Litosféra

- vek Zeme sa odhaduje 4,6 miliárd rokov. Zemské teleso sa skladá zo zemskej kôry, plášťa a zemského jadra.

Zemská kôra je tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho pôvodu a veku. Priemernú mocnosť má 30 – 40 km. Pod dnom oceánov je tenšia (priemerne 5 km). Pod vysokými pohoriami dosahuje 70 km i viac. Na území Slovenska má hrúbku 38 – 40 km.

Litoféra = zemská kôra + vrchná časť horného plášťa (najtvrdší plášť), ktorý leží na vrstve plastických, roztavených hornín plášťa, na astenosfére. Vrchnú časť litosféry, zemskú kôru, z geografického hľadiska študuje litogeografia.

Zemská kôra existuje v 2 základných typoch:

- pevninová litosféra – má hrúbku 150 – 250 km. Tvorí základ pevnín. Je staršia ako oceánska.

Tvorí ju: - sedimentárna vrstva (usadené horniny)

- žulová vrstva
- čadičová vrstva (spodná)
- oceánska litosféra vznikla za posledných 200 miliónov rokov. Skladá sa: - sedimentárna vrstva
- čadičová vrstva

Pohyb pevnín a oceánskeho dna

Litosféra sa skladá zo 6 litosférických dosiek: africká, americká, tichooceánska, antarktická, euroázijská, indoaustrálska,.. Chemické zloženie zemskej kôry: kyslík, kremík, hliník, Fe, Ca, Na, K, Mg.

3 základné pohyby litosférických dosiek:

1) vedľa seba - hromadí sa tu obrovská energia, ktorej uvoľnením vzniká zemetrasenie (napr. zlom San Andreas v Kalifornii)
2) k sebe - zrážaním 2 litosférických dosiek vznikajú obrovské tlaky, ktoré spôsobujú vznikla zlomov, vrás a príkrovov, vznikajú pásmové pohoria a sopky (Himaláje, Alpy).
3) od seba vznikajú stredooceánske chrbty

Podsúvať sa môže oceánska doska pod oceánsku a vznikajú ostrovné oblúky (kurilský a japonský) alebo oceánska doska pod kontinentálnu (Andy).
(litosférické dosky sa vzďaľujú – AO o 2 cm, TO o 10 cm za rok).

Rozhranie medzi litosf.doskami: pevninový a oceánsky rift, oceánske priekopy, oceánske chrbty, pásmové pohoria (Kordiliéry), zlomy,...

Vznik pevnín a oceánov súvisí so zložitými procesmi pevninskej oceánskej kôry. Ich pôsobením vznikol v prahorách veľký pevninový celok: Pangea, obklopoval ho oceán Panthalassa s jediným morom Tethys. Pangea ku koncu prvohôr sa začala rozdeľovať na 2 časti: na prakontinenty: Lauráziu na severe a Gondwanu na juhu. Tie sa postupne rozpadli na menšie časti, zárodky dnešných kontinentov. Ich najstaršími časťami sú pevninské štíty, zvyšky zaniknutých prakontinentov. Tie sa posúvali do dnešných polôh a pripájaním mladších častí pomaly dostávali dnešné obrysy. Z pôvodnej Laurázie vznikla S Amerika, Európa a Ázia, z Gondwany J Amerika, Afrika, Austrália a Antarktída. Z pôvodného praoceánu vznikli rozdelením a posunom dnešné oceány.

Vnútorné (vnútorné) procesy

- patria sem: tektonické pohyby, magmatizmus, vulkanická činnosť a zemetrasenie. Energetické zdroje, ktoré podmieňujú tieto procesy, sú: - gravitačná energia- spôsobuje, že ľahšie hmoty sa nachádzajú v povrchových častiach a ťažšie v strede Zeme
- geotermálna energia- vystupuje k zemskému povrchu vo forme teplého toku
- rozpad rádioaktívnych prvkov –pri ňom sa uvoľňuje tepelná energia

Tektonické pohyby:

môžu byť dvojakého druhu:

a) pevninotvorné – prejavujú sa pomalými dlhodobými zdvihmi a poklesmi veľkých častí zemskej kôry. Klesanie povrchu v Európe možno pozorovať na pobreží Dalmácie, Holandsko, Belgicka, príkladom zdvíhania pevnín sú brehu Škótska, Sicílie,...

b) horotvorné- sú rýchlejšie , s následnými deformáciami zemskej kôry (vznik zlomov, vrás, príkrovov). Vznikajú pri nich horské pásma: vrasové, vrásovo- zlomové a kryhové, a tektonické poruchy: pokles, prešmyk, hrásť, posun, priekopová prepadlina. - vrásové pohorie: Alpy, Karpaty

