Švédsko je rozdelené na 21 provincií (län; prekladané aj ako "kraj"). V každej je administratívny provinčný úrad (länsstyrelse), ktorý je ustanovený vládou. V každej provincii je tiež oddelená provinčná rada (landsting), ktorá je komunálnym zastupiteľstvom menovaným voličmi provincie. Každá provincia sa ďalej delí na niekoľko obcí (mn. č. kommuner), ktorých je dokopy 290 (údaj z roku 2004).

Do 17. storočia bolo Švédsko rozdelené na kraje (landskap; prekladané aj ako "(historická) provincia"), s ktorými sa dodnes Švédi často identifikujú.

Geografia

Švédsko sa napriek výraznej polohe na sever teší predovšetkým miernemu podnebiu, a to najmä vďaka Golfskému prúdu. Na juhu Švédska sú hojne rozšírené listnaté stromy, na severe zas krajine dominujú najmä borovice a brezy. V horách severného Švédska dominuje subarktické podnebie. Na sever od polárneho kruhu slnko počas letných dní vôbec nezapadá, a naopak, v zime sú bez konca a začiatku noci.

Na východe Švédska sa nachádza Baltské more a Botnický záliv, vytvárajúce dlhú pobrežnú čiaru a ešte viac zjemňujúce podnebie. Na západe sa tiahne škandinávska horská reťaz, pásmo oddeľujúce Švédsko od Nórska. Južná časť krajiny je prevažne poľnohospodárska, lesy pokrývajú menšiu časť územia než ďalej na severe. Zaľudnenie je tu takisto vyššie v južnom Švédsku, centrá sú najmä v údoliach jazier Mälaren a v Öresundskom regióne.

Najväčšími ostrovmi Švédska sú Gotland a Öland. Vplyv na ich spoločnosť a vládu je často opisovaný ako hegemónia.

Ekonomika a životná úroveň

Do polovice 19. storočia bolo Švédsko rozvojovou krajinou s hladujúcim obyvateľstvom. Avšak počas niekoľko desaťročí v priebehu 19. storočia poskytla skupina politikov hlásiacich sa ku klasickému liberalizmu Švédsku slobodu vierovyznania, prejavu, pohybu a taktiež ekonomickú slobodu, takže ľudia mohli začať podnikať a slobodne obchodovať na trhu. Voľný obchod umožnil Švédom špecializovať sa na to v čom boli dobrí, teda na drevárske a železiarske odvetvia, a kupovať za tieto veci produkty potravinárskeho a strojárskeho priemyslu, ktoré Švédi tak lacne vyrábať nedokázali.

Výsledkom bol ekonomický rast a industrializácia, ktoré umožnili vzrast blahobytu a investície do školstva a zdravotníctva. Medzi rokmi 1860 – 1910 vzrástla mzda v priemysle o 170 precent, teda omnoho viac ako v neskoršom obodobí. Stredná dĺžka života sa vo švédsku zvýšila o 10 rokov a rapídne poklesla kojenecká úmrtnosť. Švédsko v tej dobe nebolo sociálnym štátom, malo skôr bližšie k minimálnemu štátu. Až do 1. svetovej vojny nebola spotreba verejného sektoru vyššia ako 6% HDP.

Sociálni demokrati, ktorí sa chopili moci v roku 1932, pokračovali v liberálnom prístupe k podnikaniu a v politike volného obchodu. Napiek tomu že vládne investície pomaly rástli, v roku 1950 bol verejný sektor menší ako vo väčšine krajín - zhruba 25% HDP, približne ako v USA a Švajčiarsku. Ekonomike tiež prospievalo, že sa Švédsko nezúčastnilo oboch svetových vojen. Švédske podniky predávali obom stranám, priemysel nebol poškodený a mladí Švédi nezomierali v zákopoch.

Mezi rokmi 1870 – 1970 bol švédsky rast po Japonsku najväčší na svete. V roku 1970 bolo Švédsko štvrtým najbohatšim členom OECD, po USA, Luxembursku a Švajčiarsku.

Lenže potom začal narastať sociálny-štát „blahobytu“ umožňujúci politikom redistribuovať bohatstvo, ktoré bolo vytvorené jednotlivcami a trhom. Ekonomika pokračovala v raste: s ohľadom na počiatočné podmienky, dobrý priemysel, vzdelaní a intenzívne pracujúci ľudia, by tento vývoj mohla prekaziť snáď len plánovaná ekonomika. Rast bol ale pomalší ako v ostatných krajinách. Štát blahobytu ľahko spotreboval trhom vytvorené bohatstvo a skomplikoval vytvorenie nového. Od roku 1950 nevytvoril súkromný sektor (v čistom vyjadrení) ani jediné pracovné miesto, zatiaľ čo verejný sektor sa rozrástol najmenej o milión zamestnancov.
Počas 70. rokov sa verejný sektor stával väčším a neproduktívnym a trh práce bol regulovaný. Od roku 1976 do roku 1982 vzrástla verejná spotreba z 50 na 65%. V rovnakom období musela byť päťkrát devalvovaná mena, celkom o 45%. Priemerné tempo rastu kleslo o polovicu na 2% v 70. rokoch a klesalo naďalej v 80. rokoch. V 90. rokoch došlo k veľkej kríze.

Po viac ako tridsiatich rokoch vysokého zdaňovania a rastu sociálneho štátu už nie je Švédsko štvrtou najbohatšou krajinou OECD, ale je až na 17. mieste. Medzi rokmi 1980 a 1999 vzrástol hrubý príjem najchudobnejších švédskych domácností cca o 6%, zatiaľ čo v Spojených štátoch zhruba 3x toľko.

Stredný hrubý príjem domácností na konci 90. rokov dosahoval vo Švédsku 26 800 USD, zatiaľ čo v USA 39 400 USD. K tomu je nutné si uvedomiť že Švédsko má najvyššiu daňovú zátaž.

Tvorca štúdie, švédsky Inštitút výskumu trhu, zdôraznil, že Afroameričania poberajúci najnižší príjem v USA majú momentálne vyššiu životnú úroveň ako priemerná švédska domácnosť.

Demografia

* Švédsko sa môže chváliť jedným z najnižších čísiel pôrodnosti.
* V populácii sa stále vyskytuje takmer dvadsaťtisícová skupina pôvodných obyvateľov.
* Fíni sú prvou najväčšou skupinou imigrantov v novodobom Švédsku – počas druhej svetovej vojny sem bolo z Fínska evakuovaných cca 70 000 detí.
* Švédčina je germánsky jazyk príbuzný dánčine a nórčine, ale iný vo výslovnosti a pravopise. Najsilnejším cudzím jazykom je angličtina (najmä v skupine študentov vo veku pod 50 rokov).
* Švédsko má rozsiahly systém starostlivosti o deti, ktorý garantuje dostatok miest pre deti vo veku 1 – 5 rokov vo verejných zariadeniach dennej starostlivosti. Deti 6 – 6 ročné navštevujú deti povinné základné školy. Po ukončení deviateho ročníka, 90% pokračuje ďalej na stredných školách buď akademického alebo technického zamerania.
* Krajina má len 19% vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
* Nezamestnanosť cca 15%.
* Vdaka prisťahovalectvu k 12. augustu 2004 prvýkrát presiahla populácia Švédska 9 miliónov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk