Východná Európa

- Patria sem: BIELORUSKO, RUSKO, UKRAJINA, MOLDAVSKO, ESTÓNSKO, LOTYŠSKO, LITVA
- vznikli rozpadom ZSSR. (do roku 1911 existovalo ZSSR, ktoré tvorilo 15 republík)

Povrch:

- je jednotvárny. Patrí k nemu Východoeurópska nížina, na juhu sa vyskytujú zvlnené vyvýšeniny: Volynsko – podolská vrchovina, Stredoruská pahorkatina, Povolžská pahorkatina a Donecká plošina, ktoré sú vydvihnuté nad Čiernomorskú, Dneperskú, Kaspickú nížinu. Na JZ pásmo Východných Karpát, J časť polostrova Krym vypĺňajú Krymské vrchy.

Podnebie:

- je mierne kontinentálne, na Z vlhkejšie, na S subpolárne, v J časti Krymu subtropické.

Vodstvo:

- hustá riečna sieť. Na mnohých riekach sa vybudovalo veľa umelých vodných nádrží s hydroelektrárňami. Najväčšie sú na Volge a Dnepri.

Rastlinstvo:

- V strednej a južnej časti povrch pokrýva poľnohospodársky využívaná kultúrna step. Severnejšie sa rozprestiera tajga a úplne na severe je pásmo tundry.

Nerastné bohatstvo:

-  sú tu ložiská: čierne, hnedé uhlie, ropa, zemný plyn, železné rudy, mangán, bauxit, kamenná a draselná soľ, fosfáty.

Obyvateľstvo: 

- patrí najmä k slovanskej jazykovej skupine- Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Poliaci, do iných patria Moldavčania, Tatári, Baškirci, Lotyši, Estónci a Litovčania.

Priemysel:

- rozvinutá je ťažba uhlia, ropy, zemného plynu, železných rúd, strojársky a chemický priemysel.

Doprava:

- opiera sa o železnice, rieky, prieplavy a sieť diaľkových ropovodov a plynovodov. Na pobreží Čierneho mora sa nachádzajú strediská cestovného ruchu.
Po rozpade ZSSR sa narušili najmä hospodárske väzby, ktoré viedli nielen k poklesu produkcie a výkonnosti hospodárstva, ale aj k zníženiu životnej úrovne obyvateľstva.

UKRAJINA

- republika, hlavné mesto Kyjev
- náš východný sused, patrí rozlohou a počtom obyvateľov k veľkým európskym štátom, s Ukrajinou má SR najkratšiu hranicu, patrí k vyspelým šlenom SNŠ
- má všetky predpoklady stať sa vyspelým štátom Európy → má veľké nerastné bohatstvo, kvalitné pôdy, mierne podnebie, dostatok pracovných síl, dobrú dopravnú polohu a prístup k moru.
- Čo tomu bráni → zaostalá technológia, nízka produktivita práce, nedostatok financií, ekonomická závislosť od Ruska

Podnebie:

- má mierne teplé podnebie s kontinentálnymi prvkami, na južnom pobreží Krymu subtropické.

Vodstvo:

- Najväčšie rieky sú Dneper, Dnester a Desna. Na Dnepri sú vybudované veľké priehrady s elektrárňami.

Obyvateľstvo:

- tvoria Ukrajinci (75%), Rusi (21%). Najhustejšie je zaľudnená Donecká panva a oblasti veľkých miest, kde žije väčšina obyvateľov: hlavné mesto KIJEV (2,7 mil.), CHARKOV, ODESA, DONECK, DNEPROPETROVSK, ĽVOV.

Poľnohospodárstvo:

-  Ukrajina je jedna z hlavných oblasti poľnohosp.výroby. Poľnohosp.pôda tvorí 70% rozlohy. Produkuje: obilie – pšenica, kukurica, cukr.repa, slnečnica, tabak, zelenina, mäso, mlieko a mliečne výrobky. V živočíšnej výrobe prevláda chov hovädzieho dobytka, významný je chov chov ošípaných a hydiny.

Priemysel:

- základ priemyslu tvoria veľké zásoby nerastných surovín: železná ruda, čierne uhlie, ropa, zemný plyn, kamenná soľ. Najdôležitejším odvetvím je hutníctvo železa, ťažké strojárstvo, výroba hnojív. Ďalej výroba elektrickej energie. V uhoľných oblastiach V Ukrajiny prevládajú tepelné elektrárne, ktoré majú veľký podiel na znehodnocovaní ŽP. Vodné elektrárne sú na Dnepri. Rozvoj jadrovej energetiky bol po čiernobyľskej havárii pozastavený, postupne sa pripravuje program modernizácie aj ostatných jadrových elektrárni (vyrábajú 1/3 energie).
- Potravinárstvo nadobúda strategický význam – výroba cukru, mlieka, mäsa, olejov a tukov. Ukrajina je významný dodávateľ potravín najmä pre Rusko.

