Zápory globalizácie:

„Budete ako Boh“ pokušenie suplovať boha, vytvoriť si ho na svoju podobu a podľa svojich merítiek je aktuálne aj v globalizujúcom svete. Proces globalizácie zo sebou prináša aj rôzne problémy. Jedným z nich je napríklad veľká odlišnosť kultúr, ktorá vedie k nestabilite v niektorých krajinách. Typickým príkladom sú krajiny západnej Európy, kde často dochádza k nepokojom. Tento problém môže mať ale aj opačný charakter, napríklad v arabských krajinách, kde preniká západná globalizovaná kultúra a mení tak konzervatívnu islamskú spoločnosť.

Bez ohľadu na to, aké sny majú ľudia o pokroku a budovaní lepšieho sveta, ekonomická globalizácia zrejme nutne vyvolá ďalšie prehlbovanie priepasti medzi bohatými a chudobnými na prosperujúcom Západe, a ešte väčšiu priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami sveta ako celku. Ešte prednedávnom sme sa domnievali, že posledné svetové impérium bolo to, ktoré pani Thatcherová a prezident Reagan označovali ako impérium zla Sovietsky Zväz. Ale dá sa povedať, že impérium existuje dodnes. Je prirodzene diskrétnejšie, snaží sa na seba neupozorňovať, ale napriek tomu je tu. V jeho centre sú Spojené štáty, Velká Británia a ostatní členovia NATO. Podporujú ich veľké medzinárodné agentúry ako Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Organizácia svetového obchodu. Bohužiaľ, ako ešte uvidíme, máme dobré dôvody k obavám z fungovania týchto agentúr. Bez ohľadu na to, aké sny majú ľudia o pokroku a budovaní lepšieho sveta, ekonomická globalizácia zrejme nutne vyvolá ďalšie prehlbovanie priepasti medzi biohatými a chudobnými na prosperujúcom Západe, a ešte väčšiu priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami sveta ako celku.

Demokrati zisťujú, že byrokracia EÚ mocnie s každým novým členom. Pacifisti a ekologickí aktivisti sa desia kurately záujmov nadnárodných korporácií, kresťania stretov s islamom, registrovaného partnerstva, jógy, génových manipulácií. Mnohí sa obávajú migračných vĺn z východu, starí ľudia okiešťovania sociálnych istôt, mladí všeobímajúceho štátu, sociálne vzťahy nadobúdajú na vážnosti ako základný fenomén kvality života.

Najväčšími kritikmi ekonomickej globalizácie sú odborové hnutia v bohatých zemiach. Globalizovaná ekonomika im totiž berie pracovné miesta podľa toho, ako jednotlivé spoločnosti a štáty presúvajú výrobu do zemí, kde je pracovná sila podstatne lacnejšia. Napríklad severoamerické odbory sa búria proti prílivu prisťahovalcov ochotných pracovať za podstatne nižšie peniaze ako Severoameričania a takisto sú proti presúvaniu tovární do zemí ako sú Mexiko či Brazília.

Zásadným zdrojom americkej globálnej pôsobnosti (a tiež aj moci) je magnetická príťažlivosť jej demokratického systému, musia Američania opatrovať jemnú rovnováhu medzi svojimi občiansykmi právami a potrebami národnej bezopečenosti.Toto je možné ľahšie dosiahnuť, ak sú vojny ďaleko a ich cena je spoločensky prijateľná. Silná verejná reakcia na zločiny 11. septembra 2001 by mohla viesť k zásadnému vybočeniu uvedenej rovnováhy. Podobne ako na Izrael dopadá regionálne nepriateľstvo, môhol by na Spojené štáty dopadnúť strach vyvolaný globálnym nepriateľstvom voči Amerike.

Globalizácia by mala teoreticky vyvolávať rastúcu konvergenciu a stieranie rozdielov medzi štátmi. Žiaľ nie je to tak, predovšetkým z dvoch dôvodov. Verejné úžitky dôležité pre upevňovanie zdravia občanov, zamestnanosť a integrovaný rozvoj indivíduá sú z globálneho trhu finančnými a obchodnými dílermi vylučované. Do ekonomickej kategórie týchto úžitkov patrí totiž napríklad náprava ozónovej vrstvy a predchádzanie dôsledkov jej rozpadu, šíreniu sa kyslích dažďov, nadmerného výrubu lesov, zaberania ornej pôdy a podobne, ktoré sa stali prdmetom medzinárodnej právnej úpravy. Aplikácia prijatých noriem je však nákladná a znižuje zisk. Nuž istotne preto sa časť verejných úžitkov stala na globálnom trhu jednoducho neželateľnou.

Znehodnocovanie amerického dolára ako ešte stále hlavnej svetovej meny núti k tomuto kroku aj iné krajiny. A tak to, čo je viditeľné v reálnej ekonomike ako prebytok kapacít, to je v monetárnej oblasti viditeľné ako všeobecné znehodnocovanie mien. Výsledkom tejto tendencie je globálna deflácia. Tendenciu k deflácii okrem prebytočných kapacít tiež posilňuje obrovské zadĺženie niektorých regiónov rozvojových krajín, ktoré sa pokladá za daných pomerov v podstate za neriešiteľné, ale i rastúce zadĺženie samotných vyspelých krajín.

Záver:

Na celom svete neexistujú dvaja vedci, novinári či polici, ktorí by sa zhodli na tom, čo je to globalizácia bez toho, aby sa nedostali do siahodlhých diskusií. Globalizácia je nezvratný proces, ktorý sa v rôznych oblastiach dotýka každého z nás. Niekto ním bude zasiahnutý v oblasti ekonomickej, iný v oblasti ekologiskej, ďalší v oblasti kultúrnej alebo politickej. Multipolarita je založená na rozmanitosti kultúr a predovšetkým náboženstiev. Ich prepojením, zatiaľ aspoň v bohatej časti sveta umožňuje rozvoj technológií, ktoré otvárajú netušené možnosti prenášaním informácií. Je potrebné si uvedomiť, že sa nachádzame v historicky úplne ojedinelej situácii, ktorú táto planéta ešte nezažila.

Často si zamieňame problémy globalizácie za problémy histórie, ktoré sú v slobodnom a globalizovanom svete už dávno vyriešené. Nejde pritom o ťahanie minulosti za sebou, ale o poučenie sa z nej a vyvodenie dôsledkov pre budúcnosť. Globalizácia sa svojou otvorenosťou nám k tomu ponúka všetky prostriedky.