referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aleš
Utorok, 13. apríla 2021
Švédsko
Dátum pridania: 18.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: toodr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 078
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 5m 20s
Pomalé čítanie: 8m 0s
 
Švédsko je rozdelené na 21 provincií (län; prekladané aj ako "kraj"). V každej je administratívny provinčný úrad (länsstyrelse), ktorý je ustanovený vládou. V každej provincii je tiež oddelená provinčná rada (landsting), ktorá je komunálnym zastupiteľstvom menovaným voličmi provincie. Každá provincia sa ďalej delí na niekoľko obcí (mn. č. kommuner), ktorých je dokopy 290 (údaj z roku 2004).

Do 17. storočia bolo Švédsko rozdelené na kraje (landskap; prekladané aj ako "(historická) provincia"), s ktorými sa dodnes Švédi často identifikujú.


Geografia

Švédsko sa napriek výraznej polohe na sever teší predovšetkým miernemu podnebiu, a to najmä vďaka Golfskému prúdu. Na juhu Švédska sú hojne rozšírené listnaté stromy, na severe zas krajine dominujú najmä borovice a brezy. V horách severného Švédska dominuje subarktické podnebie. Na sever od polárneho kruhu slnko počas letných dní vôbec nezapadá, a naopak, v zime sú bez konca a začiatku noci.

Na východe Švédska sa nachádza Baltské more a Botnický záliv, vytvárajúce dlhú pobrežnú čiaru a ešte viac zjemňujúce podnebie. Na západe sa tiahne škandinávska horská reťaz, pásmo oddeľujúce Švédsko od Nórska. Južná časť krajiny je prevažne poľnohospodárska, lesy pokrývajú menšiu časť územia než ďalej na severe. Zaľudnenie je tu takisto vyššie v južnom Švédsku, centrá sú najmä v údoliach jazier Mälaren a v Öresundskom regióne.

Najväčšími ostrovmi Švédska sú Gotland a Öland. Vplyv na ich spoločnosť a vládu je často opisovaný ako hegemónia.


Ekonomika a životná úroveň

Do polovice 19. storočia bolo Švédsko rozvojovou krajinou s hladujúcim obyvateľstvom. Avšak počas niekoľko desaťročí v priebehu 19. storočia poskytla skupina politikov hlásiacich sa ku klasickému liberalizmu Švédsku slobodu vierovyznania, prejavu, pohybu a taktiež ekonomickú slobodu, takže ľudia mohli začať podnikať a slobodne obchodovať na trhu. Voľný obchod umožnil Švédom špecializovať sa na to v čom boli dobrí, teda na drevárske a železiarske odvetvia, a kupovať za tieto veci produkty potravinárskeho a strojárskeho priemyslu, ktoré Švédi tak lacne vyrábať nedokázali.

Výsledkom bol ekonomický rast a industrializácia, ktoré umožnili vzrast blahobytu a investície do školstva a zdravotníctva. Medzi rokmi 1860 – 1910 vzrástla mzda v priemysle o 170 precent, teda omnoho viac ako v neskoršom obodobí. Stredná dĺžka života sa vo švédsku zvýšila o 10 rokov a rapídne poklesla kojenecká úmrtnosť. Švédsko v tej dobe nebolo sociálnym štátom, malo skôr bližšie k minimálnemu štátu. Až do 1. svetovej vojny nebola spotreba verejného sektoru vyššia ako 6% HDP.

Sociálni demokrati, ktorí sa chopili moci v roku 1932, pokračovali v liberálnom prístupe k podnikaniu a v politike volného obchodu. Napiek tomu že vládne investície pomaly rástli, v roku 1950 bol verejný sektor menší ako vo väčšine krajín - zhruba 25% HDP, približne ako v USA a Švajčiarsku. Ekonomike tiež prospievalo, že sa Švédsko nezúčastnilo oboch svetových vojen. Švédske podniky predávali obom stranám, priemysel nebol poškodený a mladí Švédi nezomierali v zákopoch.

Mezi rokmi 1870 – 1970 bol švédsky rast po Japonsku najväčší na svete. V roku 1970 bolo Švédsko štvrtým najbohatšim členom OECD, po USA, Luxembursku a Švajčiarsku.

Lenže potom začal narastať sociálny-štát „blahobytu“ umožňujúci politikom redistribuovať bohatstvo, ktoré bolo vytvorené jednotlivcami a trhom. Ekonomika pokračovala v raste: s ohľadom na počiatočné podmienky, dobrý priemysel, vzdelaní a intenzívne pracujúci ľudia, by tento vývoj mohla prekaziť snáď len plánovaná ekonomika. Rast bol ale pomalší ako v ostatných krajinách. Štát blahobytu ľahko spotreboval trhom vytvorené bohatstvo a skomplikoval vytvorenie nového. Od roku 1950 nevytvoril súkromný sektor (v čistom vyjadrení) ani jediné pracovné miesto, zatiaľ čo verejný sektor sa rozrástol najmenej o milión zamestnancov.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Podobné referáty
Švédsko SOŠ 2.9966 419 slov
Švédsko SOŠ 2.9849 397 slov
Švédsko SOŠ 2.9959 218 slov
Švédsko SOŠ 2.9720 393 slov
Švédsko SOŠ 2.9280 4226 slov
Švédsko SOŠ 2.9495 835 slov
Švédsko SOŠ 2.9603 571 slov
Švédsko 2.9515 572 slov
Švédsko SOŠ 2.9862 304 slov
Švédsko GYM 2.9778 456 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.