Rozšírenie rastlín a živočíchov závisí od vlastností ostatných prírodných zložiek a je aj výsledkom zásahov človeka do krajiny, ktoré prešli dlhým vývojom. V mladších treťohorách bolo podnebie teplejšie ako v súčasnosti, vyvinulo sa rastlinstvo podobné dnešnému. V ľadových dobách niektoré teplomilné rastliny a živočíchy vyhynuli, iné sa presťahovali do teplejších oblastí. Po oteplení v mladších štvrtohorách sa chladnomilné spoločenstvá spoločenstvá zachovali v nadmorských výškach nad 1800 mnm. Patria k nim limba, vŕba laponská, breza nízka, zo živočíchov kamzík, svišť, tetrov a i. Po oteplení sa teplomilné rastliny a živočíchy postupne vrátili na naše územie. Podľa nárokov na teplo, vodu, pôdu a svetlo utvorili rastlinné a živočíšne spoločenstvá podobným dnešným.
Výšková zonálnosť rastlín
Alpínske lúky, 1800 mnm
Kosodrevina, 1600 mnm
Smrek, 1100 mnm
Buk, 550 mnm
Dub, 100 mnm
V minulosti rozsiahle lesy klčovali roľníci, neskôr veľa dreva si vyžiadal rozvoj baníctva a ďalších odvetví priemyslu. Človek výrazne pozmenil zloženie lesa, najmä v nižších nadmorských výškach → vysádzanie monokultúr (napr. smrekov), výrazne sa tak znížili stavy dravcov – medvede, rysy, vlky. Vďaka ochranným opatreniam sa ich stavy zvyšujú.
Celé územie Slovenska patrí do listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. S rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy → vznikajú tak výškové stupne:
1) DUBOVÝ STUPEŇ – nachádza sa v nížinách, v nižších častiach pohorí a kotlín. Vyskytujú sa tu aj porasty hrabu. Vyvinul sa tu aj bylinný krovinatý porast. Väčšinu územia človek premenil na ornú pôdu. Na piesčitých pôdach v Záhorskej nížine je rozšírená borovica, v najnižších polohách bol umelo vysadený agát.
2) STUPEŇ BUČÍN – buk je náročnejší na vlhko a zrážky. V bukových lesoch sa vyskytuje aj jedľa (N.Beskydy, v okolí B.Štiavnice, Gelnice). V tônistých bučinách sa vyvinul len bylinný podrast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi. V tomto pásme je málo odlesnených a poľnohospodársky využívaných plôch.
3) SMREKOVÝ STUPEŃ – smreku vyhovuje viac zrážok, znesie kratšie a chladnejšie vegetačné obdobie. Vo svetlejších smrekových lesoch sú kríky čučoriedok a brusníc. Dobre býva vyvinuté aj bylinné poschodie. Po odlesnení sú v stupni smrekového lesa lúky a pasienky.
4) STUPEŇ KOSODREVINY – rozkladá sa od hornej hranice lesa do nadmorskej výšky 1800 m. Rastie v ňom jarabina vtáčia a na voľných plochách čučoriedky a brusnice. Vyskytujú sa tam chudobné pasienky.
5) ALPÍNSKE LÚKY - sú len v Tatrách a v Nízkych Tatrách v nadmorských výškach nad 1800 m. Rastú tam iba chladnomilné druhy tráv a bylín, miestami aj kríky čučoriedok a brusníc.
V najvyšších polohách Tatier je podsnežné pásmo. Mráz a sneh sa tam vyskytujú aj v lete. Skaly pokrývajú lišajníky. Vysoká hladina vody na nivách riek podmienila vznik lužných lesov, dnešné lužné lesy sú len zvyškami rozsiahlych lužných lesov, ktoré pokrývali brehy našich riek a potokov. Výskyt živočíchov sa viaže na určité typy rastlinných spoločenstiev. Rozlišujú sa živočíšne spoločenstvá stepí – jarabica, bažant, králik, hraboš, drop, listnatých lesov – diviak, srnec, líška, ihličnatých lesov – diviak, jeleň, tetrov , vysokohorských polôh – kamzík, svišť, vôd, močiarov a ich brehov – pstruh, kapor, ropucha, skokan, volavka. Najmenej živočíchov žije v chladných vysokohorských polohách.
Veľa živočíšnych a rastlinných druhov vyhynulo. alebo sa kriticky znížil ich počet v dôsledku znečisťovania vôd, ovzdušia a iných zásahov človeka do prírody. Národná rada SR prijala zákon o ochrane prírody a krajiny platný od 1.1.1995.
Národné parky:
TATRANSKÝ NP (1948)
PIENINSKÝ NP (1967)
NP NÍZKE TATRY (1978)
NP SLOVENSKÝ RAJ (1988)
NP MALÁ FATRA (1988)
NP POLONINY (1997)
NP MURÁNSKA PLANINA (1997)
NP SLOVENSÝ KRAS (2002)
NP VEĹKÁ FATRA (2002)
Chránené krajinné oblasti:
CHKO VIHORLAT (1973)
CHKO MALÉ KARPATY (1976)
CHKO VÝVHODNÉ KARPATY (1977)
CHKO HORNÁ ORAVA (1979)
CHKO BIELE KARPATY (1979)
CHKO ŠTIAVNICKÉ VRCHY (1979)
CHKO POĹANA (1981)
CHKO KYSUCE (1984)
CHKO PONITRIE (1985)
CHKO ZÁHORIE (1988)
CHKO STRÁŽOVSKÉ VRCHY (1989)
CHKO CÉROVÁ VRCHOVINA (1989)
CHKO LATORICA ( 1990)
CHKO DUNAJSKÉ LUHY (1998)
V prílohe zákona sa menovite uvádzajú národné prírodné rezervácie (231), prírodné rezervácie (372), národné prírodné pamiatky (60), prírodné pamiatky (228) a chránené prírodné areály (182).
