Z prednášky predmetu Hospodárska geografia ma najviac zaujala téma globalizácie, a preto som sa rozhodla z dostupnej literatúry zistiť názory viacerých autorov a utvoriť si vlastný obraz.
Termín „globalizácia“ bol zavedený Theodorom Levittom profesorom Harvardovej univerzity a ako prvý ho použil v spojitosti s ekonomikou v roku 1983. S globalizáciou sa môžme stretnúť vo svetovej ekonomike, v obchode, v kultúre ako aj v iných oblastiach nášho života.
Klady globalizácie:
Globalizácia je charakterizovaná v indiferentnej rovine, ale je realitou a budúcnosťou ľudstva, preto je potrebné dať jej etický rozmer. Cirkev má tu veľmi zodpovednú úlohu aby vytvárala zjednocujúci svet, svet ktorý je v jeho pôvodcovi – Bohu Stvoriteľovi. Kresťania majú priniesť tomuto svetu humánne princípy, ktoré boli dané v predexistenčnom Logose – Kristovi. K všetkým aspektom je nutný rozmer morálny, lenže nie za cenu synkretizmu, ktorý môže byť ľudsky dobre vymyslený, ale stane sa hybridom, výpestkom, ktorý nemôže mať dlhú životaschopnosť.
Základným impulzom pre začiatok globalizácie bola revolúcia v doprave v polovici 20. storočia. Pomocou rýchlejšej a sofistikovanejšej dopravy mohli firmy uzavierať obchody nielen s lokálnymi partnermi, ale aj s partnermi na opačnej strane Zeme. Priekopníkom globalizácie boli Spojené štáty americké, kde miestne spoločnosti v 60. rokoch expandovali na európske trhy. Dôsledkom toho bolo, že Američania sa museli čiastočne prispôsobiť európskemu zákazníkovi a naopak. Stykom dvoch kultúr sa zmenil spôsob výroby a predaja. Tieto zmeny niektorí označili ako prínos, iní sa s tým nikdy nezmierili. Do globalizácie sa neskôr zapojili aj ďalšie krajiny. V 70. rokoch, keď nastal prudký rozvoj japonskej ekonomiky sa jej tovary rozšírili do všetkých krajín. V USA a Európe tak boli následkom konkurečného boja zredukované niektoré priemyselné odvetvia. Ich miesto zaujali japonské firmy s ich spôsobom výroby. Tieto procesy prebiehali aj v 80. a 90. rokoch a prebiehajú naďalej.
Slovensko ako malý štát s relatívne malou váhou na svetovom ihrisku pritom môže profitovať z toho, že bude patriť k väčšiemu celku, namiesto toho, aby rozhodovalo síce sucerénne, ale s malým faktickým dosahom. Môže sa podielať na rozhodovacom procese celoeurópskeho dosahu. Okrem toho bude musieť mať schopnosť aktívne sa presadiť svojou vyspelosťou a kultúrou v konkurencii členských štátov Európskej únie. Občania Slovenska si osvoja zmysel hodnôt, ktoré zrodil náš civilizačný priestor (osobná zodpovednosť, súkromné vlastníctvo a konkurencia, kultúra individuálnych, rodinných, pracovných vzťahov a inštitúcií) a zatúžia po ich naplnení v každodennom živote. Táto túžba však bude odlišná pre rôzne sociálne, vzdelanostné, profesijné, náboženské, vekové, sexuálne, urbárne a národné či etnické skupiny.
Aspektom, ktorý má veľký vplyv na presun pracovných miest z bohatých krajín do chudobných, je obecný trend starnutia polulácie. O tomto fenoméne sa v poslednej dobe píše stále častejšie v súvislosti s udržaním náročného dôchodkového systému bohatých krajín. Jeho problém spočíva v tom, že obyvateľov je stále menej a menej, ale pribúda dôchodcov, pretože moderná medicína predlžuje životy a moderná mládež nechce toľko potomstva.
Mimo samotnej Európy je oblasť, na ktorej má Amerika značný a Európa besprostredný záujem, zóna Stredného východu. Úspech cestovnej mapy, ktorá by mala viesť k izraelsko – palestínskemu mieru, do značnej miery závisí od spoločného a trvalého úsila Ameriky i Európy. Ak budú Spojené štáty a Európska únia pracovať spoločne, môžu tiež ľahšie odvrátiť viaceré strety medzi Západoma islamom a podporovať pozitívne tendencie v islamskom svete, čo by prispelo k začleneniu islamských krajín do moderného a demokratického sveta.