Doprava:

- Ukrajina má hustú dopravnú sieť, najmä železníc a ciest. Dôležitá je námorná (Odesa, Sevastopol) a riečna doprava. Južné pobrežie Krymu je významnou oblasťou cestovného ruchu.

BIELORUSKO

- republika, hlavné mesto: MINSK
- je stredne veľký európsky štát, je členom SNŠ
- má významnú dopravnú polohu, cez územie vedú medzinárodné trate

Povrch:

- zaberá Z časť Východoeurópskej nížiny, ktorá má nížinatý povrch so stopami zaľadnenia. Na J leží ploché, močaristé Polesie, ktoré smerom na S prechádza do Bieloruskej pahorkatiny.

Podnebie:

- mierne teplé, prechodné medzi prímorským a kontinentálnym podnebím

Vodstvo:

- má hustú sieť, rieky patria k úmoriam Baltského mora (Neman, Západná Dvina, Bug) a Čierneho mora (Dneper a Pripjať). Je tu veľa močiarov: hustá riečna sieť, nížinaté územie → rieky nemajú veľký spád a preto veľa zrážok, ktoré spadnú, sa pomaly odplavujú. Národný park: Belovežský prales.

Obyvateľstvo:

- tvoria Bielorusi (79%), Rusi, Poliaci, Ukrajinci a Židia. Životná úroveň obyvateľov je oproti štátom vyspelej Európy nízka. V mestách žije 43% obyvateľstva. Najväčšie mestá sú: MINSK (1,2 mil.), GOMEĽ, VITEBSK, BREST.

Priemysel:

- nedostatok surovín (draselné soli, rašelina, sklárske piesky), dominuje strojárstvo- výroba nákladných automobilov, traktorov, poľ.strojov, chemický a potravinársky priemysel.

Poľnohospodárstvo:

- dominuje živočíšna výroba, chovajú sa ošípané, dobytok a hydina. Pestuje sa: zemiaky, ľan, raž, ovsa.

Doprava:

- mimoriadny význam, krajinou prechádzajú hlavné spoje medzi Ruskom a str. i Z Európou. Územím Bieloruska vedú dôležité diaľkové ropovody (Dužba) a plynovody.

MOLDAVSKO

- republika, hlavné mesto: KIŠIŇOV, je členom SNŠ
- predtým súčasť Rumunska, toto územie sa označovalo ako Besarábia.
- zaberá územie medzi riekami Prut (prítok Dunaja) na Z a Dnestrom na V. Vypĺňa ho zvlnená rovina Besarábie.
- má mierne teplé podnebie s dostatkom letných zrážok
- černozeme tvoria základ intenzívneho poľnohospodárstva, sadovníctva a vinárstva.

Obyvateľstvo:

- tvoria Moldačania (hovoria rumunským jazykom), Ukrajinci, Rusi, Rumuni,.. Najväčšie mestá sú: KIŠIŇOV, TIRASPOĽ, BEĽCY.

Poľnohospodárstvo:

- pestuje sa predovšetkým vinič, ovocie, zelenina, tabak, slnečnica. Rastl.výroba> živočíšna výroba. Chová sa dobytok, ošípané, na J ovce, na celom území priadka morušová. V poľnohosp.pracuje pomerne veľa ľudí.

Priemysel:

- hlavné priemyselné odvetvie je potravinárstvo: výroba vína a liehovín, ovocných konzerv, tabakových výrobkov a slnečnicového oleja. Konzervárenstvo spolu s výrobou poľnohosp.strojov a chladiarenskej techniky vytvárajú v krajine veľký agropriemyselný komplex.
- Na Dnestri je vodná doprava.RUSKO

- republika, hlavné mesto MOSKVA, člen SNŠ
- rozlohou najväčším štátom na svete (rozpätie Z↔V 9000km, S↔J do 4000km) a počtom obyvateľov na 5.mieste na svete
- je to pretiahle územie Z→V = 10 časových pásem

Povrch:

- Z polovicu územia vypĺňajú ploché nížiny, rozdelené horským pásmom Uralu na 2 časti. Východnú časť tvorí Západosibírska nížina, Z časť Východoeurópska nížina. Na V od Jeniseja sú vysočiny a horské pásma. Na polostrove Kamčatka (najvyššia Kľučevskaja – 4750mnm= najvyššia sopka na svete) a Kurilských ostrovoch je asi 300 sopiek, z toho asi 60 činných.
- Najvyššie pohoria: Kaukaz, Ural, Altaj, Stredosibírska vysočina, Verchojánske pohorie, Džugdžur, Sajany.

