Rast a vývoj obyvateľstva
Počet obyvateľov sa až do roku 5000 pr.n.l. zvyšoval veľmi pomaly. Od konca roku 5000 pr.n.l. až do 18 stor.n.l. počet obyvateľov znovu stúpal pomaly. 18. stor.- demografická (populačná) ravolúcia. Pokles pôrodnosti a úmrtnosti na rozhraní 19. a 20. storočia v Európe spomalil rast počtu obyvateľstva. V 5O.rokoch nášho storočia- prudký rast počtu obyvateľstva a prináša krízu z nadmerného populačného rastu, najväčší globálny enviromentálny problém súčasného ľudstva.
Počet obyvateľov sveta dosiahol v r. 2000 – 6,067 mld. osôb. Podľa prognózy OSN v roku 2025 dosiahne počet obyvateľstva sveta 7,81 mld (výraznejšie sa bude zvyšovať v menej rozvinutých krajinách). Stabilizácia by mala nastať okolo roku 2100, kedy sa počet obyvateľov sveta ustáli na 10-11 mld.
Priestorové rozloženie obyvateľstva:
Rozmiestnenie obyvateľstva na Zemi je veľmi nerovnomerné (Euroázia- 75%, Afrika- 11%, Južná Amerika 8%, Severná Amerika- 5%, Austrália a Oceínia- 1%).
Obyvateľstvom osídlená časť Zeme a hospodársky využívaná sa nazýva ekumena (43%) , opakom je anekumena (19%), prechod medzi nimi tvorí subekumena (37%).
Na súčasne rozmiestnenie obyvateľstva vplývali viaceré činitele prírodné i spoločenské:
a)vzdialenosť od morského pobrežia- najväčšie sústredenie obyvateľstva je na pobreží kontinentov, vnútrozemie je riedšie osídlené.
b)nadmorská výška územia- polovica ľudstva žije v nížinách
c)podnebie- v miernom podnebnom pásme žije polovica ľudstva
d)hospodárske pomery- ovplyvňujú súčasné rozmiestnenie obyvateľstva. V hospodársky vyspelých krajinách je to priemysel, obchod a služby (Porýnie, Horné Sliezko, na Urale, južné a stredné Anglicko), v hodpodárskych menej vyspelých krajinách poľnohospodárstvo.
Hustota obyvateľstva:
Priemerná hustota obyvateľstva na Zemi je 74,5 obyvateľov na km2. Najnižšiu hustotu majú : KANADA, AUSTRÁLIA, MAURITÁNIA, ... Extrémne vysokú hustotu dosahujú mestské štáty: HONGKONG, SINGAPUR, MONAKO. Najľudnatejľšie štáty sveta: ČÍNA, INDIA, USA, INDONÉZIA, BRAZÍLIA, RUSKO, ...
Štyri veľké priestorové koncentrácie s hustotou vyššou ako 100 obyv/km2:
- východná Ázia
- južná Ázia
- Európa
- Východné pobrežie Severnej Ameriky
Vo východnej a južnej Ázii žije takmer polovica ľudstva. Obyvateľstvo sa sústreďuje najmä v riečnych dolinách, deltách a na pobrežných nížinách. Nachádzajú sa tu štáty s veľmi vysokou ľudnatosťou- ČÍNA, JAPONSKO, INDIA, BANGLADÉŽ a PAKISTAN. S výnimkou obyvateľstva žije väčšina obyvateľstva vo vidieckych sídlach a pracuje v poľnohospodárstve.
Európa a východné pobrežie Severnej Ameriky- vysoká urbanizácia, takmer ¾ obyvateľstva žije v mestách s veľkou koncentrácou priemyslu a nevýrobných činností.
Pohyb obyvateľstva:
Rozlišujeme tri typy pohybu obyvateľstva:
a) prirodzený pohyb: ako výsledok prirodzeného rozmnožovania obyvateľstva- nartalita, mortalita. Charakterizujú populačné procesy. Sú to pôrodnosť (natalita- počet narodených detí v prepočte na 1000 obyvateľov) a úmrtnosť (mortalita – počet zomrelých na 1000 obyvateľov za jeden rok). Oba údaje sa udávajú v promile. Celosvetový priemer pôrodnosti dosahuje 22 promile. Najvyššia je v Afrike , kde viaceré štáty dosahujú až 40 promile, v Latinskej Amerike, v J a JV Ázii. Najnižšie hodnoty (okolo 12 promile) dosahujú štáty západnej Európy a Severnej Ameriky. Druhý základný populačný proces je úmrtnosť obyvateľstva, ktorá má klesajúcu tendenciu. Za posledných 30- 40 rokov rokov sa znížila úmrtnosť o polovicu a v súčasnosti dosahuje v priemere 9 promile. Tento výrazný pokles spôsobil rast životnej úrovne, kultúrnej vyspelosti obyvateľstva vedeckého pokroku.
Rozdiel medzi počtom narodených a zomretých v sledovanej populácii sa vyjadruje prirodzeným prírastkom obyvateľstva, môže byť kladný (prírastok- pôrodnosť je vyššia ako úmrtnosť), záporný (úbytok –pôrodnosť nižšia ako úmrtnosť) alebo nulový. Svet v roku 2000 dosiahol hodnotu prírastku 13 promile.
- vysoká P (pôrodnosť) a Ú (úmrtnosť malý prir.prírastok): AFRIKA (Sudán, Somálsko, ČAD)
- najvyššia P, Ú klesá- veľký prir.prírastok: LAT.AMERIKA, ÁZIA (Brazília, Egypt, India)
- nízka P a Ú- malý prir.prírastok:EURÓPA, SEV.AMERIKA (Francúzsko, USA, Taliansko)
b)socioekonomický pohyb: zahŕňa presuny obyvateľstva medzi jednotlivými sociálnymi skupinami (príslušnosť podľa trie, vzdelania, zamestnania)
c) mechanický pohyb: - migrácia: obyvateľstvo mení miesto svojho bydliska, podieľa sa na zmene stavu počtu obyvateľov
emigrant - ten, čo sa odsťahuje, imigrant- ten, čo sa prisťahuje
- dochádzka do škôl a zamestnania: pohyb približne po tej istej trase
- nepravidelné dočasné pohyby: dovolenky, služobné cesty, pobyty, pri ktorých sa na krátku donu mení trvalé bydlisko
- dočasná zmena pobytu: internát
Celkový pohyb obyvateľstva je výsledkom migrácie a prirodzeného prírastku.
Štruktúra obyvateľstva:
- udáva zloženie obyvateľstva podľa rôznych znakov. Hodnotiace znaky sú:
a) biologické: -pohlavie, vek, rasa, zdravotný stav,...
b) ekonomické a sociálne: povolanie, zamestnanie,...
c) kultúrne: vzdelanie, národnosť, jazyk, náboženstvo,...
Štruktúra podľa pohlavia:- vyjadruje sa percentuálnym podielom žien a mužovz celkového počtu obyvateľov alebo ukazovateľom počtu žien na 1000 mužov, resp. opačne. Každý rok sa rodí viac chlapcov ako dievčat, ale muži sa dožívajú v priemere nižšieho veku ako ženy. V roku 2000 žilo na Zemi 50,5% mužov a 49,5% žien.
Tento podiel je odlišný v rozdielnych svetadieloch . O niečo väčší počet žien žije v Severnej Amerike, v Európe, v Oceánii. Približne vyrovnané hodnoty majú Afrika a Lat. Amerika. Prevahu mužov má Ázia.
Štruktúra podľa veku:
- udáva sa v % alebo v promile. Na zobrazenie vekovej štruktúry sa používa veková pyramída.
Môže mať štyri základné tvary:
Rasová štruktúra:
Skupina obyvateľstva s rovnakými znakmi tvorí rasu. Rasa je biologická kategória, jej hlavnými určujúcimi znakmi sú: farba pokožky, veľkosť a tvar lebky, črty tváre, farba a tvar vlasov, stavba tela a jeho výška.
Rozlišujeme 3 veľké rasy:
1) Europoidná rasa: 43%, rozdeľujeme na dve vetvy: severná (s nízkym stupňom pigmentácie) a južná (s tmavšou pokožkou- JUŽNÁ EURÓPA) - EURÓPA, Južná Sibír, INDIA, USA, S AFRIKA, V AUSTRÁLIA, NOVÝ ZÉLAND.
2) Mongoloidná rasa:19%, azijská a americká (pôvodní obyvatelia). - východná Sibír, JV ÁZIA, S KANADA, STREDNÁ AMERIKA, Amazon, horské územia Brazílie
a andských štátov Južnej Ameriky
3) Ekvatorálna rasa: 7%, negroidná: AFRIKA na juh od Sahary, STREDNÁ AMERIKA, USA, BRAZíLIA. Australoidná (oceánska): AUSTRÁLIA a južná INDIA.
Zvyšné prechodné a zmiešané rasové formy: 31%.
Jazyková a náodnostná štruktúra:
Pod národnosťou rozumieme príslušnosť obyvateľstva k určitému národu. Národ je spoločenstvo ľudí, ktoré má spoločný historický vývoj, spoločný jazyk, územie, kultúru, spôsob života, tradície. Najpočetnejšie sú: Čínania, Hindustánci, Američania, Rusi, Bengálci a Japonci.
Jazyk, príbuzné jazyky sa zoskupujé do jazykovej rodiny a tie sa ďalej členia na jazykové skupiny. Rozlišujeme 30 jazyokových rodín, z nich najväčšie sú: indoeurópska(47%) a čínskotibetská (22%). V Európe sa objavujú 4 jazykové rodiny: indoeurópska (slovanská, baltská, germánska, románska,...), urlaská, altajská, baskická.
Najpoužívanejšie jazyky sú: čínština, angličtina, ruština, hindština, španielčina, arabčina.
Najpoužívanejším svetovým jazykom v súčasnosti je angličtina.
Náboženská (religiózna) štruktúra:
Rozhodné postavenia majú: kresťanstvo (33% - Európa, Sev. a Lat.Amerika, ázijská časť Ruska, južná Afrika, Austrália, Filipíny), islam (od S Afriky do južnej Ázie, Indonézia, centrál.Ázia, JV Európa), hinduizmus (India, Nepál), budhizmus (JV a V Ázia), čínske relígie (Ćína). Tieto náboženstvá vyznáva takmer 90% svetového veriaceho obyvateľstva.
Vzdelanostná štruktúra:
- na svete žije 956 mil. negramotných ľudí , z toho 2/3 ženy. (Ázia, Afrika, Lat. Amerika)
