referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2019
Podnebie a počasie
Dátum pridania: 12.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: darshana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 298
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.6
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 6m 0s
Pomalé čítanie: 9m 0s
 
Podnebie našej republiky určuje poloha v severnom miernom pásme, kde sa striedajú 4 ročné obdobia. Poloha v strede Európy spôsobuje, že nad naše územie sa dostávajú oceánske vzduchové hmoty z východu. Oceánske vzduchové hmoty prinášajú vlahu a zmierňujú teploty. Kontinentálne vzduchové hmoty sprevádza sucho, v lete vysoké teploty a v zime silné mrazy. Vzhľadom na predĺžený tvar územia v rovnobežkovom smere majú na západe Slovenska o niečo väčší vplyv oceánske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty.

Jednotlivé prvky podnebia (teplota, zrážky) ovplyvňujú na Slovensku najmä nadmorská výška, v menšej miere orientácia strání voči svetovým stranám a členitosť povrchu.

Počasie sa v našich geografických šírkach sa vyznačuje premenlivosťou. Pomerne rýchlo sa striedajú obdobia s teplým a chladným, suchým či daždivým počasím. Spôsobuje to poloha Slovenska neďaleko rozhrania medzi chladnejšími polárnymi vzduchovými hmotami na J. Toto rozhranie sa nazýva polárny front.

Pozdĺž polárneho frontu putujú cez naše územie od Z na V cyklóny a anticyklóny.

Pri cyklonálnej situácii je počasie oblačné s výdatnými dažďami v lete a snežením v zime. V lete prinášajú cyklóny ochladenie, v zime oteplenie a odmäk. Cyklonálny ráz počasia prevažuje u nás v zime a na jar. Najtypickejšie sa prejavuje spravidla v júni a začiatkom júla (Medardova kvapka štyridsať dní kvapká).

Pri antycyklonálnej situácii býva jasné slnečné počasie, v lete s vysokými teplotami a v zime so silnými mrazmi. Najčastejšie sa tento typ u nás vyskytuje začiatkom jesene (babie leto).

Okrem putujúcich cyklón a anticyklón ovplyvňujú počasie u nás aj stacionárne cyklóny a anticyklóny. Sú to predovšetkým islandská tlaková níž a azorská tlaková výš. V zime sa prejavujú účinky sibírskej tlakovej výše a v lete iránskej tlakovej výše.

Teplota vzduchu podmieňuje najmä nadmorská výška. Na každých 100 m nadmorskej výšky klesá od 0,3°C do 0,7 °C. V zime sa miestnymi vyskytujú teplotné inverzie. Studený vzduch vtedy stečie do kotlín a dolín, kde je zamračené a chladno, kým na slnkom vyhriatych vrcholoch hôr je teplota vyššia.

Náš mrazový rekord: - 41°C bol nameraný za inverznej situácie vo Vígľaši – Pštruši (Zvolenská kotlina) dňa 11.2.1929. Najvyššiu okamžitú teplotu : 39,8 °C namerali v Komárne 5.7.1950.

Podľa dlhodobých priemerov je najteplejším miestom okolie Štúrova s priemernou ročnou teplotou 10,4 °C.
Najchladnejšie sú vrcholy najvyšších hôr. Lomnický štít má priemernú ročnú teplotu iba -3,7 °C.

V dlhoročných priemeroch najchladnejší mesiac je január, priemerná januárová teplota je na Podunajskej nížine -1°C až -2°C a na najvyšších vrcholoch Tatier dosahuje hodnotu -11°C.

Najteplejší mesiac je obyčajne júl, priemerné júlové teploty dosahujú na našich nížinách 20°C, ale na vrcholoch Tatier dosahuje hodnotu len okolo 4°C. Počet mrazových dní (keď teplota vzduchu klesá pod 0°C) za rok je v okolí Bratislavy priemerne 90, na Východoslovenskej nížine vplyvom kontinentality nad 110 dní, v Podtatranských kotlinách asi 160 a na Lomnickom štíte 285. Najviac letných dní (keď teplota vystupuje nad 25°C) ročne v Podunajskej nížine je to okolo 70, kým v nadmorských výškach nad 1000 m sa letné dni vyskytujú len v niektorých rokoch. Celkovým pozorovaním a meraniami sa potvrdilo, že priemerná ročná teplota v 20.storočí na Slovensku stúpla približne o 1°C.

