Priemysel

Charakteristika a vývoj priemyselnej výroby

Priemysel je najdôležitejšie odvetvie národného hospodárstva, rozhodujúcou mierou ovplyvňuje rozvoj jednotlivých regiónov. Priemyselná výroba je tá časť materiálnej výroby, ktoré zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod všetkých druhov energie, strojové spracovanie vyťažených surovín a získaných poľnohospodárskych produktov, rôzne opravárenské činnosti a vybrané služby.

V priemysle pracuje asi 20% ekonomicky činného obyvateľstva. Vo vyspelých krajinách je počet zamestnaných v priemysle oveľa vyšší, ale klesá, v rozvojových krajinách je nižší, ale stúpa. Vývoj hospodárstva každého štátu prechádza 3 obdobiami:

1)preindustriálne: najväčší význam má poľnohospodárstvo (primárny), podiel zamestnaných v priemysle je nízky.
2)v industriálnom období prudko stúpa význam priemyslu, primárny klesá
3)postindustriálne obdobie: podiel zamestnaných v priemysle klesá, podiel zamestnaných v poľnohospodárstve sa stabilizuje, v hospodárstve štátu nadobúda významnú úlohu finančný sektor, práca s informáciami, veda a výskum.

Priemyselná výroba podľa organizácie práce a stupňa rozvoja používanej techniky prechádzala viacerými etapami:

a)Malovýroba tovarov- t.j. remeselná alebo domáca výroba

b)Priemyselná manufaktúra – prvá forma priemyselnej výroby s rozvinutým systémom deľby práce predstavuje prechodnú formu medzi malovýrobou a moderným priemyslom, ktorý sa začal rozvíjať v Anglicku v 17.- 18 storočí. Obdobie jeho vzniku nazývame prvá priemyselná revolúcia.

c)Strojový veľkopriemysel začína druhou priemyselnou revolúciou koncom 19 a začiatkom 20.storočia. Využíva elektrickú energiua spaľovacie motory. Hlavná časť výroby sa uskutočňuje pomocou strojov, vysokým stupňom deľby práce vo výrobe a veľkou koncentráciou a špecializáciou výroby. Tretia priemyselná revolúcia začala po 2.svet.vojne. Priniesla automatizáciu, chemizáciu výroby a využívanie jadrovej energie. Priemyselná revolúcia v elektrotechnike a v elektronike vznikla v Japonsku.

d)Priemysel vysokých technológií: sa viaže na novú kvalitu technológií, ktoré sa rozvíjajú v období vedecko-technickej revolúcie. Nové technológie sú typické pre najvyspelejšie krajiny sveta (Japonsko, USA....). V posledných 20 rokoch sa v priemyselnej výrobe uplatňuje prenikanie počítačov do riadenia, výrobných postupov, znižovanie energetickej náročnosti výroby a všeobecná enviromentalizácia priemyselnej výroby.

Typy a odvetvia priemyselnej výroby

- podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám priemysel delíme:

a)primárny – ťažba surovín
b)sekundárny – spracovateľský – strojová výroba tovarov
c)terciárny – opravárenská činnosť a vybrané služby vrátane služieb spojených s predajom priemyselných výrobkov.

Podľa odvetví delíme priemysel na: (palív, rúd a energeticky iných surovín) hutníctva

ťažký
strojársky
chemický
textilný
potravinársky spotrebný
polygrafický
kožiarsky
papiera a celulózky

Na území Slovenska sa v súčasnosti priemysel delí na 18 odvetví.

Lokalizačné činitele:

- rozmiestnenie priemyselnej výroby ovplyvňujú prírodné, spoločenské a ekonomické činitele:

a)suroviny, energia, voda (množstvo, kvalita vody)
b)pracovná sila (množstvo)
c)doprava, blízkosť k odbytu výrobkov, trh
d)kapitál, aglomeračné výhody
e)enviromentálne čisté prostredie
f)zvládnutie technického pokroku
g)medzinárodná deľba práce
h)priaznivá politická situácia (vládna politika rozhoduje o investíciách) → finančný kapitál
i)enviromentálne faktory, ekologický činiteľ

Nové trendy vo vývoji lokalizačných činiteľov súvisia s rozvojom vedy a výskumu. Klesá množstvo základných surovín potrebných na výrobu hotového výrobku. Zdokonaľuje sa doprava a lacnejšie sú prepravované suroviny a energetické zdroje, preto je lokalizácia priemyselnej výroby menej závislá od miest výskytu surovín a zdrojov energie. Lokalizačné činitele, ktorých význam sa zväčšuje, sú pracovná sila, aglomeračné výhody a miesto odbytu.

