Sopečná činnosť – vulkanizmus:
- je súhrn javov a procesov súvisiacich s výstupom magmy – lávy na zemský povrch (vznik povrchových telies a sopečných hornín). Podstatou vulkanizmu je prenos hmoty a energie zo zemského vnútra.
Miesto, na ktorom preniká láva na povrch, je sopka. Tavenina sa dostáva k zem.povrchu sopečným komínom = sopúchom, ktorý je spojený magmatickým ohniskom(krbom) a na povrch vyúsťuje obyčajne lievikovitým otvorom – kráterom. Láva vytekajúca z krátera vytvára lávové prúdy. Pri spájaní lávových prúdov a ich rozlievaní do šírky vzniká lávový príkrov. Pri explózii býva kráter rozmetaný, spodná časť krátera poklesne a na vrchole sa vytvorí veľká centrálna depresia = kaldera.
- hustota lávy závisí od množstva SiO (oxidu kremíka).
- rozdeľujeme sopky:
lávové – chŕlia lávu (Island, Hawaii)
nasypané- na povrch sa dostáva popol a prach (Fuji – Japonsko)
stratovulkány – chŕli všetko (Etna, Vezuv)
maarové – chýba im sopečný kužeľ
sopka s kalderou – vnútro sopky sa prepadlo, ostali len úzke, tenké steny
- najviac činných sopiek sa na dne oceánov, na pevnine je okolo 500 sopiek
Sopečná činnosť sa prejavuje nielen sopečnými výbuchmi, ale aj výronmi plynov a pár, horúcimi minerálnymi prameňmi a gejzírmi v okolí sopiek. Plyny, pary a hlavne horúce pramene sprevádzajú i vyhasnuté sopky ako dozvuky sopečnej činnosti.
činné sopky: Európa- Etna, Vezuv,.. Ázia- Fuji, Kľučevskaja,... Austrália- Ruapebu,.. Austrália- Lassen, Peak, Mt.Rainer Afrika-
Zemetrasenie:
Zemetrasenia sú otrasy, ktoré vznikajú pod zemským povrchom pri uvoľnení. Spôsobujú ich napätia v zemskej kôre, ktoré sa náhle uvoľňujú. Oblasť vzniku zemetrasenia sa nazýva hypocentrum – ohnisko zemetrasenia. Miesto na zemskom povrchu najbližšie k hypocentru a s najväčšími otrasmi je epicentrum.
Väčšinu zemetrasení tvoria: tektonické zemetrasenia (90 % v oblastiach styku litosférických dosiek), ďalej sopečné zemetrasenia (sú viazané na oblasti činných sopiek), zriedkavé sú závalové zemetrasenia (sú podmienené zrútením stropov jaskýň, banskými závalmi – majú lokálny rozsah)
Silu zemetrasenia možno charakterizovať dvoma spôsobmi: intenzitou na zemskom povrchu alebo na základe uvoľnenej energie (Richterova stupnica).
Stredná Európa sa nachádza v oblasti malej seizmickej aktivity. Na Slovensku sa seizmická aktivita prejavuje v okolí Komárna, Žiliny, Bratislavy a na V Slovensku. Viaže sa na dve významné tektonické línie: Komárňanský zlom a Dobrovodský zlom (Malé Karpaty).
Horniny
Zemská kôra je vybudovaná horninami. Horniny sú neživé prírodniny zložené z viacerých minerálov, napr. žula (granit) je zložená z kremeňa, živcov a sľúd. Poznáme i jednoduché minerálne horniny, napr. vápenec tvorený kalcitom.
Horniny rozdeľujeme podľa pôvodu a spôsobu vzniku na:
1)magmatické (vyvreté) – magmatity
2)sedimentárne (usadené) – sedimenty
3)metamorfované (premenené) – metomorfity
Na stavbe zemskej kôry sa podieľajú magmatické horniny asi 95% a sedimentárne horniny 5% (metamorfované horniny sú priradené k horninám, z ktorých vznikli). Magmatické a metamorfované horniny tvoria hlbšie časti zemskej kôry, na stavbe povrchu sa podieľajú asi 25%. Zvyšných 75% tvoria sedimentárne horniny.
Magmatické horniny – vznikajú kryštalizáciou magmy alebo lávy v rôznych častiach zemskej kôry.
Usadené horniny - vznikajú usadenín rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín (vyvretých, premenených, usadených).
Proces vzniku usadených hornín:
1. zvetrávanie – rozpad a rozklad hornín, môže byť mechanické, chemické a biologické, výsledkom sú zvetraliny.
2. transport – premiestňovanie a triedenie úlomkov
3. sedimentácia unášaných úlomkov (štrk, piesok, hlina, spraš, íl, vápenec), vyzrážanie z vodných roztokov (travertín, dolomit)
4. diagenéza – spevňovanie sedimentov (pieskovce, zlepence)
Premenené horniny – vznikajú premenou vyvretých a usadených hornín v hĺbkach zemskej kôry. Zmeneným teplotným a tlakovým podmienkam sa prispôsobujú svojím minerálnym zložením i celkovou stavbou.
Klimatické podmienky zvetrávania
Výsledkom zvetrávania, ktoré prebieha v rôznych fyziogeografických podmienkach, sú zvetralinové plášte. Ak zvetralina zostáva na mieste svojho vzniku, nazýva sa elúvium, ak je premiestnená na svahu – delúvium, svahové sedimenty na úpätí tvoria kolúvium.
Význam hornín v krajine
- ovplyvňujú georeliéf – ovplyvňujú tvary zemského povrchu
- ovplyvňujú povrchovú a podzemnú vodu – od priepustnosti závisí hladina
- ovplyvňujú zloženie pôd – pedosféru
- vplyv na výskyt rastlín
- vplyv na využitie daného územia človekom – ťažba surovín
Základné jednotky pevnín a oceánskeho dna
PEVNINA:
1)stabilná oblasť = platformy – štíty ( vyvreté, premenené)- Brazílsky, Kanadský, Baltský, Sibírsky, Grónsky štít - tabule (lemujú štíty) – Ruská tabuľa – B.štít
2) mobilná oblasť = orogénne zóny – Kordílie, Atlas, Himaláje, Taliansko, V Ázia – Kamčatka, Japonské ostrovy, Indonézia,...
OCEÁN
1)stabilná oblasť → oceánske panvy
2)mobilná oblasť ( vytvárajú dlhé línie) → oceánske priekopy a podmorské pohoria
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Litosféra
Dátum pridania: | 12.02.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | darshana | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 624 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 4.9 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 8m 10s |
Pomalé čítanie: | 12m 15s |