referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Sídla na Slovensku
Dátum pridania: 12.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: darshana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 488
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 
Sídelná štruktúra Slovenska je výsledkom historického a ekonomického vývoja v konkrétnych prírod.podmienkach. Odhaduje sa, že na SR je vyše 7000 sídel, ktoré sú zlúčené do 2883 obcí. Miest je 138, žije v nich viac ako polovica obyvateľstva – 58%.

Mestá

Z hľadiska veľkostnej štruktúry máme:

- veľkomestá – BRATISLAVA (429 000) a KOŠICE (236 000). Žije v nich 12,4% nášho obyvateľstva.
- veľké mestá (majú od 50 000 – 100 000 obyv.), sú to PREŚOV, NITRA, ŽILINA, B. BYSTRICA, TRNAVA, MARTIN, TRENČÍN, POPRAD a PRIEVIDZA – žije tu 12% obyvateľstva.
- stredné veľké mestá (početná skupina), počet obyv. od 20 000 – 50 000. Je ich 29.

Sídla poznáme

– polyfunkčné (sú to najmä väčšie mestá, kde sú vybudované priem. závody, školy, zdravotnícke zariadenia, úrady, sú to kultúrne a dopravné strediská,...)
- monofunkčné (napr. kúpeľní funkcia = Trenč.Teplice, rekrečná = Vysoké Tatry, dopravná = Čierna nad Tisou, obytná = Svätý Jur, priemyselná = Stará Turá)

Pôdorys

- odzrkadľuje históriu rozvoja. Najstaršie mestá majú zachované stredoveké jadrá, niektoré z nich boli vyhlásené za mestské pamiat.rezervácie, napr. B.Štiavnica, Bardejov, BA, Kežmarok, Prešov, Trnava, Žilina, spolu je ich 18.
- Za okrajmi stredovek. jadier sa nachádzajú najstaršie továrne a tehlové domy robotníkov, tehlové sídliská z povojnového obdobia a nakoniec panelové sídliská.

- vretenovité jadro = Prešov
- obdĺžnikový tvar jadra = Levoča
- pravidelný pôdorys so štvorcovým námestím = Rimavská Sobota
- trojuholníkové jadro = Skalica
- nepravidelný pôdorys = Nitra

Vidiecke sídla, prevládajú u nás kompaktné vidiecke sídla nad roztratenými. Až do 20.stor. bola hlavná funkcia vidieckych sídel poľnohospodárstvo (v nížínách, kotlinách a dolinách). Oveľa menej bolo drevorubačských, uhliarskych a baníckych dedín (v pohoriach).

Dnes prevažne plnia len obytnú funkciu. Väčšina obyvateľov z nich dochádza za prácou do miest a menších hospodárskych centier. Ak boli priemyselné závody lokalizované do vidieckych sídel, nadobudli priemyselnú funkciu, napr. Valaská, Strážske, Vojany,...

Novodobou funkciou našich vidieckych sídel je rekreačná a turistická funkcia. Typickým príkladom turistických stredísk je obec Ždiar s rázovitou ľudovou architektúrou. V slovenských pohoriach a v blízkosti vodných plôch vzniklo veľa chatových osád, napr. Zochova chata a Harmónia v Malých Karpatoch, Jahodná pri Košiciach.

K vidieckym sídlam patria aj roztratené sídla, vznikali v horských oblastiach Karpát hlavne v 16.-18.storočí, keď v nižších polohách pri starších roľníckych dedinách bol nedostatok pôdy. V najvyšších polohách prispela k rozvoju roztratených sídel aj valašská kolonizácia. Typické roztratené osídlenie: Myjavská pahorkatina (KOPANICE), Biele Karpaty, Javorníky, na Kysuciach, Orave (RALE), na Poľane (LAZY).
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.