Priemyselné oblasti sveta:

Rozmiestnenie priemyslu je nerovnomerné: ¾ priemyselnej výroby sveta sa sústreďuje do niekoľkých priemyselných oblastí:

a) Severovýchod USA – (oblasť Veľkých jazier a pobrežie AO). Je tu dostatok surovín a lacná vodná doprava.
b) Západná Európa – tvorí pásmo, ktoré sa tiahne zo stredného Anglicka cez severné Francúzsko, krajinami Beneluxu do Porýnia v Nemecku. Je to tradičná priemyselná oblasť s výskytom ner.surovín a výhodnou dopravnou polohou.
c) Japonsko – (ostrovy Honšú a Kjušú) má nedostatok surovín, ale dostatok kvalifikovaných prac.síl.
d) Rýchlo sa rozvíjajúce sa krajiny V a JV Ázie- (Kórejská rep., Singapúr, Hongkong, Taiwan) tiež nadobúdajú stále významnejšie miesto vo svetovej priemyselnej výrobe.
e) Rusko – má obrovské nerastné bohatstvo. Priemyselná výroba je sústredená do veľkých miest a do veľkých závodov.

V ostatných oblastiach sveta základ priemyslu tvorí ťažba surovín a zo spracovateľských odvetví prevažuje potravinársky a textilný priemysel.

ENERGETIKA

Energetika tvorí základ moderného hospodárstva. Vyrába elektrickú energiu, plyn, paru i teplo. Je súčasťou odvetvia priemyslu palív, ktoré patrí do ťažkého priemyslu.
Zdroje na výrobu energie: delíme:

A) neobnoviteľné (uhlie, ropa, zemný plyn, urán, horľavé bridlice)
B) obnoviteľné (slnečná energia, vodná, veterná energia, energia prílivu a odlivu, geotermálna energia, energia biomasy)

Najvýznamnejším produktom energetiky je výroba elektrickej enrgie. Podľa zdrojov rozdeľujeme elektrárne na tepelné, jadrové, vodné a ostatné (alernatívne).

Tepelné elektrárne: spaľujú ropu, zemný plyn i menej kvalitné uhlie, ktorého spotrebujú veľké množstvo. Sú lokalizované v blízkosti uhoľných panví a významne sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia. Vo väčšine krajín prevažuje výroba elek.enrgie v tepelných elektrárňach.

Jadrové elektrárne: využívajú prevažne urán. Objem paliva je menší, ale veľká je spotreba vody nachladenie. S využívaním jadrovej energie vznikajú problémy so skladovaním jadrového odpadu, možnými havariami jadrových reaktorov, ako s ich rekonštrukciou a odstavovaním. Najväčšia jadrová elektráreň na svete sa
nachádza v Japonsku (Fukushima).

Najviac elektrickej energie vyrobia: USA, FRANCÚZSKO, JAPONSKO, NEMECKO. Najviac spotrebujú: USA, ČÍNA, JAPONSKO, RUSKO, KANADA,...
Vodné elektrárne: nachádzajú sa v blízkosti veľkých vodných tokov. Najmenej znečisťujú ŽP. Najväčšia vodná elektráren sa nachádza na rieke Paraná: ITAIPU (Brazília), GURI vo Venezuele, ďalej na Niagarských vodopádoch, riekach Colorado, Columbia, na severe Švédska, na alpských tokoch, v Rusku,...

Podiel ostatných – prílivových, slnečných, veterných, geotermálnych – je malý. Budujú ich vyspelé krajiny: napr. FRANCÚZSKO, USA, JAPONSKO, NOVÝ ZÉLAND, TALIANSKO, FÍNSKO,...

Najviac elektrickej energie sa vyrobí v tepelných, jadrových a vodných elektrárňach.

