Ochrana prírody a krajiny

STAROSTLIVOSŤ O ŽP patrí k základným úlohám štátu, spoločnosti i každého človeka. K riešeniu problémov sa musí prístupovať komplexne vo všetkých odvetviach hospodárstva a na celom území. Starostlivosť o ŽP musí zahŕňať všetky zložky prostredia a všetky aktivity človeka vo vzájomných súvislostiach.

V starostlivosti o ŽP sa využívajú:

- ekonomické nástroje – rôzne postihy za zhoršovanie ŽP a podpora nových postupov – takých, aby sa poškodzovanie ŽP nikomu nevyplatilo.
- právo – využívanie práva sa prejavuje pri tvorbe a prijímaní zákonov a právnych predpisov na ochranu a tvorbu ŽP a v kontrole ich dodržiavania
- inštitúcie- starostlivosť o ŽP realizuje vláda prostredníctvom inštitúcií=Ministerstvo ŽP, Hygienická služba, Slovenská technická inšpekcia ochrany ovzdušia,...

- enviromentálna výchova- realizuje sa prostredníctvom rôznych projektov a úzko súvisí s informovanosťou občanov.

Legislatíva a ochrana ŽP na území Slovenska

LEGISLATÍVA: systém platných noriem, ktorým sa cieľavedome chráni ŽP. Existuje veľké množstvo vyhlášok, zákonov zameraných na enviromentálne problémy, delíme ich:

a)najvšeobecnejšie právne normy: dotýkajú sa práv a povinností každého občana - Ústava SR: čl.44-45
b) zákony: napr. Zákon o ŽP, o ochrane ovzdušia, Zákon o vodách, Z. o ochrane pôdnych fondov, Z. o odpadoch, Zákon „EIA“ – o posudzovaní vplyvov na ŽP → zabezpečiť, aby všetky zámery, ktoré negatívne ovplyvnili ŽP, boli včas a úplne za účasti verejnosti odborne posúdené, a aby sa preventívne zabránilo negatívnym vplyvom navrhovaných činností.

Na ochrane územia a krajinných útvarov s osobitnými a vzácnymi hodnotami flóry, fauny a minerálov bo prijatý Zákon o ochrane prírody a krajiny: č.543, z 25.JúNA 2002, nadobudol platnosť 1.1.2003.

-sú v ňom zahrnuté normy platné aj v EÚ, sú tu definované niektoré nové kategórie chránených území. Zákon má 9 častí:

1)úvodné ustanovenia – predmet zákona a základné pojmy
2) všeobecná ochrana prírody a krajiny – základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a krajiny
3) osobitná ochrana prírody a krajiny, má 4 hlavy

a) 1.hlava: územná ochrana
b) 2.hlava: ochrana vzácnych druhov rastlinstva, živočíšstva, skamenelín, nerastov.
c) 3.hlava: ochrana drevín
d) 4.hlava: vyhlasovanie, zmeny, zrušenie ochrany osobitných chránených častí prírody a krajiny

4) rieši otázky dokumentácie prírody a krajiny
5) orgány ochrany prírody, ich pôsobnosť a stráž prírody - ďalšie časti: riešia právne otáczky-zodpovednosť za porušenie povinností, náhrada škody, záverečné ustanovenie

Osobitná ochrana prírody a krajiny

- ÚZEMNÁ OCHRANA: má 5 stupňov ochrany, 1.stupeň – na celom území
- kategórie chránených území:

a) CHKO: má 2.stupeň ochrany, plocha na 1000ha. Na Slovensku máme 14 CHKO: Vihorlat, Malé Karpaty, Východné Karpaty, Horná Orava, Biele Karpaty, Štiavnické vrchy, Poľana, Kysuce, Ponitrie, Záhorie, Strážovské vrchy, Cérová vrchovina, Latorica, Dunajské luhy.

b) národný park: plocha nad 1000 ha, 3.stupeň ochrany. Na SR máme tieto: TANAP, NAPANT, Slovenský raj, Slovenský kras, PIENAP, Malá Fatra, Veľká Fatra, Muránska planina, Poloniny.

c) chránený areál: plocha do 1000 ha, 3.,4. a 5.stupeň ochrany, je ich 191 (napr.Arborétum Mlyňany, Pieninské lipy, Trnavské rybníky, Arborétum Kysihýbel,...)

d) prírodná rezervácia: plocha do 1000 ha, 4.-5. stupeň ochrany, môže byť vyhlásená aj národná prírodná rezervácia, vtedy, keď má nadregionálny význam, je ich 383 (napr. Čingovské (hradisko, Breznianska skalka), nár.prír. rezervácie: Badínsky prales, Belianske Tatry, Bielovodská dolina,...)

e) prírodná pamiatka: plocha do 50 ha, 4.-5.stupeň ochrany, môže byť aj národná prírodná pamiatka. Na SR máme 239 prírodných pamiatok, nár.prír.pamiatok: 60. Patria tu aj jaskyne a prír. vodopády. Na SR je približne 4499 jaskýň, 12 z nich je sprístupnených. Prír. vodopády: 151. (napr. Beckovské hradné bralo, Bešeňovské travertíny,...), nár.prír.pamiatka: Belianska jask., Dobšinská ľad.jask., Herliansky gejzír,...)

f) chránený krajinný prvok: 2.-5. stupeň ochrany

g) chránené vtáčie územie: 2.-5. stupeň ochrany, sú to malé územia. rozsah rôzny.

Existuje aj chránené územia Natura 2000- nadväzuje na predpisy EÚ. Tvoria ho 2 typy: Chránené vtáčie územie a územia európskeho významu.

RELIKTY: rastliny, ktoré sa zachovali z minulých dôb, keď boli na našom území veľmi odlišné klimatické podmienky a tým aj rastlinstvo.

- glaciálne relikty: pochádzajú s pleistocénu, napr. iskerník ľadovcový, vŕba bylinná, prvosienka holá, stračia nôžka tatranská,...
- treťohorné relikty: brečtan popínavý, poniklec slovenský,...

Medzinárodná spolupráca ochrany ŽP

- organizácie možno rozdeliť podľa toho, či sú zamerané na ochranu krajiny, jej sfér, prvkov s celosvetovou platnosťou, alebo či sa ich pôsobnosť vzťahuje na určitý región.

K najvšeobecnejším patria inštitúcie a programy vzniknuté vrámci Organizácii spojených národov pre výskum, vedu a kultúru (UNESCO). Jej zásluhou vznikli: IUCN (Medzinárodná organizácia pre ochranu prírody a prírodných zdrojov,z iniciatívy IUCN vznikol vo Švajčiarsku Svetový fond pre ochranu prírody (WWF).

Rozsiahly je výskumný program MaB (Človek a biosféra), známy je napr. Greenpeace so sídlom v Amsterdame, organizuje akcie za bezjadrovú budúcnosť, na ochranu biosféry pred toxickými látkami a za čisté ovzdušie a energiu.

Ochranu a starostlivosť o jednotlivé krajinné sféry majú vo svojom programe mnohé vedecké organizácie, napr. WMO (Svetová meteorologická organizácia) okrem iného zameraná na degradáciu pôd, zaoberajúca sa monitoringom ľadovcov sveta a pod.

- špeciálne zamerané organizácie: O ochrane antaerktických tuleňov, O ochrane medveďa bieleho, Medzinárodná spoločnosť pre ochranu vtákov, pre ochranu tropických pralesov, ...
- regionálne zamerané organizácie, dohody, dohovory a pod.:ACANAP –Asociácia Karpatských národných parkov, Konvencia o rybolove v dunajských vodách,...