referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2019
Vodstvo Slovenska
Dátum pridania: 12.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: darshana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 193
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 5m 20s
Pomalé čítanie: 8m 0s
 
Cez severné Slovensko prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Do Čierneho mora odvádza vodu temer z celého Slovenska Dunaj so svojimi prítokmi. Do Baltského mora tečú Dunajec a Poprad, ktoré sa v Poľsku vlievajú do Visly. Do úmoria Čierneho mora patrí 96% rozlohy Slovenska.

Rieky:

Úmorie Čierneho mora sa na území Slovenska rozčelňuje na tri povodia – povodie Moravy, Dunaja a Tisy.

Dunaj – najväčšia stredoeurópska rieka, pramení v Nemecku (Schwarz Wald), odkiaľ cez Rakúsko priteká na naše územie. Prevažnú časť vody dostáva z Álp, po opustení Devínskej brány vytvára pod BA ramená. Najväčšie z nich, Malý Dunaj, ohraničuje Žitný ostrov. Pri Komárne ústí spolu s Váhom späť do Dunaja. Ešte predtým však priberá Dudváh s Čiernou vodou.

Morava – vlieva sa do Dunaja nad Devínom pri BA. Tvorí časť našej hranice s ČR a Rakúskom. Je to 2.najväčší prítok Dunaja na našom území. Z Myjavskej pahorkatiny a Záhorskej nížiny do nej ústia Myjava, Rudava a Malina.

Váh – je najväčšou slovenskou riekou. Má dĺžku 402,5 km. Biely Váh prameniaci pod Kriváňom vo VT a Čierny Váh prameniaci pod Kráľovou hoľou v NT, sa spájajú pri Kráľovej Lehote. Z pravej strany priberá Oravu, Kysucu a Vláru. Pred ústím do Dunaja vteká do Váhu Nitra.

Nitra – pramení v južných svahoch Malej Fatry. Jej 189 km dlhý tok prechádza Hornonitrianskou kotlinou a Podunajskou nížinou. Na dolnom toku priberá z ľavej strany prítok Žitavu.

Hron – má dĺžku 284 km, oblúkovite prechádza stredom Slovenska, vlieva sa do Dunaja pri Štúrove. Pramení v NT pod Kráľovou hoľou. Jeho najväčšími prítokmi sú Slatina a Sikenica.

Ipeľ – pramení v Slov.rudohorí. Preteká suchou Juhoslov.kotlinou. Jeho najväčšie prítoku – Krtíš, Krupinica – pritekajú zo sopečných, na vodu chudobných oblastí. Preto, hoci je Ipeľ skoro taký dlhý ako Hron, má temer 3-krát menší prietok.

Tisa tečie na JV cípe Slovenska v dĺžke 5 km. Rieky, ktoré odvodňujú V Slovensko a časť stredného, sa do nej vlievajú v Maďarsku.

Slaná – vytvára so svojimi prítokmi typický vejár. Odvodňuje J časť Slov.rudohoria, časť Cerovej vrchoviny a Rimavskú kotlinu. Jej dôležité prítoky sú Rimava, Blh, Turiec a Muráň. Bodva (s prítokmi Turňa a Ida) sa tak ako Hornád vlieva do Tisy až v Maďarsku.

Hornád – pramení v NT, odkiaľ tečie na V až po Kysak a potom na J. Po štátnu hranicu má dĺžku 186 km. Z pravej strany priberá Hnilec a z ľavej strany Torysu.

Bodrog – vzniká sútokom Ondavy (s Topľou) a Latorice (s Laborcom, Cirochou a Uhom). Vejárovite sa zbiehajúce rieky spôsobovali najmä v minulosti časté povodne.

Rieky pretekajúce SR možno podľa režimu odtoku rozdeliť do 3 typov:

Vysokohorský typ riek predstavuje u nás Dunaj, ktorý zásobujú vodou prítoku z Álp. Takým typom sú i tatranské prítoky. Najvyšší stav vody majú začiatkom leta,
keď sa vo vysokých pohoriach topí sneh a ľad. V zime, keď sú zrážky vo forme snehu a ľadu, je stav najnižší.

