Počas 70. rokov sa verejný sektor stával väčším a neproduktívnym a trh práce bol regulovaný. Od roku 1976 do roku 1982 vzrástla verejná spotreba z 50 na 65%. V rovnakom období musela byť päťkrát devalvovaná mena, celkom o 45%. Priemerné tempo rastu kleslo o polovicu na 2% v 70. rokoch a klesalo naďalej v 80. rokoch. V 90. rokoch došlo k veľkej kríze.

Po viac ako tridsiatich rokoch vysokého zdaňovania a rastu sociálneho štátu už nie je Švédsko štvrtou najbohatšou krajinou OECD, ale je až na 17. mieste. Medzi rokmi 1980 a 1999 vzrástol hrubý príjem najchudobnejších švédskych domácností cca o 6%, zatiaľ čo v Spojených štátoch zhruba 3x toľko.

Stredný hrubý príjem domácností na konci 90. rokov dosahoval vo Švédsku 26 800 USD, zatiaľ čo v USA 39 400 USD. K tomu je nutné si uvedomiť že Švédsko má najvyššiu daňovú zátaž.

Tvorca štúdie, švédsky Inštitút výskumu trhu, zdôraznil, že Afroameričania poberajúci najnižší príjem v USA majú momentálne vyššiu životnú úroveň ako priemerná švédska domácnosť.


Demografia

* Švédsko sa môže chváliť jedným z najnižších čísiel pôrodnosti.
* V populácii sa stále vyskytuje takmer dvadsaťtisícová skupina pôvodných obyvateľov.
* Fíni sú prvou najväčšou skupinou imigrantov v novodobom Švédsku – počas druhej svetovej vojny sem bolo z Fínska evakuovaných cca 70 000 detí.
* Švédčina je germánsky jazyk príbuzný dánčine a nórčine, ale iný vo výslovnosti a pravopise. Najsilnejším cudzím jazykom je angličtina (najmä v skupine študentov vo veku pod 50 rokov).
* Švédsko má rozsiahly systém starostlivosti o deti, ktorý garantuje dostatok miest pre deti vo veku 1 – 5 rokov vo verejných zariadeniach dennej starostlivosti. Deti 6 – 6 ročné navštevujú deti povinné základné školy. Po ukončení deviateho ročníka, 90% pokračuje ďalej na stredných školách buď akademického alebo technického zamerania.
* Krajina má len 19% vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
* Nezamestnanosť cca 15%.
* Vdaka prisťahovalectvu k 12. augustu 2004 prvýkrát presiahla populácia Švédska 9 miliónov.