Primárne energetické zdroje:

ROPA – kaloricky je hodnotnejšia než uhlie, má ľahšiu a lacnejšiu dopravu a mnohostrannejšie využitie, hlavne v chemickom priemysle, a preto sa stala hlavným svetovým palivom. Jej ťažba sa sústreďuje: oblasť PERZSKÉHO ZáLIVU, severná AFRIKA, MEXICKÝ záliv, KARIBSKÉ more, SEVERNÉ more, Z SIBÍR a JV ÁZIA. Svetová produkcia ropy: SAUDSKÁ ARÁBIA, USA, RUSKO, IRÁN, MEXIKO, ČÍNA, NÓRSKO, VENEZUELA, IRAK, KANADA,... Viac ako polovica vyťaženej ropu sa vyváža najmä do USA, JAPONSKA a do Z EURÓPY. Najviac vyvážajú členské krajiny OPEC z oblasti Perzského zálivu.

ZEMNÝ PLYN – je ekonomicky najvýhodnejšie palivo. Najčastejšie sa vyskytuje s ropou. Jeho výskyt a ťažba sa sústreďuje najmä v rozvinutých krajinách. Ťažba zemného plynu: RUSKO, USA, KANADA, VB, ALŽíRSKO, HOLANDSKO, oblasť PERZSKÉHO zálivu.

UHLIE- Svetové zásoby uhlia sú podstatne vyššie ako zásoby ropy a zemného plynu. Čierne uhlie: ČÍNA, USA, RUSKO, INDIA, JAR, AUSTRÁLIA,... Hnedé uhlie: NEMECKO, RUSKO, ČESKO, USA, POĽSKO,...

URÁN - je hlavné jadrové palivo, vyznačuje sa vysokou energetickou účinnosťou. Najväčšie zásoby má AUSTRÁLIA, KAZACHSTAN, KANADA, USA, RUSKO,... Svetová produkcia uránu: KANADA, AUSTRÁLIA, NIGER, RUSKO, KAZACHSTAN,USA, FRANCÚZSKO,... vo vývoji energetického hospodárstva môžeme sledovať týchto 5 smerov:

1) rýchle tempo rastu spotreby energie
2) zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie
3) zmeny vo využívaní zdrojov energie
4) objavovanie a využívanie nových zdrojov energie
5) vo svete existuje a zvyšuje sa rozpor medzi producentmi a spotrebiteľmi zdrojov energie (producenti = väčšinou menej vyspelé krajiny)

HUTNÍCTVO

Zaoberá sa tavením rúd, výrobou kovov a ich zliatín i výrobou valcovaného materiálu. Patrí k zákl.odvetviam ťažkého priemyslu. Hutníctvo ovplyvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví, predovšetkým strojárstva. Delí sa na:

a) hutníctvo železe a ocele (čierna metalurgia)
b) hutníctvo neželezných kovov (farebná metalurgia)

Hutníctvo železa: sa vyznačuje vysokým stupňom koncentrácie. Sústreďuje sa do miest výskytu surovín (železnej rudy) alebo koksovateľného uhlia. Výhodou je i lokalizácia hutníctva vo veľkých prístavoch (Japonsko).

ŽELEZNÁ RUDA – z hľadiska využitia sú vhodné rudy, ktoré obsahujú aspoň 20% železa. Najvýznamnejšie ž.rudy:

magmetit – 72% železa
hematit – 70% Železa
siderit – 48% železa

Ťažba žel.rudy: RUSKO, UKRAJINA (Kryvoj Rog), GRUZÍNSKO, BRAZÍLIA, ČÍNA, AUSTRÁLIA, INDIA, USA, JAR, VENEZUELA, ŠVÉDSKO, FRANCUZSKO, ŠPANIELSKO,...
V hutníctve železa majú veľký význam tzv. legovacie kovy = zlepšujú vlastnosti ocele. Sú to:

CHRÓM: JAR, RUSKO, KAZACHSTAN. TURECKO,...
MANGÁN: UKRAJINA, GRUZÍNSKO, INDIA, GABUN,...
NIKEL: KANADA, RUSKO, NOVÁ KALEDÓNIA, KUBA
KOBALT : ZAIR,...
WOLFRÁN: ČÍNA

