Zem je naša materská planéta, v poradí tretia planéta Slnečnej sústavy. Je to zároveň jediná planéta, na ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov voda v kvapalnom skupenstve a život. Zem je najväčšia terestriálna planéta a zároveň prvá planéta od Slnka, ktorú obieha mesiac - Mesiac. Zem vznikla približne pred 4,57 miliardami rokov sformovaním sa z protoplanetárneho disku. Zem je predmetom skúmania napríklad kozmogónie, geológie, paleontológie či geografie.

Astronomický symbol Zeme je kríž vo vnútri kruhu.

Pohyby Zeme

Zem obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 149,6 mil. km priemernou rýchlosťou 29,8 km/s. Stredná vzdialenosť Zeme od Slnka sa stala jednou zo základných astronomických jednotiek dĺžky a označuje sa AU. V najvzdialenejšom bode svojej dráhy, v aféliu, je Zem od Slnka vzdialená 152 098 704 km. V súlade s Keplerovými zákonmi sa v aféliu pohybuje približne o 1 km/s pomalšie ako v najbližšom bode svojej dráhy, v perihéliu (147 097 149 km). Priemerná rýchlosť obehu je 29, 79 km/s. Jeden obeh ukončí za časovú jednotku nazývanú rok. Podľa telesa alebo bodu, vzhľadom na ktorý určujeme rok, poznáme rok siderický, tropický a anomalistický. Ich dĺžky sa nepatrne líšia. Tropický rok, ktorý je základom kalendárneho roku má dĺžku 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekúnd. Rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka sa nazýva ekliptika. Používa sa ako základná rovina, voči ktorej určujeme polohy dráh všetkých telies v slnečnej sústave.

Zemská os nie je rovnobežná s kolmicou na ekliptiku, ale odkláňa sa od nej v uhle 23,5°. Tento sklon zemskej osi spolu s obehom Zeme okolo Slnka má za následok striedanie ročných období. Pri obehu je striedavo severná a južná pologuľa sú v rôznych dobách privrátené k Slnku. Zmeny v sklone zemskej osi, ktoré dosahujú až 2,5 stupňa za 100 000 rokov, môžu spôsobiť veľmi dramatické zmeny v podnebí, príkladom bola doba ľadová pred 15 000 rokmi. Okolo svojej osi sa Zem otočí za 24 hodín. Táto časová jednotka sa nazýva synodický (slnečný) deň a je o približne 4 minúty dlhšia ako siderický (hviezdny) deň. Tento rozdiel je spôsobený tým, že pri jednom obehu okolo osi sa posunie aj na svojej dráhe okolo Slnka. Pod vplyvom slapových síl Mesiaca sa rotácia Zeme pomaly spomaľuje, asi o tisícinu sekundy za 100 rokov. Rotácia Zeme okolo osi spôsobuje striedanie dňa a noci.

Okrem obehu okolo Slnka rotácie okolo vlastnej osi vykonáva Zem ešte niekoľko ďalších pohybov. Ako teleso slnečnej sústavy sa zúčasňuje na obehu okolo jadra Galaxie. Obežná dráha Zeme vykonáva pomalý pohyb vyplývajúci z Ensteinovej teórie relativity nazývaný stáčanie perihélia. Po prvýkrát bolo toto stáčanie objavené pri planéte Merkúr. Zemská os vykonáva krúživý pohyb okolo pólu ekliptiky zvaný precesia a menšie pohyby zvané nutácia. Jeden precesný obeh zemskej osi okolo pólu ekliptiky sa nazýva Platónsky rok a má dĺžku 25 700 rokov.

Tvar a hmotnosť Zeme

Zem je takmer guľaté teleso. Má tvar geoidu (grécky geoidés = podobný Zemi), ku ktorému sa najviac približuje tvar rotačného elipsoidu. Odstredivá sila rotácie spôsobila, že Zem je na póloch sploštená. Rovníkový priemer Zeme je 12 756,284 km, čo je o 42,77 km viac ako polárny priemer. Dôsledkom odstredivej rotačnej sily je tiež tiažové zrýchlenie, ktoré je nepatrne menšie na rovníku ako na póloch. Vertikálna členitosť povrchu, čiže rozdiel medzi vrcholkami najvyšších pohorí a dnami najhlbších oceánskych priekop, je asi 20 km. Príliš veľkým výškovým rozdielom bráni gravitácia spoločne s tektonickými procesmi a eróziou. Hmotnosť Zeme je 5,974. 1024 kg, čo je iba 1/3 000 000 hmotnosti Slnka.

Určitým spôsobom je taká ako ostatné planéty. Otáča sa okolo vlastnej osi (raz za deň) a obieha okolo Slnka (raz za rok). Je to typická terestrická planéta - teleso prevažne kamenisté, rozdelené na vonkajšiu kremíkovú pevnú kôru a veľmi viskózny plášť obaľujúci jadro. Je obklopená vrstvou plynu, ktorú nazývame atmosféra. Tekuté vonkajšie jadro umožňuje existenciu magnetického poľa, ktoré má Zem najsilnejšie spomedzi terestrických planét (ale stále oveľa slabšie ako magnetické polia joviálnych planét).

Na druhej strane Zem je jediná planéta slnečnej sústavy o ktorej vieme, že na nej existuje život. Stala sa domovom obrovského množstva rôznych druhov prvobunkovcov, jednobunkovcov, húb, rastlín a živočíchov počnúc veľkosťou, ktorá je pozorovateľná len pod mikroskopom až po obrovské zvieratá merajúce až 27 metrov. Jej teploty umožňujú prítomnosť kvapalnej vody na väčšine jej povrchu. Je to tiež jediná planéta, na ktorej je dokázaná aj v súčastnosti sopečná aktivita a dosková tektonika.

Vrstvy Zeme

Podľa hĺbky pod povrchom rozoznávame tieto vrstvy Zeme:

* litosféra - 0 až 60 km, ktorá sa ďalej delí:
o 0 až 35 km - zemská kôra, ktorej hrúbka kolíše od 5 km (na dne oceánov) po 70 km (pevninské pohoria)
o 35 až 60 km - vrchný plášť
* 60 až 2890 - spodný plášť
* 2890 až 5100 km - vonkajšie jadro
* 5100 až 6378 km - vnútorné jadro

Nad povrchom Zeme sa nachádza atmosféra, ktorú delíme na tieto časti:

* 0 až 10 km - troposféra, ktorej výška je rôzna od 8 km nad pólmi po 11 km na rovníku
* 10 až 50 km - stratosféra
* 50 až 90 km - mezosféra
* 90 až 550 km - termosféra
* nad 550 km - exosféra