referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Svetové minerály zo Slovenska
Dátum pridania: 12.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: fony07
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 412
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 10.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 25m 30s
 

Každý nerast je originálny svojím chemickým zložením vyjadreným chemickým vzorcom, svojou štruktúrou a fyzikálnymi vlastnosťami (farba, tvar, lesk, tvrdosť, štiepateľnosť a i.). Ich skúmanie a štúdium pomocou rôznych identifikačných metód umožňujú určiť skúmaný nerast a porovnaním s už známymi a skôr opísanými minerálmi aj zistiť, či študovaný nerast už bol opísaný alebo nie. Ak nie a boli pritom vykonané všetky potrebné analýzy, môžeme tieto výsledky zverejniť a predložiť na zaradenie do medzinárodného zoznamu nových minerálov. Každý nový minerál dostáva pomenovanie podľa prvého publikovaného odborného popisu z miesta nálezu - lokality výskytu (Ďuďa - Galvánek, 1996).

Z územia Slovenska vzišli viaceré prvé nálezy minerálov (nerastov) nových pre svetovú vedu. Veľmi často, aj vo svete, sa nové minerály pomenúvajú podľa obce, kde prebieha ťažba nerastných surovín a kde sa našla vzorka, ktorá po vedeckom zhodnotení mala i nerast, aký ešte nikde inde dovtedy nenašli. Prvé predstavené svetové nerasty boli pomenované podľa obce z územia Slovenska. Ďalšie minerály dostali meno po význačných osobnostiach z oblasti vedy, prípadne podľa ich charakteristických vlastností.

Kartografické údaje

Rozloha (údaje k r. 1997): Absolútne v %

Celková výmera územia: 7 256 ha   100 %
Poľnohospodárska pôda:  5 464 ha   75,4 %
Nepoľnohospodárska pôda:1 792 ha  24,6 %

- lesné pozemky                               2,7 %
- vodná plocha                                 2,0 %
- zastavaná plocha a nádvoria          13,7 %
- ostatná plocha                                6,2 %
- iná                                            1960,5 %
- nezistená                                   4131,0 %

Nadmorská výška:

119 m nad morom

Zemepisná poloha:

18° 09´ východnej dĺžky
47° 59´ severnej šírky

Geografická poloha:

Nové Zámky ležia v južnej časti západného Slovenska. Od hlavného mesta Bratislavy ju delí 100 km. Mesto tvorí významnú križovatku južného Slovenska. Má vybudovanú pestrú dopravnú sieť pomocou železníc Slovenskej republiky, autobusovú, ako aj individuálnu osobnú dopravu po pozemných komunikáciách.

Meteorologické údaje

- priemerná ročná teplota vzduchu je 9,7°C
- najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou vzduchu 20,1°C
- najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou vzduchu -1,8°C
- najnižšia nameraná teplota vzduchu v roku 1929 bola -35°C
- priemerný ročný úhrn zrážok je 556 mm
- snehová pokrývka trvá ročne priemerne 37,3 dní, jej priemerné maximum je 20 cm
- dĺžka slnečného svitu je priemerne 2 200 hodín ročne

Príroda

Územie regiónu leží na Podunajskej nížine vo výške 119 m. n. m. Podunajská nížina sa tu rozdeľuje na Podunajskú rovinu a Podunajskú pahorkatinu. Podunajská rovina vypĺňa juhozápadnú časť regiónu, je takmer bez lesov. Nachádzame tu černozem. Súčasťou Podunajskej roviny je aj Martovská mokraď a Novozámocké pláňavy, na ktorých leží mesto Nové Zámky. Podunajská pahorkatina, súčasťou ktorej je Nitrianska, Žitavská, Ipeľská a Hronská pahorkatina, zaberá 5/6 územia regiónu. Tu prevládajú piesočnato - hlinité pôdy.

Regiónom Nové Zámky pretekajú rieky Dunaj, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ a okrajovo aj Váh. Keďže pretekajú cez toto územie dolnými tokmi ovplyvňujú vodohospodárske pomery okresu len nevýrazne. Územie Podunajskej nížiny odvodňujú v okrese rieky Váh, Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ a Dunaj. Okrem spomínaných riek je v okrese niekoľko menších vodných tokov, ako sú potoky Paríž, Chrenovka a Cabajský potok.

Klíma

Mimoriadne priaznivé klimatické podmienky radia územie mesta medzi najsuchšie, najteplejšie, ale aj najúrodnejšie oblasti Slovenska.

- priemerná ročná teplota vzduchu je 9,7°C
- najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou vzduchu 20,1°C
- najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou vzduchu -1,8°C
- najnižšia nameraná teplota vzduchu v r.1929 bola -35°C
- priemerný ročný úhrn zrážok je 556mm
- snehová pokrývka trvá ročne priemerne 37,3 dní, jej priemerné maximum je 20cm
- dĺžka slnečného svitu je priemerne 2.200 hodín ročne

Termálne vody

Na území okresu sa nachádza množstvo zdrojov termálnej vody - Nové Zámky, Štúrovo, Dvory na Žitavou, Tvrdošovce, Šurany, Komjatice a Bruty. Okrem toho sa tu nachádzajú významné náleziská štrkopieskov vo Dvoroch nad Žitavou, Kostolnom Seku, Šuranoch, Nitrianskom Hrádku, Rúbani, v Štúrove a tehliarskej hliny v Semerove a Gbelciach. Zásoby rašeliny v obmedzenom množstve sa nachádzajú v oblasti obcí Zemné a Andovce.

Rastlinstvo a živočístvo

Zloženie flóry a fauny je ovplyvnené povrchom a podnebím, teda močiarmi, rašeliniskami, piesčinami, lesostepmi a lužnými lesmi. Vyskytujú sa tu vzácne druhy bezstavovcov, mäkkýšov, plazov a vtákov. Rovnako sa tu nachádzajú vzácne druhy slanomilných, teplo a suchomilých rastlín. V okrese sa nachádza 48 druhov zákonom chránených rastlín. Najvýznamnejšou je limonka Gmelinova (Limonium Gmelinii), u ktorej tu bol zaznamenaný jediný výskyt na celom Slovensku. Žije tu celkom 189 druhov vtáctva, z ktorých 112 druhov tu aj hniezdi.

Chránené porasty

Mesto má aj jedinečné prírodné hodnoty a chránené porasty:

- duby v lesoparku Berek (dub letný - Quercus robur má vyše 200 rokov)
- hruška v Berku
- dub na Podzámskej ulici
- jaseň pri hrádzi rieky Nitra
- stromy na Námestí slobody
- vodné kaskády Zúgov
- chránená prírodná pamiatka - potok Chrenovka

Dub letný - Quercus robur (vyše 200 ročný)

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.