referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hubert
Nedeľa, 3. novembra 2024
Litosféra
Dátum pridania: 12.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: darshana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 624
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 
Sopečná činnosť – vulkanizmus:

- je súhrn javov a procesov súvisiacich s výstupom magmy – lávy na zemský povrch (vznik povrchových telies a sopečných hornín). Podstatou vulkanizmu je prenos hmoty a energie zo zemského vnútra.

Miesto, na ktorom preniká láva na povrch, je sopka. Tavenina sa dostáva k zem.povrchu sopečným komínom = sopúchom, ktorý je spojený magmatickým ohniskom(krbom) a na povrch vyúsťuje obyčajne lievikovitým otvorom – kráterom. Láva vytekajúca z krátera vytvára lávové prúdy. Pri spájaní lávových prúdov a ich rozlievaní do šírky vzniká lávový príkrov. Pri explózii býva kráter rozmetaný, spodná časť krátera poklesne a na vrchole sa vytvorí veľká centrálna depresia = kaldera.

- hustota lávy závisí od množstva SiO (oxidu kremíka).
- rozdeľujeme sopky:

lávové – chŕlia lávu (Island, Hawaii)
nasypané- na povrch sa dostáva popol a prach (Fuji – Japonsko)
stratovulkány – chŕli všetko (Etna, Vezuv)
maarové – chýba im sopečný kužeľ
sopka s kalderou – vnútro sopky sa prepadlo, ostali len úzke, tenké steny

- najviac činných sopiek sa na dne oceánov, na pevnine je okolo 500 sopiek

Sopečná činnosť sa prejavuje nielen sopečnými výbuchmi, ale aj výronmi plynov a pár, horúcimi minerálnymi prameňmi a gejzírmi v okolí sopiek. Plyny, pary a hlavne horúce pramene sprevádzajú i vyhasnuté sopky ako dozvuky sopečnej činnosti.

činné sopky: Európa- Etna, Vezuv,.. Ázia- Fuji, Kľučevskaja,...  Austrália- Ruapebu,.. Austrália- Lassen, Peak, Mt.Rainer Afrika-

Zemetrasenie:

Zemetrasenia sú otrasy, ktoré vznikajú pod zemským povrchom pri uvoľnení. Spôsobujú ich napätia v zemskej kôre, ktoré sa náhle uvoľňujú. Oblasť vzniku zemetrasenia sa nazýva hypocentrum – ohnisko zemetrasenia. Miesto na zemskom povrchu najbližšie k hypocentru a s najväčšími otrasmi je epicentrum.

Väčšinu zemetrasení tvoria: tektonické zemetrasenia (90 % v oblastiach styku litosférických dosiek), ďalej sopečné zemetrasenia (sú viazané na oblasti činných sopiek), zriedkavé sú závalové zemetrasenia (sú podmienené zrútením stropov jaskýň, banskými závalmi – majú lokálny rozsah)

Silu zemetrasenia možno charakterizovať dvoma spôsobmi: intenzitou na zemskom povrchu alebo na základe uvoľnenej energie (Richterova stupnica).

Stredná Európa sa nachádza v oblasti malej seizmickej aktivity. Na Slovensku sa seizmická aktivita prejavuje v okolí Komárna, Žiliny, Bratislavy a na V Slovensku. Viaže sa na dve významné tektonické línie: Komárňanský zlom a Dobrovodský zlom (Malé Karpaty).

Horniny

Zemská kôra je vybudovaná horninami. Horniny sú neživé prírodniny zložené z viacerých minerálov, napr. žula (granit) je zložená z kremeňa, živcov a sľúd. Poznáme i jednoduché minerálne horniny, napr. vápenec tvorený kalcitom.

Horniny rozdeľujeme podľa pôvodu a spôsobu vzniku na:

1)magmatické (vyvreté) – magmatity
2)sedimentárne (usadené) – sedimenty
3)metamorfované (premenené) – metomorfity

Na stavbe zemskej kôry sa podieľajú magmatické horniny asi 95% a sedimentárne horniny 5% (metamorfované horniny sú priradené k horninám, z ktorých vznikli). Magmatické a metamorfované horniny tvoria hlbšie časti zemskej kôry, na stavbe povrchu sa podieľajú asi 25%. Zvyšných 75% tvoria sedimentárne horniny.

Magmatické horniny – vznikajú kryštalizáciou magmy alebo lávy v rôznych častiach zemskej kôry.
Usadené horniny - vznikajú usadenín rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín (vyvretých, premenených, usadených).

Proces vzniku usadených hornín:

1. zvetrávanie – rozpad a rozklad hornín, môže byť mechanické, chemické a biologické, výsledkom sú zvetraliny.
2. transport – premiestňovanie a triedenie úlomkov
3. sedimentácia unášaných úlomkov (štrk, piesok, hlina, spraš, íl, vápenec), vyzrážanie z vodných roztokov (travertín, dolomit)
4. diagenéza – spevňovanie sedimentov (pieskovce, zlepence)

Premenené horniny – vznikajú premenou vyvretých a usadených hornín v hĺbkach zemskej kôry. Zmeneným teplotným a tlakovým podmienkam sa prispôsobujú svojím minerálnym zložením i celkovou stavbou.

Klimatické podmienky zvetrávania

Výsledkom zvetrávania, ktoré prebieha v rôznych fyziogeografických podmienkach, sú zvetralinové plášte. Ak zvetralina zostáva na mieste svojho vzniku, nazýva sa elúvium, ak je premiestnená na svahu – delúvium, svahové sedimenty na úpätí tvoria kolúvium.

Význam hornín v krajine

- ovplyvňujú georeliéf – ovplyvňujú tvary zemského povrchu
- ovplyvňujú povrchovú a podzemnú vodu – od priepustnosti závisí hladina
- ovplyvňujú zloženie pôd – pedosféru
- vplyv na výskyt rastlín
- vplyv na využitie daného územia človekom – ťažba surovín

Základné jednotky pevnín a oceánskeho dna

PEVNINA:


1)stabilná oblasť = platformy – štíty ( vyvreté, premenené)- Brazílsky, Kanadský, Baltský, Sibírsky, Grónsky štít - tabule (lemujú štíty) – Ruská tabuľa – B.štít
2) mobilná oblasť = orogénne zóny – Kordílie, Atlas, Himaláje, Taliansko, V Ázia – Kamčatka, Japonské ostrovy, Indonézia,...

OCEÁN

1)stabilná oblasť → oceánske panvy
2)mobilná oblasť ( vytvárajú dlhé línie) → oceánske priekopy a podmorské pohoria
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Litosféra SOŠ 2.9774 488 slov
Litosféra SOŠ 2.9750 453 slov
Litosféra SOŠ 2.9859 419 slov
Litosfera GYM 2.9480 436 slov
Litosféra GYM 2.9894 2026 slov
Litosféra GYM 2.9772 650 slov
Litosféra GYM 2.9759 627 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.