Na rozdiel od nesúrodo expandujúcich impérií si teda americký systém nedal za cieľ dosiahnuť pyramidálne mocenské štruktúry. Nestal sa však ani nástrojom na dosahovanie etnickej či inej asimilácie, o čom najlepšie svedčí existencia veľkých záujmových skupín rôznych etník a rás o lobistických centrách Washingtonu. Vďaka týmto a ďalším všeľudskýcm princípom sa aj nový poriadok navrhovutý a zverejnený v roku 1991 Georgeom Bushom st. vyznačuje predovšetkým týmito zásadami:
-kolektívny systém medzinárodnej bezpečnosti charakterizovaný integrovaným velením a vojenskou silou zasahujúcou v súlade s multimediálnymi dohodami riadiacimi sa medzinárodným právom,
-celosvetová (globálna) kooperácia EÚ, APEC, ASEAN, NAFTA a ďaľších vrátane spolupráce globálnych špecializovaných inštitúcií (Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu, Svetovej obchodnej organizácie a podobne),
-procedúry zdôrazňujúce prijímanie rozhodnutí na báze konsenzu,
-preferencia demokratických členov v súšasných alianciách,
-zriaďovanie základných, globálnych ústavných a súdnych štruktúr, svetovým súdnym dvorom začínajúc a špecializovaným medzinárodným trestnoprávnym tribunálom končiac.
Jednou z aktuálnych otázok je vymedzenie ekonomických podmienok, za ktorých prepieha globalizácia národných ekonomík do svetovej ekonomiky v súčasnej etape jej vývoja. S tým súvisiaca otázka, na ktorú sa hľadá odpoveď, je v podstate jednotuchá: nachádza sa súčasný kapitalistický vývoj vo vzostupnej fáze vývoja, alebo fáza ktorou prechádza, má charakter stagnácie, či sa nachádza na prechode z fáze stagnácie do fázy dlhodobého rozvoja? Získané poznatky pri vypracovaní východiska pre dlhodobú prognózu.
Slovenské priority sa však nemusia vždy stotožňovať s európskym priemerom. O tom napokon svedčí nárast počtu a intenzity „ženských“ kampaní typu Piata žena alebo Urobme to! Na Slovensku model ľudskej dôstujnosti ušitý na našu mieru, čo logicky prinesie vyššie nároky ľudí na kvalitu aj rozsah výkonu ich práv. Ich ťažisko sa prenesie na výkon a ochranu hospodárskych a sociálnych práv, Aako Aaj celého komplexu práv solidarity. Do popredia vystúpia nároky na zdravé životné prostredie, ako aj právo budúich generácií. Paralelne bude prebiehať budovanie vyspelej občianskej spoločnosti a jej zodpovedajúcej úrovne kultúry ľudských práv. Bude to občianska spoločnosť západoeurópskeho typu, ktorá prevládne nad pozostatkami patriarchálnej spoločnosti.
Zápory globalizácie:„Budete ako Boh“ pokušenie suplovať boha, vytvoriť si ho na svoju podobu a podľa svojich merítiek je aktuálne aj v globalizujúcom svete. Proces globalizácie zo sebou prináša aj rôzne problémy. Jedným z nich je napríklad veľká odlišnosť kultúr, ktorá vedie k nestabilite v niektorých krajinách. Typickým príkladom sú krajiny západnej Európy, kde často dochádza k nepokojom. Tento problém môže mať ale aj opačný charakter, napríklad v arabských krajinách, kde preniká západná globalizovaná kultúra a mení tak konzervatívnu islamskú spoločnosť.
Bez ohľadu na to, aké sny majú ľudia o pokroku a budovaní lepšieho sveta, ekonomická globalizácia zrejme nutne vyvolá ďalšie prehlbovanie priepasti medzi bohatými a chudobnými na prosperujúcom Západe, a ešte väčšiu priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami sveta ako celku. Ešte prednedávnom sme sa domnievali, že posledné svetové impérium bolo to, ktoré pani Thatcherová a prezident Reagan označovali ako impérium zla Sovietsky Zväz. Ale dá sa povedať, že impérium existuje dodnes. Je prirodzene diskrétnejšie, snaží sa na seba neupozorňovať, ale napriek tomu je tu. V jeho centre sú Spojené štáty, Velká Británia a ostatní členovia NATO. Podporujú ich veľké medzinárodné agentúry ako Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Organizácia svetového obchodu. Bohužiaľ, ako ešte uvidíme, máme dobré dôvody k obavám z fungovania týchto agentúr. Bez ohľadu na to, aké sny majú ľudia o pokroku a budovaní lepšieho sveta, ekonomická globalizácia zrejme nutne vyvolá ďalšie prehlbovanie priepasti medzi biohatými a chudobnými na prosperujúcom Západe, a ešte väčšiu priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami sveta ako celku.