Stredohorský typ riek má najnižší odtok v zime. Sneh sa však topí skôr, preto majú maximálny vodný stav na jar. Je to napr: Váh, Hron a ich prítoky,...

Vrchovinno – nížinný typ riek reprezentujú napr. Dudváh, Nitra, Žitava, Ipeľ. Najvyšší stav majú tiež na jar. Maximum býva v zime, keď sa v nízkych polohách často topí sneh, pričom je malý výpar. Naopak, koncom leta a na začiatok jesene je výpar veľký a zrážky sú malé –vtedy majú najmenej vody.

Jazerá: 

- na SR sa vyskytujú prevažne v pohoriach. Najviac (175) je ich v Tatrách – plesá. Vznikli ľadovcovou činnosťou. Najznámejšie sú Štrbské pleso, Popradské pleso,Veľké Hincovo pleso, Skalnaté pleso,... V NT má ľadovcový pôvod iba Vrbické pleso v Demänovskej doline. Ďaľšie jazerá vznikli prehradením doliny zosuvom, napr. Morské oko vo Vihorlate a jazero Izra v Slanských vrchoch. V Slov.krase vzniklo Jašteričie jazero. Menšie jazerá sa vytvorili vo viatych pieskoch na Záhorskej nížine, napr. Lakšárske jazero.

Umelé vodné nádrže:

- zachytávajú vodu na rôzne využitie. Na SR sa začali budovať v 15. a 16.stor. Na chov rýb a v súvislosti s banskou činnosťou v okolí B.Štiavnice (tajchy). Známe sú Počúvadlo a Richnavské jazerá, ktoré sa dnes využívajú na rekreáciu. V 19.stor. Sa budovali na riekach v horských oblastiach nádrže (klauzy), ktoré pomáhali zvyšovať hladinu vody pri splavovaní dreva.

Dnes sa využívajú hlavne na rekreáciu. Najznámejšie z nich sú Senecká jazerá, Šaštínske jazerá na Záhorí, Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom. Priehradné vodné nádrže sa u nás budovali hlavne po WW2. Plnia viac funkcií: chránia pred povodňami, slúžia na výrobu elek.energie, zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva vodou i na šport a rekreáciu. Na Dunaji vznikla z jedna z najväčšiích a najnovších vodných nádrží – Hrošovská zdrž pri Gabčíkove.

Na Váhu je 19 vodných nádrží. Najznámejšie sú Liptovská Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava. Z ostatných sú známe Oravská priehrada, Palcmanská Maša (Hnilec), Ružín (Hornád), Zemplínska Šírava (Laborec), Starina (Cirocha).

Minerálne a termálne vody:

V hlbinách Zeme sa obohacujú o minerálne látky a otepľujú sa. Na povrch vystupujú pozdĺž zlomov. SR je na tieto vody zvlášť bohaté. Z asi 1200 prameňov minerálnych vôd sú najznámejšie Santovka, Slatina, Fatra, Salvator, Cígeľka.

Pri termálnych a liečivých prameňoch vznikli svetoznáme kúpele Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač, Bardejovské kúpele, Dudince a ďalšie. Pri termál.ptameňoch hlavne v Pod.nížine vznikli bazény a rekreačné strediská, napr. V Štúrove, Patinciach, Veľkom Mederi, Dunajskej Strede.

Podzemné vody:

Aktuálnym problémom v súčasnosti je čistota vôd. Z priemyselných závodov, poľnohospodárstva a sídel sa do vody dostáva veľa nečistôt. Čistenie odpad.vôd je zatiaľ nedostatočné. Veľmi znečistená je rieka Dudváh. Značne znečistené sú aj úseky riek pod veľkými mestami ako Hornád (KE), Torysa (PO), Topľa (Bardejov), Poprad.

Z riek a zemského povrchu sa nečistoty dostávajú aj do podzemných vôd. Ohrozená je aj naša najväčšia zásobáreň vody na Žitnom ostrove, ktorá leží pod priemyselnou BA s rafinériou ripy v Slovnafte.
 
Podobné referáty
Vodstvo Slovenska 2.9607 502 slov
Vodstvo Slovenska GYM 2.9300 631 slov
Vodstvo Slovenska GYM 2.9842 500 slov
Vodstvo Slovenska 2.9488 10363 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.