Priemysel je dôležitou zložkou národného hospodárstva SR. Na tvorbe národného dôchodku sa podieľa asi jednou štvrtinou. Jeho súčasný stav, odvetvová štruktúra a priestorové rozloženie sú výsledkom vývoja v minulosti. Priemyselná výroba na Slovensku sa rozbiehala od začiatku 19.stor. Rozvíjali sa : ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel. V nížinatých oblastiach spracúval poľnohosp.výrobky potravinársky priemysel, predovšetkým mlyny, cukrovary, sladovne, pivovary. Rozvinula sa aj výroba cukríkov a čokolády.

Koncom 19.stor. Sa začal rozmáhať aj chemický priemysel. V BRATISLAVE, kde sa zabezpečoval dovoz surovín po Dunaji, vznikla rafinéria ropy (Apollo) a výroba dynamitu (Nobel). Zavádzanie strojov do výroby a rozvoj železničnej dopravy podmienil vznik strojárskych opravárenských podnikov. Najväčším z nich bola železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach.

Pred vznikom ČSR bolo SR najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska (nerátajúc Budapešť). No i tak zaostávalo za poprednými európ.krajinami (Angl., Nem., Franc., Rakúsko i Česko). Po vzniku ČSR sa situácia nezlepšila. Českí podnikatelia využívali Slovensko najmä na produkciu surovín a poľnohosp.produktov. Po skončení WW2 sa pomerne rýchlo podarilo odstrániť vojnové škody. Priemyselná výroba bola plánovaná pre potreby Česko – Slovenska, ale aj ostatných socialist.krajín (RVHP). Rozvíjalo sa najmä ťažké strojárstvo, hutníctvo, chem.výroba a výroba staveb.materiálov. Prechod na trhové hosp.po roku 1989 sa odzkadlil v priemysle – viaceré továrne prešli zo štátneho vlastníctva do súkromného a do akciových spoločností (privatizácia). Mnohé veľké podniky sa rozdelili na menšie závody. V dôsledku veľkých zmien sa v ostatných rokoch ynížila aj výroba tovaru.

V odvetvovej štruktúre prevláda STROJÁRSKY PRIEMYSEL – zameraný na výrobu strojov, prístrojov, vojenskej techniky, elektrotechiky a dopravných prostriedkov. Najviac závodov je na strednom Považí – Trenčín(obrábacie stroje), Dubnica nad Váhom (ťažké strojárstvo), Považská Bystrica, ZA, Martin. Dopravné strojárstvo : BA (automobily a súčiastky - WV), výroba sa pripravuje v Trnave, ZA, KE. Motocykle v Považskej Bystrici, riečne lode v Komárne. Opravovne želeyničných vagónov: PP,
Trnava a Vrútky. Výroba ložísk – P.Bystrica, ZA, Kysucké Nové Mesto, Skalica a PO. Centrá elektrotechnickej výroby – Liptovský Hrádok, Stropkov (telefóny), Vráble, Nižná na Orave, Matejovce pri PP (Whirpool), Zlaté Moravce (biela technika), Nové Zámky (svietidlá). Zdravotnícka technika - Stará Turá, Piešťany. Železničké konštrukcie – Brezno, poľnohosp.stroje – Snina. Výroba armatúr - Myjava. Strojárenské závody: Detva, Martin, Čadca, Stará Ľubovňa (výroba skrutiek), Medzev.

Elektrotechnický: Medzilaborce (kuchynské zariadenia, svietidlá), Stropkov, Trstená, Tlmače (energ.zariadenia na ochranu ŽP).

HUTNÍCKY PRIEMYSEL A ŤAŽBA RÚD má u nás tradíciu od stredoveku, výroba sa dnes koncentruje do veľkých podnikov, hutnícky kombinát U.S.Steel v KE spracúva najmä železnú rudu z Ukrajiny. Koksovateľné uhlie sa dováža s Ostravska, vápenec zo Slov.krasu. Východoslovenské železiarne v KE vzrábajú hlavne oceľ a plechy. Železiarne v Podbrezovej sa špecializujú na výrobu valcovaného materiálu, známa je drôtovňa v Hlohovci. V hutníctve farebných kovov dominuje hlinikáreň v Žiari nad Hronom (bauxit dováža z Maďarska). Kovohuty v Krompachoch sa orientovali na meď a mangán. Niklová huta v Seredi bola pre nerentabilnosť výroby a znečisťovanie ŽP zatvorená.

PRIEMYSEL PALÍV A ENERGETIKY má obmedzené zdroje vrámci fosílnych palív. Ťažba hnedého uhlia a lignitu – v oblasti Hornej Nitry, Modrý Kameň. Ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí je nedostatočná. Preto sa väčšina energetických surovín dováža, uhlie hlavne z Česka, ropa a plyn z Ruska (ropovodom a plynovodom).

Vzhľadom na nedostatok týchto energ.zdrojov sa prevažná časť elektrickej energie vyrába v jadrových a vodných elektrárňach. Tepelné elektrárne: Zemianske Kostoľany, Vojany. Jadrové elektrárne: Jaslovské Bohunice (pri Trnave) a Mochovce (pri Leviciach). Najviac vodných elektrární je na Váhu (19). Najväčší výkon
má vodná elektráreň Gabčíkovo na Dunaji.