Demokrati zisťujú, že byrokracia EÚ mocnie s každým novým členom. Pacifisti a ekologickí aktivisti sa desia kurately záujmov nadnárodných korporácií, kresťania stretov s islamom, registrovaného partnerstva, jógy, génových manipulácií. Mnohí sa obávajú migračných vĺn z východu, starí ľudia okiešťovania sociálnych istôt, mladí všeobímajúceho štátu, sociálne vzťahy nadobúdajú na vážnosti ako základný fenomén kvality života.
Najväčšími kritikmi ekonomickej globalizácie sú odborové hnutia v bohatých zemiach. Globalizovaná ekonomika im totiž berie pracovné miesta podľa toho, ako jednotlivé spoločnosti a štáty presúvajú výrobu do zemí, kde je pracovná sila podstatne lacnejšia. Napríklad severoamerické odbory sa búria proti prílivu prisťahovalcov ochotných pracovať za podstatne nižšie peniaze ako Severoameričania a takisto sú proti presúvaniu tovární do zemí ako sú Mexiko či Brazília.
Zásadným zdrojom americkej globálnej pôsobnosti (a tiež aj moci) je magnetická príťažlivosť jej demokratického systému, musia Američania opatrovať jemnú rovnováhu medzi svojimi občiansykmi právami a potrebami národnej bezopečenosti.Toto je možné ľahšie dosiahnuť, ak sú vojny ďaleko a ich cena je spoločensky prijateľná. Silná verejná reakcia na zločiny 11. septembra 2001 by mohla viesť k zásadnému vybočeniu uvedenej rovnováhy. Podobne ako na Izrael dopadá regionálne nepriateľstvo, môhol by na Spojené štáty dopadnúť strach vyvolaný globálnym nepriateľstvom voči Amerike.
Globalizácia by mala teoreticky vyvolávať rastúcu konvergenciu a stieranie rozdielov medzi štátmi. Žiaľ nie je to tak, predovšetkým z dvoch dôvodov. Verejné úžitky dôležité pre upevňovanie zdravia občanov, zamestnanosť a integrovaný rozvoj indivíduá sú z globálneho trhu finančnými a obchodnými dílermi vylučované. Do ekonomickej kategórie týchto úžitkov patrí totiž napríklad náprava ozónovej vrstvy a predchádzanie dôsledkov jej rozpadu, šíreniu sa kyslích dažďov, nadmerného výrubu lesov, zaberania ornej pôdy a podobne, ktoré sa stali prdmetom medzinárodnej právnej úpravy. Aplikácia prijatých noriem je však nákladná a znižuje zisk. Nuž istotne preto sa časť verejných úžitkov stala na globálnom trhu jednoducho neželateľnou.
Znehodnocovanie amerického dolára ako ešte stále hlavnej svetovej meny núti k tomuto kroku aj iné krajiny. A tak to, čo je viditeľné v reálnej ekonomike ako prebytok kapacít, to je v monetárnej oblasti viditeľné ako všeobecné znehodnocovanie mien. Výsledkom tejto tendencie je globálna deflácia. Tendenciu k deflácii okrem prebytočných kapacít tiež posilňuje obrovské zadĺženie niektorých regiónov rozvojových krajín, ktoré sa pokladá za daných pomerov v podstate za neriešiteľné, ale i rastúce zadĺženie samotných vyspelých krajín.
Záver: Na celom svete neexistujú dvaja vedci, novinári či polici, ktorí by sa zhodli na tom, čo je to globalizácia bez toho, aby sa nedostali do siahodlhých diskusií. Globalizácia je nezvratný proces, ktorý sa v rôznych oblastiach dotýka každého z nás. Niekto ním bude zasiahnutý v oblasti ekonomickej, iný v oblasti ekologiskej, ďalší v oblasti kultúrnej alebo politickej. Multipolarita je založená na rozmanitosti kultúr a predovšetkým náboženstiev. Ich prepojením, zatiaľ aspoň v bohatej časti sveta umožňuje rozvoj technológií, ktoré otvárajú netušené možnosti prenášaním informácií. Je potrebné si uvedomiť, že sa nachádzame v historicky úplne ojedinelej situácii, ktorú táto planéta ešte nezažila.
Často si zamieňame problémy globalizácie za problémy histórie, ktoré sú v slobodnom a globalizovanom svete už dávno vyriešené. Nejde pritom o ťahanie minulosti za sebou, ale o poučenie sa z nej a vyvodenie dôsledkov pre budúcnosť. Globalizácia sa svojou otvorenosťou nám k tomu ponúka všetky prostriedky.