Hlavné hutnícke oblasti sveta:

1) Severoamerická oblasť: USA
2) Západoeurópska: NEMECKO, FRANCÚZSKO, TALIANSKO, VB
3) Východoeurópska: RUSKO, UKRAJINA
4) Východoázijská: JAPONSKO, ČÍNA, JUŽNÁ KÓREA
5) BRAZÍLIA

Hutníctvo neželezných kovov: vyrába hlavne hliník, meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny. Objemovo je produkcia menšia ako pri hutníctve železa, ale veľmi veľký význam má v elektrotechnike, automobilovom, leteckom priemysel,... vďaka výborným vlastnostiam: vodivosť, ľahkosť, odolnosť voči korózii. Výroba sa sústreďuje tam, kde sú suroviny, dostatok vody, energie (lacnej),...

BAUXIT – surovina na výrobu hliníka. Ťažba: AUSTRÁLIA, Z AFRIKA ( Sierra Leone, Guinea), KARIBSKÁ OBLASŤ (Jamajka, Surinam, Guajana), BALKÁN (Grécko, Bosna, Chorvátsko), MOLDAVSKO, BRAZÍLIA, RUSKO,...
MEĎ - využíva sa v elektrotechnike. Ťažba: CHILE, USA, RUSKO, KAZACHSTAN, KANADA, ZAMBIA, ZAIR- Demokratická republika Kongo, POĹSKO,...
OLOVO - RUSKO, KAZACHSTAN, AUSTRÁLIA, USA,...
ZINOK - KANADA, RUSKO, KAZACHSTAN, AUSTRÁLIA, ČÍNA
CÍN - BOLÍVIA, MALAJZIA, THAJSKO, INDONÉZIA,...
HORČÍK - ČÍNA, BRAZÍLIA,...
PLATINA- medicína, keramika, šperkárstvo. Ťažba: JAR
ORTUŤ - chémia, zbrojárenstvo, eletrotechnika,... Ťažba: ŠPANIELSKO,...
ZLATO - JAR, USA, RUSKO
STRIEBRO- MEXICO, USA, PERU, RUSKO
DIAMANTY – JAR, ZAIR- Demokr..., RUSKO,...STROJÁRSTVO

Strojárstvo je najrozšírenejšie a najnáročnejšie odvetvie priemyslu. Delí sa na ťažké a ľahké strojárstvo. Za jeho kolísku sa pokladá VB. Vyznačuje sa rôznorodosťou a špecializáciou. Lokalizačné činitele: pracovná sila, surovina, trh, doprava, energetika,...

Ťažké strojárstvo: vyrába zariadenia tovární, banské stroje, dopravné prostriedky,... Najrozšírenejším odborom je dopravné strojárstvo, ktoré zabezpečuje výrobu osobných a nákladných automobilov, lokomotív, vagónov, lietadiel a lodí. Najdôležitejšia je výroba automobilov, v ktorej vedú: JAPONSKO, USA, NEMECKO, TALIANSKO, FRANCÚZSKO,...

Ľahké strojárstvo: zaraďujeme tu elektrotechnický (najdynamickejšie sa rozvíjajúce sa odvetvie) a kovospracujúci priemysel. Patrí sem výroba elektrotechnický prístrojov, elek.motorov a spotrebičov, TV, rádioprijímačov, počítačov, hodiniek. K tradičným výrobcom ( JAPONSKO, USA, VB, NEM.,FRANC.) pribudli ďalšie krajiny: J.KÓREA, TAIWAN, SINGAPÚR, HONKGKONG.

Hlavné oblasti strojárenstva:

1) Západoeurópska oblasť: S Talianska, Švajčiarsko, Španielsko, Nem.,VB, Franc., Benelux.
2) Severoamerická oblasť: USA, Kanada
3) Oblasť Ďalekého Východu: Japonsko, J.Kórea, Čína
4) Východoeurópska oblasť: Rusko, Ukrajina, Poľsko, Maďarsko, ČR.

