referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloslav
Piatok, 3. júla 2020
Voda na svete
Dátum pridania: 09.07.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mismir
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 062
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 5m 10s
Pomalé čítanie: 7m 45s
 
Voda na svete

Hydrosféra – vodný obal Zeme zahrňuje vodu morskú (oceány, moria), vodu na pevninách (rieky, jazerá, nádrže), vodu viazanú v ľadovcoch, podzemnú vodu, pôdnu a atmosférickú vodu (vodné pary, hmly, oblaky, dážď, sneh).
V oceánoch a moriach, ktoré pokrývajú asi 71% zemského povrchu, je až 97,2% vody našej planéty. Tieto kontinentálne vody sú zastúpené približne 75% vo forme ľadovcov, 22% podzemné vody a iba 3% vodné toky a jazerá.

Svetový oceán

Všetky oceány a moria tvoria súvislý vodný obal Zeme, ktorý sa nazýva svetový oceán. Tvoria ho štyri oceány a moria.
Reliéf dna svetového oceánu možno rozdeliť na tri základné typy: podmorské okraje pevnín (šelf, pevninský svah a úpätie), prechodné oblasti (hlboko morské priekopy) a vlastné oceánske dno (oceánske panvy, stredooceánske chrbty). Šelf je podmorským pokračovaním pevniny. Na šelfoch sa nachádzajú veľké zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, rôzne nerasty) a bohaté loviská rýb. Šelf prechádza do pevninského svahu, ktorého spodná časť prechádza do pevninského úpätia. Najrozsiahlejšiu časť oceánskeho dna zaberajú oceánske panvy. Z plochého dna vystupujú podmorské hory, ktoré sú sopečného pôvodu a stredooceánske chrbty.
Najmohutnejší je Stredoatlantický chrbát. Oceánske priekopy sú úzke zníženiny morského dna. Najviac sa ich nachádza v Tichom oceáne, najhlbšia je Mariánska priekopa (11 034m).

Členenie svetového oceánu

Tichý oceán je najväčší, pokrýva tretinu povrchu Zeme a takmer polovicu rozlohy svetového oceánu. Na pomerne malej vzdialenosti sú tu veľké výškové rozdiely, zemská kôra je nestabilná, v týchto miestach sú najčastejšie a najsilnejšie zemetrasenia na svete.
Atlantický oceán je druhý najväčší na svete. Stredoatlantický chrbát je esovito prehnutý a rozdeľuje panvu oceánu na východnú a západnú časť. Vplyvom Golfského prúdu je Atlantický oceán pri severozápadnom pobreží Európy pomerne teplý i celá severozápadná Európa je teplejšia ako ostatné územia v tej istej geografickej šírke.
Indický oceán je rozlohou tretí. Na juhu sa Indický oceán široko spája s Atlantickým a Tichým oceánom, na severe ho úplne uzatvára masívna kontinentálna obruba, a preto jeho severná časť podlieha silnému vplyvu podnebia pevnín – monzúny.
Severný ľadový oceán je najmenší. Hlbokomorské chrbty členia dno na niekoľko paniev. Stredná časť oceánu je trvalo zamrznutá. Plávajúci ľad sa pomaly pohybuje od východu na západ. S Tichým oceánom ho spája úzky a plytký Beringov prieliv.

Vlastnosti morskej vody

Najcharakteristickejšia vlastnosť morskej vody je slanosť. Najväčšiu slanosť majú oceány v subtropických oblastiach, kde je najväčší výpar; menšiu slanosť vo vysokých zemepisných šírkach, kde je menšie vyparovanie a väčší riečny prítok. Teplota povrchovej vody morí a oceánov je v súlade s teplotou vzduchu rozdelená pásmovite. Vplyvom teplých morských prúdov dochádza k prenosu tepla z nižších do vyšších geografických šírok. Severná pologuľa je v priemere teplejšia, je to dôsledok rozsiahleho zaľadnenia Antarktídy, ktoré vplýva na teplotu vody oceánov i v nižších geografických šírkach, ako aj toho, že na severnej pologuli je viac súše.
Farba je ďalšou, tentoraz fyzikálnou, vlastnosťou vody. Čistá morská voda sa javí ako tmavomodrá, pretože červenožlté farby slnečného spektra oceánska voda pohlcuje viacej. V niektorých oblastiach oceánu sa oceánska voda sfarbuje vysokou koncentráciou fytoplanktónu do zelena a zakalená voda sa stáva málo priepustnou pre svetlo. Svetlo akejkoľvek vlnovej dĺžky preniká do morskej vody maximálne do hĺbky niekoľko sto metrov. Aj keď je voda číra a priezračná, prenikne do hĺbky 150 m len 1% slnečného svetla.

Hydrologické prvky

Vodný stav, prietok, špecifický odtok, koeficient odtoku. Režim odtoku riek vyjadruje časové a priestorové zmeny zásob vody v povodí. Zmeny sa prejavujú kolísaním vodných stavov v korytách riek, rozdielmi v prietokoch, v množstve splavenín, v teplote a v chemickom zložení vody. Na režim odtoku vplýva podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda a vegetácia. Režim odtoku patrí k najvýznamnejším kritériám pri klasifikácii riek na rôzne typy.
Rieky sa delia podľa režimu odtoku alebo zdroja zásobovania (dážď, sneh, ľadovec, podzemná voda a iných kritérií podľa povodia, dĺžky a prietoku).

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.