PÔDY

Pôdy závisia od klimatických podmienok, materskej horniny, sklonu reliéfu ... Zonálnosť pohorí je zákonité usporiadanie pôd ovplyvnené klímou a) predhorská - čím je územie bližšie k pohoriu, tým viac zrážok má a tým je tu chladnejšie, b) vysokohorská – so vzrastajúcou nadmorskou výškou stúpajú zrážky a klesajú teploty.


Pôdne typy

Rozmiestnenie pôdnych typov podmieňuje výšková zonálnosť.

a) Černozeme sú najďalej od pohorí, vyvinuli sa na sprašiach, sú veľmi úrodné, väčší výpar ako zrážky (Podunajská, Chvojnická, Východoslovenská pahorkatina).

Hnedozeme - na sprašových hlinách, sú bližšie k pohoriam, viac zrážok a o niečo nižšie teploty.

Luvizeme = ilimerizované pôdy pokrývajú úpätia pohorí a niektoré kotliny, kde je vlhšie a chladnejšie podnebie. Prebieha tu ilimerizačný proces- íl sa posúva smerom nadol.

Pseudogleje (oglejené pôdy) nachádzajú sa v oblastiach, ktoré sú na nepriepustných horninách (na okrajoch a výbežkoch Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, v Juhoslovenskej kotline).


b) Kambizeme = hnedé lesné pôdy 1000 – 1200 m n. m., sú pokryte listnatými lesmi, je to najrozšírenejší pôdny typ u nás. Prebieha tu proces hnednutia pôd- zvetrávanie minerálov Fe.

Podzoly do 1800 m n. m., sú pokryté ihličnatými lesmi a kosodrevinou. Prebieha tu podzolizačný proces- kyslý ihličnatý opad (kyslé pôdy).

Rankre a alpínske mačinové pôdy sa nachádzajú nad hornou hranicou lesa, sú kamenisté a plytké.


Azonálne typy pôd

Sú ovplyvnené napr.

a) materskou horninou - Rendziny tvoria súvislý pokryv na vápencoch a dolomitoch (Slovenský raj, Slovenský kras).

b) riekou

Fluvizeme = nivné pôdy sú pravidelne zaplavované pôdy pozdĺž riek. Majú rozdielne vlastnosti, ktoré závisia od riečnych sedimentov a výšky hladiny podzemnej vody, nie sú úrodné, zaplavovaním sa narúša pôdotvorný proces, sú pokryté riečnymi sedimentmi.

Čiernice = lužné pôdy nachádzajú sa o niečo ďalej od vodných tokov, majú vysokú hladinu podzemnej vody, ale nie sú zaplavované, sú úrodnejšie ako fluvizeme a dokonca viac ako černozeme. Veľa vegetácie- humus- úrodnosť.
Rašelinová pôda vznikla v zamokrených depresiách (bez prístupu vzduchu), kde dlho vznikala rašelina (Orava, Záhorská a Podunajská nížina). V našich najteplejších oblastiach, kde je veľký výpar a prísun solí vznikli slané pôdy solončanky a slance.


Pôdne druhy – hodnotia sa podľa zrnitosti, ktorá závisí od materskej horniny.

•ľahké pôdy – piesočnaté, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité – nie sú vhodné pre poľnohospodárstvo (nie sú úrodné), ľahko prepúšťajú vodu, ktorá vyplavuje živiny.
•stredne ťažké pôdy – hlinité a ílovitohlinité – sú najvhodnejšie pre poľnohospodárstvo.
•ťažké pôdy – ílovité a íly – nevhodné pre poľnohospodárstvo, neprepúšťajú vodu (ak naprší, pôda zväčší svoj objem a je mazľavá, po vyschnutí stvrdne a tvoria sa pukliny).

Piesočnaté pôdy sa nachádzajú na viatych pieskoch, pieskovcoch a kremencoch (Záhorská nížina, Podunajská nížina, Východoslovenská nížina). Hlinité pôdy vznikli na sprašových sedimentoch (Podunajská pahorkatina, Východoslovenská pahorkatina, Chvojnická pahorkatina, Juhoslovenská kotlina, Košická kotlina), v oblastiach sopečných pohorí a na územiach s vápencom. Sú najúrodnejšie a najlepšie sa obrábajú, pestuje sa na nich najmä cukrová repa, pšenica a jačmeň. Ílovitohlinité pôdy sú typické pre flyšové pohoria (Oravská kotlina). Ílovité pôdy a íly nie sú úrodné a ťažko sa obrábajú, neogéne kotliny (Juhoslovenská kotlina). Najdôležitejšou vlastnosťou pôdy je úrodnosť, škody na pôdach sú spôsobené eróziou.