Podnebie:

- sú tu 3 podnebné pásma: S časť má chladné podnebie, prevažná časť krajiny leží v severnom miernom pásme. J časti Ruska pri V pobreží Čierneho mora patria do subtropickej oblasti teplého podnebia. Vplyv AO je veľmi malý (väčší je v európ.časti). JV krajiny: vplyv monzúnov.

Vodstvo:

- Z riek sú najväčšie sibírske rieky Jenise (najväčšie ekonomické využitie, prítok Angara)j, Lena, Ob, Amur ( vlieva sa do TO). Močariny tu vznikajú: rieka Ob tečie cez rôzne podnebné pásma. Na severe sa rieky v lete nestíhajú roztopiť a tak sa rieky vylievajú. V európskej časti sú najväčšie rieky: Volga(el.energia, prítok Kama), Don, Pečora, Sev.Dvina. Jazerá: Kaspické more (najväčšie), Bajkalské(najhlbšie- 1620m, vlieva sa doň vela riek, ale vyteká len Angara), Ladožské (ľadovcové).

Rastlinstvo:

- vegetačné pásma: pásmo ihličnatých lesov= tajga: ťažba dreva, tundry- na severe, lesostepi,stepi: majú najväčší význam, premené na kultúrne oblasti (na juh od Moskvy, Povolžie,...)→kvalitné černozeme

Obyvateľstvo:

- nerovnomerne rozmiestnené, priemerná hustota zaľudnenia: 13 obyv/ km2. Najhustejšie je zaľudnené okolie veľkých miest a priemyselné oblasti. 75% obyvateľstva žije v mestách. V eur.časti: 200-300 ob./km2, ázijská časť 0-2 ob./km2. Najväčšie mestá: MOSKVA, SANKT PETERBURG, NIŽNÝ NOVGOROD, v ázijskej časti: NOVOSIBIRSK, OMSK. Pestré je národnostné zloženie obyvateľstva, žije tu približne 100 národov a národností. Väčšinu obyv.tvoria Slovania(Rusi a Ukrajinci).

Doprava:

- úroveň slabšia, musí prekonávať veľké vzdialenosti. Najvýznamnejšia je železničná, napr.Transibírska magistrála- najväčšia železníčná trať (Moskva- Vladivostok), Bajkalsko: Amurská magistrála.

Priemysel:

- najvýznamnejší je zbrojárenský, kozmický, ...Rozšírené sú všetky druhy priemyslu, avšak ich technická úroveň a produktivita zaostáva za európskym priemerom. Obrovské nerastné bohatstvo tvorí priaznivé podmienky pre rozvoj.
- Nerastné bohatstvo: čierne, hnedé uhlie, ropa, zemný plyn, železná ruda, farebné kovy, zlato, diamanty, síra.

Európska časť Ruska:

- tvorí 4/5 hospodárstva, priemyselné oblasti: Moskva a okolie – strojárenský, chemický textilný., Povolžie- NIŽNÝ NOVGOROD, KAZAN, SAMARAVOGOGRAD, Južný Ural-ČELJABINSK, JEKATERINBURG, MAGNITOGORSK, hutnícky, strojársky, chemický.SZ.- SANKT PETERBURG, prístavy: Murmansk, Archangeľsk.
- Poľnohospodárstvo: na J od Moskvy, S od Kaukazu, pestuje sa: pšenica, kukurica, cukrová repa, slnečnica, zemiaky, ovos. Chová sa hov.dobytok, ošípané. Lov rýb. Ruské poľnohosp.je vo všeobecnosti málo produktívne.
- oblasť Čierneho mora: rekreačná oblasť SOČI, Kalimgratská oblasť: jantár.

Ázijská časť Ruska:

- delí sa:

-Západná Sibír: od Uralu po Jenisej, využitie: ropa, zemný plyn, čierne uhlie. Mestá: OMSK, NOVOSIBIRSK.
-Východná Sibír: od Jeniseja po Lenu, sú tu obrovské plochy ihlič.lesov, farebné kovy. Mestá: IRKUTSK, BRATSK, NORIĽSK (na severe)
- Ďaleký východ: od Leny k TO. Najväčšia časť, najmenej zaľudnená. Je tu veľa nerastných surovín, ale slabá ťažba. Ťaží sa: zlato, diamanty,... Chov sobov, lov kožušinovej zveri. Mestá: CHABAROVSK, VLADIVOSTOK. Ostrov Sachalin: ropa.