tokov a hydromeliorácie /. Významným hydrogeologickým činiteľom je množstvo otvorených vodných plôch, vodných nádrží / Kuchyňa-Vývrat, Vodná nádrž Kuchyňa, Vodná nádrž Lozorno a Lintavy, Vodná nádrž Tomky l. a Vodná nádrž Tomky ll., Vodná nádrž Rohožník na potoku Vývrať, rybníkov vo Veľkých Levároch, Jakubove, Malackách, Stupave, ktoré sa využívajú na chov rýb. Z hľadiska prírodných podmienok prevažná časť územia okresu patrí do teplej a mieme suchej oblasti. Na území okresu sa nachádzajú dve chránené krajinné oblasti CHKO Malé Karpaty a CHKO Záhorie , 8 štátných prírodných rezervácií, 1 chránená študijná plocha a 2 chránené prírodné výtvory.

Súčasťou okresu je Vojenský útvar Záhorie.
Z ložísk nerastných surovín sú najvýznamnejšie ložiská zemného plynu, ropy a gazolínu v lokalitách Gajary, Jakubov, Suchohrad, Vysoká pri Morave, Studienka a Závod, ktoré sprevádzajú aj termálne vody. Značný význam pre stavebníctvo tiež majú ložiská štrkopieskov v lokalitách Vysoká pri Morave a Malé Leváre. V katastri obce Rohožník, Pernek a Borinka sa nachádzajú kvalitné ložiská vápenca, ktoré sa využívajú na výrobu stavebných hmôt, hlavne v obci Rohožník / Hirocem a.s. Rohožník /. Ťažba stavebného kameňa sa realizuje v lomoch v Sološnici a v Plaveckom Petri. Viate piesky / zlievarenské piesky / v lokalitách Plavecký Štvnok a Lozorno sa doposial' priemyselne nevyužívajú. V záujmových územiach obcí Láb a Gajary sú vybudované vo vyťažených ropoplanových ložiskách podzemné zásobníky dovážaného zemného plynu, ktoré vyrovnávajú nerovnosti v spotrebe zemného plynu počas celého roka. Uvedený spôsob uskladnenia zemného plynu sa javí ako najvýhodnejší pri využití vhodných geologických pomerov vyťažených starých ložísk.



VODA

Hydrogeologické pomery:

Kvartérne piesky a štrky nivných území a štrkopiesky význačnejších terás a náplavových kuželov sa vyznačujú pórovou priepustnosťou dobrou až veľmi dobrou.
Pre d'alšie pokryvné štvrťohorné útvary - viate piesky a duny je charakteristické taktiež priepustnosť pórová a to slabá až dobrá. Mladšie neogénne súvrstvie ílov, slieňov a pieskov, prekryté sprašou sa vyznačujú pórovou priepustnosťou dobrou až slabou. Na tieto sedimenty sú viazané i artézske vody s negatívnou hladinou/okolie Malaciek/.
Pre staršie neogénne súvrstvie - íly, sliene, piesky a pieskovce je charakteristická priepustnosť pórová a puklinová/slabá/.Hladina podzemmej vody a štvrťohorných pokryvných útvarov/piesčité štrky zväčša s hlinitým pokryvom/ sa pohybujú od 0-2-5 m p. t., sedimenty sú málo zvodnené.
Hĺbka hladiny podzemnej vody vo viatych pieskoch, ktoré sú stredne zvodnené, kolíše od 0-5 m p. t.

Hydrologické pomery sú dané najmä hydrologickými a klimatickými podmienkami. Malacký okres patrí do povodia rieky Moravy. Morava má v priebehu roka značne nevyrovnané prietoky. Priemerný ročný prietok v profile nad Malinou je 1 16 m3/s. Prítoky na území sú Rudava a Malina. Prietoky týchto tokov sú v priebehu roka nevyrovnané a v dlhšom časovom rozpoložení v roku úzke.

Daľšími vodnými tokmi sú Záhorský potok, Močiarka, Tančibok, Pernecký potok, Rudavka, Kuchyňská Ma1ina, Rohožnícky potok, Sološnícky potok, Jab1otíovský potok, Stupavský potok a d'aľšie drobné vodné toky.

