Súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja.

V období rozvoja priemyslu bolo Slovensko súčasťou habsburskej monarchie. Uhorská šľachta nemala veľký záujem o rozvoj veľkovýroby, hoci sa Mária Terézia a neskôr Jozef II. snažili vytvoriť podmienky pre rozvoj hosp., vzniklo na Slovensku v tom čase len niekoľko manufaktúr (napr. manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne, na výrobu majoliky v Holíči,..). Na začiatku 20.storočia pracovala v priemysle a remeslách len necelá 1/5 obyvateľstva.
Napriek tomu malo Slovensko v rámci uhorského priemyslu pomerne dobré postavenie vďaka surovinám, rozvinutého baníctva a niektorých remeselných tradícií.

Po vzniku ČSR bolo Slovensko menej rozvinutou časťou novej republiky. Oživenie nastalo až tesne pred začiatkom 2.svet.vojny, keď sa začali stavať strojárske fabriky, ktoré boli neskôr preorientované na zbrojársku výrobu, napr. v Dubnici nad Váhom, v Považskej Bystrici. Aj v tomto období sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom.

Veľké škody spôsobila hospodárstvu 2.svetová vojna. Boli zničené mnohé továrne, cesty, mosty, železnice. Chýbali tiež dopravné prostriedky.

V roku 1948 sa dostala k moci komunistická strana. Pod jej vedením sa znárodnil priemysel, bankovníctvo, doprava a neskôr formou jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov aj poľnohospodárstvo. Zaviedlo sa plánované hospodárstvo a spolupráca s ostatnými socialistickými krajinami v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Budovali sa najmä továrne: hutnícke, strojárske, chemické a na výrobu stavebných materiálov. No na druhej strane sa vytvorila nepriaznivá odvetvová štruktúra priemyslu s prevahou výroby polotovarov. Spoločným znakom výrobkov všetkých socialistických krajín bola nižšia technická úroveň a celková kvalita, a tým aj menšia možnosť konkurovať na trhoch mimo RVHP.

Po roku 1989 sa trh v rámci RVHP zanikol. Slovensko tak ako iné postkomunistické krajiny zavádza trhové hospodárstvo.

Odvetvovú štruktúru slovenského hospodárstva charakterizujú údaje o tvorbe HDP. V roku 2000 sa na tvorbe HDP podieľal najviac priemysel = 26,3%, ďalej je to obchod = 15,1%, doprava a telekomunikácie = 10,2%, poľnohospodárstvo = 4,1% a stavebníctvo = 4,8%, ostatné odvetvia hospodárstva = 39,5%.

Zmenila sa tradičná priestorová štruktúra hospodárstva. Prejavili sa rozdiely v regiónoch, najviac postihli poľnohospodárske oblasti, kde museli výrobu obmedziť alebo zastaviť. To so sebou prinieslo nezamestnanosť. Po týchto zmenách najlepšie hospodárske ukazovatele vykazujú Bratislava a Košice s blízkym okolím. Silné sústredenie hospodárskych aktivít je najmä na strednom Považí. Naopak, slabá industrializácia je v Juhoslovenskej kotline a v niektorých oblastiach na východe Slovenska.

Novší trend vzniku priemyselných parkov (PP). Už existujúci PP Záhorie sa špecializuje na dodávky pre automobilovú výrobu. Začínajúce PP sú napríklad Kechnec pri Košiciach, Liptov, Spiš, Lučenec a i.