CHEMICKÝ A GUMÁRENSKÝ PRIEMYSEL sa rozvíjal najmä po WW2, jeho výroba značne závisiňí od dovozu surovín – ropa, zemný plyn a iné. Najväčšie závody sú v Bratislave (Slovnaft – spracovanie ropy, Istrochem – výrobky anorganickej chémie, syntetické látky, hnojivá,...). Dusíkaté hnojivá a čpavok vyrába z plynu podnik Duslo v Šali. Ďaľšie významné podniky sú chem.závody: Nováky, Hnúšťa – Likier, Smolenice (farby). Rozšírená je výroba plastov a syntetických vlákien – Senica, Svit, Strážske, Humenné, Trnava, Nitra, ZA. Gumárenská výroba – Púchov (Matador), Bratislava (Gumon), Dolné Vestenice. Výroba liekov – Hlohovec, Slovesná Ľupča, Nitra, Šarišské Michaľany.

POTRAVINÁRSKY PRIEMYSEL má tradície v pôvodnych remeslách: mlynárstvo, pekárstvo, mäsiarstvo,...Produkuje široký sortiment výrobkov, asi 10 000. Je pomerne rovnomerne rozmiestnený. Väčšia koncentrácia je v miestach poľnohosp.plodín. V úrodných nížinách sú najmä cukrovary, mlyny, sladovne, konzervárne. Vo vinárskych oblastiach (malokarpatská, nitrianska, východoslovenská) pracujú vinárske závody.

Významné potrav.závody: BA (Jacobs – kakao, čokoláda, káva. Palmatumis – oleje), Veľký Meder (mliečne výrobky), Dunajská Streda – cukrovar, Sereď – pečivárne, Nitra (Agromilk), Topoľčany (pivo- 2.na SR), Liptovský Mikuláš (mliek.výrobky), Rimavská Sobota (Tauris), Veľký Šariš, PO- solivar.

TEXTILNÝ A ODEVNÝ PRIEMYSEL má tradíciu v remeselnej výrobe a manufaktúrach. Bavlnárska a hodvábnická výroba- Ružomberok, Levice, BA, Litp.Mikuláš. Výroba vlny – ZA, Trenčín, Lučenec. Spracovanie ľanu – Kežmarok. Pletiarsky priemysel – Vrbové, BA, Svit. Odevný priemysel – S.N.Ves, Lipany, Prešov, B.Bystrica,
ZA, Čadca, TRENČÍN, Senica.

KOŽIARSKY A OBUVNÍCKY PRIEMYSEL vyvinul sa tiež z tradičných remesiel. Po WW2 sa kožiarska výroba sústredila do Lipt. Mikuláša a Bošian. Výroba obuvi: Patrizánske, Bardejov, Bánovce nad Bebravou a Komárno.

VÝROBA STAVEBNÝCH MATERIÁLOV - umiestňuje sa pri zdrojoch surovín. Cementárne – Horné Sŕnie, Ladce, Lietavská Lúčka, Varín. B. Bystrica, Bystré (PO kraj), Turňa nad Bodvou. Vápenky: Gombasek, Margecany. Výroba stavebnej keramiky – Michalovce, Lučenec. Magnezitky – Lovinobaňa, Jelšava, Lubeník.

SKLÁRSKY PRIEMYSEL- má na SR viac ako 100- ročnú tradíciu. Sklárne – Katarínska Huta, Zlatno, Lednické Rovne, Poltár. Veľká časť produkcie je určená na export. Obalové sklo – Nemšová. Laboratórne sklo – Bratislava.

DREVOSPRACUJÚCI A CELULÓZOVO- PAPIERNICKÝ P. - spracúva drevo z našich lesov, píly sú preto sústredené hlavne do horských oblastí, kde vznikli aj veľké drevokombináty – Zvolen (Bučina), B.Bystrica (Smrečina), Vranov nad Topľou (Bukóza), Krásno nad Kysucou, Turany. V sučasnej dobe je ťažba dreva sústredená tiež v oblasti Vysokých Tatier. Nábytkárske závody – BA, Trnava, Topoľčany, Sp.N.Ves, Lučenec, Pravenec. Najväčšie celulózsky a papierne – Ružomberok, ZA, Štúrovo, Harmanec.

POLYGRAFICKÝ PRIEMYSEL - zabezpečuje vydávanie novín, časopisov, kníh a ostatných tlačových materiálov. Najvýznamnejšie tlačiarne vznikli v mestách s kultúrnou a vedeckou funkciou – BA, Trnava, Martin, Košice, PO, NI, B.Bystrica.

Lokalizačné činitele:

- rozmiestnenie priemyselnej výroby ovplyvňujú prírodné, spoločenské a ekonomické činitele:

a)suroviny, energia, voda (množstvo, kvalita vody)
b)pracovná sila (množstvo)
c)doprava, blízkosť k odbytu výrobkov, trh
d)kapitál, aglomeračné výhody
e)enviromentálne čisté prostredie
f)zvládnutie technického pokroku
g)medzinárodná deľba práce
h)priaznivá politická situácia (vládna politika rozhoduje o investíciách) → finančný kapitál
i)enviromentálne faktory, ekologický činiteľ