Vodné nádrže : Kuchyňa, Vývrat, VN Lozorno - Hrubé Lintavy

Rybníky : Jakubovské rybníky, Stupavské rybuky, Malacké rybníky

Kvalita vody odráža krajinný priestor, v ktorom sa nachádza. Silne hospodársky využívané povodie spôsobuje znečistenie rieky Moravy.
6

Kvalita vody v tokoch je výrazne ovplyvňovaná priamym vypúšťaním odpadových vôd a nepriamo geologickými a pedologickými parametrami spojenými s eróznou činnosťou, únikmi látok škodiacich vodám z poľnohospodárskych a priemyselných objektov, ako aj z neodkanalizovaných sídiel.

Vody používané pre pitné účely si vyžadujú náročnú až dvojstupňovú úpravu. Najnáročnejšia je úprava vody náplavov Moravy v dôsledku vysokého obsahu železa, mangánu a sírovodíka /vodný zdroj Vampil/.Nie je ojedinelý ani výskyt metánu.Podzemné vody v oblasti Malých Karpát sú svojou kvalitou väčšinou vhodné pre pitné účely. Z 28 geotermálnych oblastí a štruktúr na Slovensku zasahuje do okresu Lábsko - Malacká elevácia. V Lábsko - Malackej elevácii sa nachádza 6 vrtov, ktoré sa z dôvodu nízkej výdatnosti, alebo vysokej mineralizácie nevyužívajú.


OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY

Udržanie prírodnej rovnováhy na území okresu Malacky napomáhajú dve chránené územia a to :

- chránená krajinná oblasť Malé Karpaty / rozloha 65 504 ha/

- chránená krajinná oblasť Záhorie / rozloha 27 522 ha /

Výbornú ekostabilizačnú funkciu v nich plnia národné prírodné rezervácie :

Abrod - k.ú. Veľké Leváre
Dolný les - k.ú. Vysoká pri Morave Horný les - k.ú. Vysoká pri Morave Kršlenica - k.ú. Plavecký Mikuláš Pohanská - k.ú. Plavecké Podhradie
Roštún - k.ú. Sološnica, Plavecké Podhradie

Vyhlásené prírodné rezervácie :

Bezedné - k.ú. Plavecký Štvrtok Bogdalicky vrch - k.ú. Suchohrad Pod Pajštúnom - k.ú. Borinka Strmina - k.ú. Borinka
Šmolzie - k.ú. Suchohrad
Vysoká - k.ú.

Rohožník, Kuchyňa
Na území okresu voľne žije : 269 druhov vtákov
13 druhov cicavcov 4 4 druhy plazov
13 druhov obojživelníkov
26 druhov rýb

Je nevyhnutné aktualizovanie, zdokonalenie a vypracovanie ÚSES, najmä v súvislosti so zmenou spôsobu hospodárenie v lesných a nelesných podmienkách. V okrese Malacky bolo doteraz známych okolo cca 2000 druhov rastlín. Z nich je v kategórii ohrozených, miznúcich a vzácnych okolo 200 druhov rastlín. Uzemie Malých Karpát určujú lesy, ktoré zaberajú 80 % celkovej plochy pohoria. V okrajových partiách sú to prevažne lúky, pasienky a trávnaté porasty a mokrade, hlavne v blízkosti vodných tokov. Lesné spoločenstvá sú tvorené porastami jelší a to hlavne v údoliach. Napriek zásahom do pôvodného zloženia vegetácie Borskej nížiny patrí toto územie medzi najzachovalejšie na Slovensku. Je to zásluhou jej lesnatosti - lužné lesy, borovicovo-dubové porasty, močiarne jelšiny a kroviny.
V inundačnom území Moravy sú rozšírené vrbovo-topoľové lužné lesy, ktorých zloženie závisí hlavne od pôdných pomerov a stavu podzemnej vody. Do územia okresu Malacky zasahuje CHKO Malé Karpaty o rozlohe 65 504 ha /1,36 %/ a CHKO Záhorie o rozlohe 27 522 ha /0,56 %/. Na území chránenej krajinnej oblasti platí Il stupeň ochrany. Na území prírodnej rezervácie platí v zmysle zák. NR SR č.287/ 1994 Z.z. V. stupeň ochrany.
10

Prírodná rezervácia predstavuje nadregionálne biocentrum, ktoré predstavuje pôvodné alebo len málo pozmenené ekosystémy a biocentrá. Na území prírodnej pamiatky platí V. stupeň ochrany. Je to územie o výmere do 50 ha.