CHEMICKÝ PRIEMYSEL

Ch.priemysel patrí k rýchle sa rozvíjajúcim sa priemyselným odvetviam. Spotrebuje veľa vody a energie a výrazne sa podieľa na zhoršovaní ŽP. Význam: zabezpečuje široký sortiment výrobkov – pre ostatné hosp.odvetvia aj pre obyvateľov. Lokalizačné činitele: energia, voda, pracovná sila, surovina, spotreba. Chemický priemysel anorganickej (základnej) chémie: zameraný na výrobu kyselín, umelých hnojív a pohonných hmôt. Petrochemický priemysel vyrába benzín, oleje, mazadlá a je sústredený pri veľkých vodných tokoch a v prístavoch.

Priemysel organickej chémie: rozvíja sa rýchlejšie. Vyrába plasty, umelé vlákna, umelý kaučuk, liečivá, kozmetiku. Chemický priemysel využíva hlavne tieto suroviny: uhlie, ropa, zemný plyn, síra, rôzne druhy solí, fosfáty,...

NaCl – USA, KANADA, ČÍNA, UKRAJINA, INDIA
DRASELNÉ SOLI: UKRAJINA, RUSKO, BIELORUSKO, NEMECKO, KANADA
SÍRA: USA, RUSKO, IRÁN, MEXIKO, POĽSKO, Španielsko
FOSFÁTY: USA, RUSKO, ESTÓNSKO, ALŽÍRSKO, MAROKO

POTRAVINÁRSKY PRIEMYSEL

-Spracúva produkty rastlinnej a živočíšnej výroby. Uspokojuje najzakládnejšie potreby výživy. Priestorovo je rozptýlený – nachádza sa vo všetkých oblastiach sveta. Úzke vzťahy k poľnohospodárstvu zapričíňujú, že potravinárske závody pracujú sezónne (cukrovary, konzervárne) a ich rozmiestnenie značne ovplyvňujú prírodné podmienky. Lokalizačné faktory: surovina, spotreba, voda, pracovná sila. Odbory: mlynárenský priemysel, mliekárenský, mäsopriemysel, pekárenský, spracovanie rýb, cukrovársky priemysel, pivovarnícky, tukový priemysel,... Vysokú úroveň dosahuje v rozvinutých krajinách Z Európy, v USA, Japonsku, Austrálii a na Novom Zélande.

TEXTILNÝ PRIEMYSEL

Patrí k najstarším a najrozšírenejším odvetviam, zamestnáva predovšetkým ženy. Využíva prírodné materiály (bavlna, ľan, vlna, hodváb), produkty chem.priemyslu (syntetické vlákna), drevárskeho priemyslu (vlákniny na priadzu, tkaniny a látky). Lokalizačné faktory: surovina, voda, prac.sila, spotreba. Odbory: bavlnársky priemysel, vlnársky, hodvábny, ľanárenský, textilný priemysel umelých vláken.

ODEVNÝ PRIEMYSEL

Nadväzuje na textilný priemysel. Je lokalizovaný vo veľkých sídlach a aglomeráciách. Lokalizačné faktory: surovina, prac.sila, spotreba.

KOŽIARENSKÝ PRIEMYSEL

Spracúva prírodný materiál = koža a umelý materiál = koženka, gumené materály,... Prevažuje ženská pracovná sila.

DREVOSPRACUJÚCI PRIEMYSEL

delíme ho:

1) prvovýroba: ťažba dreva, výroba reziva a stavebného dreva.
2) druhovýroba: výroba nábytku, hračiek, športových potrieb,...

Najväčšia ťažba dreva:

a) severné mierne pod.pásmo: USA, RUSKO, KANADA, ŠVÉDSKO
b) dažďové pralesy: BRAZÍLIA, INDONÉZIA, ČÍNA, NIGÉRIA,...

PRIEMYSEL PAPIERA A CELULÓZY

Nadväzuje na ťažbu dreva. Je náročný na vodu a energiu. Má negatívny vplyv na ŽP. V produkcii papiera na 1 obyvateľa vynikajú: FÍNSKO, ŠVÉDSKO, NORSKO, KANADA,...

POLYGRAFICKÝ PRIEMYSEL

- vyrába a vydáva: periodická tlač, knihy, propagačné materiály, plagáty, pohľadnice, pozvánky,...