Zrážky padajú u nás vo forme dažďa i snehu. Pribúdajú s narastajúcou nadmorskou výškou. Pretože zrážky prinášajúce vzduchové hmoty prichádzajú na naše územie prevažne od Z , západné náveterné strany pohorí sú vlhšie. Za horskými prekážkami spadne menej zrážok.

Najmenej zrážok spadne za rok v Podunajskej nížine, na niektorých miestach menej ako 500 mm. Okolo 600 mm zrážok majú ostatné slovenské nížiny a spišské kotliny, ktoré ležia v zrážkovom tieni Tatier. Najbohatšie na zrážky sú najvyššie pohoria. Najvlhším miestom na Slovensku je Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách, kde spadne za rok 2130 mm zrážok.

Najdaždivejšie mesiace sú jún a júl, najmenej zrážok spadne v januári a vo februári.

V zime padá veľká časť zrážok vo forme snehu. Sneženie sa v nížinách vyskytuje od októbra do apríla, vo vysokých pohoriach sa môže vyskytovať po celý rok.
Snehová pokrývka trvá na Podunajskej nížine priemerne menej ako 40 dní, v najvyšších polohách viac ako 200 dní. V nížinách býva najhrubšia pokrývka v druhej polovici januára, keď dosahuje 20 – 40 cm. V najvyšších pohoriach má snehová pokrývka aj 200 cm, ale až začiatkom jari.

Klimatické oblasti sú podmienené výškovou členitosťou Slovenska. Zohľadňujú sa aj iné skutočnosti: napr. vplyv kontinentality, fenologické ukazovatele (napr. začiatok žatvy ozimnej pšenice). Územie Slovenska je podľa týchto zásad rozčlenené do 3 klimatických oblastí:

Teplá klimatická oblasť – zaberá nízko položené kotliny do nadmorských výšok 400 m. Má najviac slnečného svitu a najvyššie teploty. Ročne je v nej 50 a viac letných dní. Zimy sú mierne, zrážok je pomerne málo, od 520 do 750 mm. Žatva ozimnej pšenice sa začína najneskôr 15.júla. V tejto oblasti sa pestujú plodiny najnáročnejšie na teplo:kukurica, pšenica, zrno, cukrová repa, paprika, melóny a broskyne. Mierne teplá klimatická oblasť siaha do nadmorských výšok 800m. Priemerná júlová teplota neklesá pod 16°C. Zrážok padne viac ako v teplej klim.oblasti. Pestujú sa tu: raž, jačmeň, ovos a zemiaky. Menej sa pestuje pšenica. Žatva ozimnej pšenice sa začína po 15.júli

Chladná klimatická oblasť - patria sem najvyššie polohy pohorí v nadmorských výškach nad 800 m. Rozlohou je najmenšia. Zrážok je najviac. V Tatrách dosahujú až 2000 mm ročne. Plošne prevládajú lesy, na odlesnenej pôde sa rozprestierajú lúky a pasienky. V najvyšších polohách, kde júlové teploty nedosahujú 10°C, nie sú vhodné podmienky ani pre rast lesa. Nachádzajú sa tam len ostrovy horských lúk a skaly.

Slovensko, podobne ako všetky krajiny s rozvinutým priemyslom a dopravou, má problémy so znečisťovaním ovzdušia. Spôsobujú ho: výroba energie a tepla hutnícky priemysel chemický priemysel ťažba a výroba stavebných materiálov.

Silne znečistené ovzdušie je najmä v okolí tepelných elektrární (Zemianske Kostoľany). Hutníckych závodov (Košice, Žiar nad Hronom, Podbrezová), chemických závodov (Bratislava, Nováky, Šaľa, Humenné, Strážske), magnezitiek (Jelšava, Lubeník) a cementární (B.Bystrica, Rohožník, Lietavská lúčka, Bystré). Kaliférie, celulózky a rozličné druhy potravinárskej výroby šíria do ovzdušia nepríjemný zápach. Hlavným znečisťovateľom ovzdušia je aj automobilová doprava. Najväčšie znečistenie ovzdušia na Slovensku je vo veľkých mestách, kde sa sústreďuje priemyselná výroba i automobilová doprava.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.