Je potrebné prísnejšie posudzovať hlavne v chránených územiach výsadbu nepôvodných rastlín, holorubnú ťažbu v lesoch, terénne úpravy a zmeny využitia pozemkov, taktiež chov zveri a rýb, výkon práva poľovníctva, aplikáciu chemických látok , zber rastlín a nerastov. Zabezpečiť ochranu zaplavovaného územia rieky Moravy - nadregionálne biocentrum.

Lesné hospodárstvo spravuje asi 25 000 ha lesov, z toho asi 10 000 ha tvoria ihličnaté a 15 000 ha lesy listnaté. V okrese je 5 lesných správ v správe Státnych lesov a 24 iných subjektov ako štátnych.

Na viatych pieskoch Borskej nížiny rastú borovicovo-dubové a borovicové lesy. V rastlinnej pokrývke Malých Karpát prevažuje buk, v nižších polohách sa zachovali dubovo-hrabové lesy. Ako zvyšky pôvodných lužných lesov sa rieke Morave vyskytujú vŕbovo-topoľové 1esy a jaseňo-brestové spoločenstvá.

Zdravotný stav lesných porastov sa za posledných desať rokov výrazne zhoršil. Na ich zdravotnom stave sa uplatňuje synergické pôsobenie extrémnych teplôt, sucha, vplyvu emisií,ktoré sa prejavujú aj vo forme kontaminácie lesnej pôdy a v zmene jej chemizmu. Na stave lesného fondu sa podieľa aj pokles hladiny spodnej vody. Z fyzických poškodení sú to najmä požiare a víchrice.

Lesným požiarom v obvode Malacky v roku 1993 bola časť lesných porastov zničená.
Okres Malacky má vhodné podmienky pre krátkodobú letnú turistiku, vodné športy a kúpanie, rybolov, poľovníctvo a poznávanie kultúrnych pamiatok. Poskytuje výhodné možnosti pre letnú turistiku a víkendové pobyty, ktoré využívajú najmä obyvatelia Bratislavy.

Na riešení enviromentálnych problémov sa podielajú niektoré štátne fondy, najmä Štátny fond životného prostredia. Musíme však konštatovať, že z prostriedkov ŠF ŽP SR bolo na akcie v rámci terajšieho okresu Malacky v roku 1996 poskytnutých len 5 mil. Sk. Isté zlepšenie nastalo v roku 1997, ked' v l polroku bolo zo ŠF ŽP rozdelená do okresu Malacky suma 11 425 tis.Sk.

Situáciu tiež sťažuje nedostatočne vzniknutý samosprávny systém a malá účasť obcí na riešení problémov životného prostredia. K tomuto možno pričleniť zaužívaný spôsob života, nízku úroveň enviromentálneho vedomia občanov - nerozvinutá úcta k životu a hodnotám, zanedbaná výuka ekológie a enviromentalistiky a výchova v školách i osvetovej práci.

Z hľadiska ochrany prírody a krajiny je potrebné sa zamerať na zabepečenie ochrany regionálnych biocentier podľa jednotlivých stupňov ochrany určených zákonom. V tejto etape by bolo účelné vyhlásiť za prírodnú rezerváciu lokalitu Rázporec, Pod Rozporcom, Moktý les, Nivu Rudavy a časť územia Táborisko vyhlásiť za chránený areál.
Ďalším prvkom v ochrane krajiny je odstránenie silnej narušenosti prírodného územia odvodnením, najmä renaturáciou Prneckej Maliny, úseku Maliny južne a západne od Malaciek, Zohorského kanála a Stupavského potoka vytvorením nárazníkových pásov pozdĺž vybraných vodných tokov - Čongerský kanál, Lúčny potok, Hlinec, Zohorský potok a vodných plôch - Lábske jazero. Významným krokom v tejto etape ochrany územia bude zatrávnenie časti vodného zdroja Suchohrad. Tým sa dosiahlo z1epšenie podmienok aj pre zamedzovanie znižovania pestrosti vtáctva a ohrozených druhov flóry a fauny.