Pedosféra

- pôdny obal našej Zeme
- samostatný prírodný útvar vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry (zvetraných hornín) pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vzduchu a vody.

Pôda

– ľubovoľný trojrozmerný výrez pedosféry od jej povrchu až po podložnú materskú horninu.

Na pôdu pôsobia vplyvy: horniny (z nich sa tvorí najväčšia časť pôdnej hnoty), klimatické podmienky (ovplyvňujú teplotné a vodné pomery), georeliéf (určuje napr. orientáciu voči Slnku,...), rastlinné a živočíšne organizmy (oživujú pôdnu hmotu a po odumretí z nich vzniká humus), podzemné a povodňové vody, vplyv človeka (ktorý stále viac pôsobí na pôdu nepriamo i priamo). Osobitný faktor je čas, t.j. dĺžka vývoja pôdy na danom mieste.

Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pôdoznalectvo, čiže pedológia. Rozšírenie pôd, vzťah pôd a ostatných zložiek krajiny, úlohu pôd v krajine skúma geografia pôd – pedogeografia.

Pedosféra má viacero dôležitých funkcií:

a)pôda je predovšetkým základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve.
b)pôda významne ovplyvňuje hydrologické pomery. Zadržiava a akumuluje zrážkovú vodu, a tak napomáha vytvárať zásoby podzemnej vody.
c)podieľa sa na stálej regenerácii ovzdušia. V krajine sa študuje pôda na pedologickej sonde, pôdnej jamy.

Zloženie pôdy a jej vlastnosti

-pôda sa skladá:

ŽIVÁ ZLOŽKA (pôdny edafón + korene rastlín)
NEŽIVÁ ZLOŽKA –organická časť = humus (dôležitý pomer dusíka a uhlíka)

- anorganická časť- pevná (horniny a minerály)– viac ako 2mm= skelet
- menšie ako 2 mm= jemnozem
- kvapalná (pôdna voda)
- plynná (horniny a minerály)

Najdôležitejšia fyzikálna vlastnosť pôdy je zrnitosť, t.j. veľkosť minerálnych a horninových častíc (skelet a jemnozem). (Jemnozem= íl (íl.častice menšie ako 0,01mm), prach, prachový piesok, piesok). Podľa zrnitosti určujeme pôdne druhy.

Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť. Základné pôdne druhy sú:

a)pôdy ľahké= piesočnaté (0- 10% íl.častíc) - sypké
b)pôdy stredne ťažké – hlinité (35-45%)
c)pôdy ťažké= ílovité (60-75%) – husté, ťažké

Pôdne zrná sú spravidla spojené (stmelené) do zhlukov rôznej veľkosti a tvaru. Sú to štruktúrne agregáty. Významná fyzikálna vlastnosť pôdy je štruktúra pôdy, ktorá predstavuje schopnosť pôdnej hmoty zhlukovať alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty.

Reakcia pôdy je chemická vlastnosť pôdy, určuje ju aktivita voľných iónov H+ a OH – v roztoku. Reakcia pôdy môže byť: neutrálna (hodnoty pH sa pohybujú okolo 7)

kyslá (pH pod 7)
zásaditá (pH nad 7)

Dôležitú úlohu v živote pôdy majú koloidné častice, chránia rastlinné živiny pred vyplavením vodou. Významné rastlinné živiny sú: N, Ca, Mg, K, P, S.

Humus je organický neživý podiel pôdy, tvorí ho zložitý súbor organických látok Vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov. Jeho podstatná časť tvorí C a N.

Živá časť pôdy sa skladá z koreňovej sústavy rastlín a pôdneho edafónu, čiže pôdnych organizmov (baktérie, plesne, huby, prvoky, červy, hmyz, v pôde žijúce drobné hlodavce).

Najcennejšia vlastnosť pôdy je jej ÚRODNOSŤ. Je to schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Rozlišujeme:

a) prirodzená úrodnosť: vytvorila sa bez zásahu človeka a má hlavný význam v lesných oblastiach.
b) kultúrna úrodnosť – vznikla kultiváciou prirodzených pôd (obrábanie, hnojenie, odvodňovanie,...).

Túto úrodnosť majú naše poľnohospodárske pôdy.Pôdotvorné činitele, procesy

Všetko, čo pôsobí na vznik, vývoj a vlastnosti a geografické rozšírenie pôd, nazývame pôdotvorné činitele. Pôsobenie pôdotvorných činiteľov rozvíja pôdotvorný proces. Je to súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pôdnej hmote.

Pôdotvorné procesy rozčlenili pôdotvorný substrát na tzv. vrstvy – pôdne horizonty. Odlišujú sa farbou a vlastnosťami. Sú usporiadané zákonite, čo možno pozorovať na pôdnom profile (na kolmom reze pôdou).

Pôdny typ sa určuje podľa usporiadania horizontov. Je to základná jednotka triedenia pôd.
Pôdny typ je veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov.
V pôdach určitého typu sú rovnako usporiadané hlavné pôdne horizonty a ich prirodzená úrodnosť je približne rovnaká.

Pôdne typy zeme:

1)EKVATORIÁLNE POD.PÁSMO: červeno-žlté pôdy v stále vlhkých tropických lesoch.
2)SUBEKVATORIÁLNE POD.PÁSMO: červené pôdy, škoricové pôdy.
3)TROPICKÉ POD.PÁSMO: púšťové pôdy – sú to slané pôdy.
4)SUBTROPICKÉ POD.PÁSMO: žltozeme, červenozeme.
5)MIERNE POD.PÁSMO: glejové pôdy, oglejené, nivné, lužné pôdy, ilimerizované pôdy, hnedozeme, hnedé lesné pôdy, černozeme, gaštanové, rendziny, podzolové pôdy.
6)SUBARKTICKÉ POD.PÁSMO: tundrové pôdy.
7)ARKTICKÉ POD.PÁSMO: arktické pôdy.

Vybrané pôdne typy strednej Európy a Slovenska:

- Černozeme: vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach. Černozeme na Slovensku sú menej humózne.
- Hnedozeme: lemujú černozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch.
- Hnedozeme sú úrodné poľnohospodárske pôdy.
-Ilimerizované pôdy: Vznikli hlavne na okraji nížin a v karpatských kotlinách. Sú to stredne úrodné pôdy.
- Pseudogleje: (oglejené pôdy) sú v najvlhších častiach nížin a kotlín. Horná časť pôdy sa periodicky zamokruje, ale aj opakovane vysychá. Sú to málo úrodné pôdy.
- Hnedé lesné pôdy: (kambizeme) prevládajú v pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku. Vznikli v lesnej zóne na zvetralinách – na žulách, pieskovcoch, andezitoch. Podstatná časť týchto pôd je zalesnená. Sú to veľmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo.
- Rendziny: sú to horské pôdy. Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Z lesníckeho hľadiska sú zvyčajne menej produkčné ako hnedé lesné pôdy.
- Nivné pôdy (fluvizeme)- vytvorili sa pozdĺž riek a potokov. V rôznej hĺbke je poriečna pórová voda s kolísavou hladinou počas roka.
-Lužné pôdy – černice: sú väčšinou na širokých nivách či rovinách ďalej od vodných tokov. Majú tmavosivý
humusový horizont. Väčšina čiernic je úrodnejšia ako černozeme.
- Glejové pôdy: sa vytvorili účinkom ležiacej podzemnej vody. Vrchná časť pôdy je mokrá alebo vlhká väčšinou roka. Poľnohospodársky ich možno využiť len po odvodení.