PREŠMYK
HRASŤ
PRIEKOPOVÁ POKLES
PREPADLINA

-priekopové prepadlina: Východoafrická priekop.prepadlina, u nás Turčianska a Žiarska kotlina
- opakom priekop.prepadlín sú hráste: Malé Karpaty, Tríbeč, Branisko

Magmatizmus:

- je súbor procesov súvisiaci s magmou, jej výstupom do zemskej kôry (vznik telies hlbinných a žilných hornín).

batolit: pod zemským povrchom utvrdnutá magma, nachádza sa vo väčšej hĺbke a vo väčšom objeme (rozlohe).
lakolit: pohyb magmy vo vnútri zeme, je v menšej hĺbke a rozlohe.Sopečná činnosť – vulkanizmus:

- je súhrn javov a procesov súvisiacich s výstupom magmy – lávy na zemský povrch (vznik povrchových telies a sopečných hornín). Podstatou vulkanizmu je prenos hmoty a energie zo zemského vnútra.

Miesto, na ktorom preniká láva na povrch, je sopka. Tavenina sa dostáva k zem.povrchu sopečným komínom = sopúchom, ktorý je spojený magmatickým ohniskom(krbom) a na povrch vyúsťuje obyčajne lievikovitým otvorom – kráterom. Láva vytekajúca z krátera vytvára lávové prúdy. Pri spájaní lávových prúdov a ich rozlievaní do šírky vzniká lávový príkrov. Pri explózii býva kráter rozmetaný, spodná časť krátera poklesne a na vrchole sa vytvorí veľká centrálna depresia = kaldera.

- hustota lávy závisí od množstva SiO (oxidu kremíka).
- rozdeľujeme sopky:

lávové – chŕlia lávu (Island, Hawaii)
nasypané- na povrch sa dostáva popol a prach (Fuji – Japonsko)
stratovulkány – chŕli všetko (Etna, Vezuv)
maarové – chýba im sopečný kužeľ
sopka s kalderou – vnútro sopky sa prepadlo, ostali len úzke, tenké steny

- najviac činných sopiek sa na dne oceánov, na pevnine je okolo 500 sopiek

Sopečná činnosť sa prejavuje nielen sopečnými výbuchmi, ale aj výronmi plynov a pár, horúcimi minerálnymi prameňmi a gejzírmi v okolí sopiek. Plyny, pary a hlavne horúce pramene sprevádzajú i vyhasnuté sopky ako dozvuky sopečnej činnosti.

činné sopky: Európa- Etna, Vezuv,.. Ázia- Fuji, Kľučevskaja,...  Austrália- Ruapebu,.. Austrália- Lassen, Peak, Mt.Rainer Afrika-

Zemetrasenie:

Zemetrasenia sú otrasy, ktoré vznikajú pod zemským povrchom pri uvoľnení. Spôsobujú ich napätia v zemskej kôre, ktoré sa náhle uvoľňujú. Oblasť vzniku zemetrasenia sa nazýva hypocentrum – ohnisko zemetrasenia. Miesto na zemskom povrchu najbližšie k hypocentru a s najväčšími otrasmi je epicentrum.

Väčšinu zemetrasení tvoria: tektonické zemetrasenia (90 % v oblastiach styku litosférických dosiek), ďalej sopečné zemetrasenia (sú viazané na oblasti činných sopiek), zriedkavé sú závalové zemetrasenia (sú podmienené zrútením stropov jaskýň, banskými závalmi – majú lokálny rozsah)

Silu zemetrasenia možno charakterizovať dvoma spôsobmi: intenzitou na zemskom povrchu alebo na základe uvoľnenej energie (Richterova stupnica).

Stredná Európa sa nachádza v oblasti malej seizmickej aktivity. Na Slovensku sa seizmická aktivita prejavuje v okolí Komárna, Žiliny, Bratislavy a na V Slovensku. Viaže sa na dve významné tektonické línie: Komárňanský zlom a Dobrovodský zlom (Malé Karpaty).

Horniny

Zemská kôra je vybudovaná horninami. Horniny sú neživé prírodniny zložené z viacerých minerálov, napr. žula (granit) je zložená z kremeňa, živcov a sľúd. Poznáme i jednoduché minerálne horniny, napr. vápenec tvorený kalcitom.

Horniny rozdeľujeme podľa pôvodu a spôsobu vzniku na:

1)magmatické (vyvreté) – magmatity
2)sedimentárne (usadené) – sedimenty
3)metamorfované (premenené) – metomorfity

Na stavbe zemskej kôry sa podieľajú magmatické horniny asi 95% a sedimentárne horniny 5% (metamorfované horniny sú priradené k horninám, z ktorých vznikli). Magmatické a metamorfované horniny tvoria hlbšie časti zemskej kôry, na stavbe povrchu sa podieľajú asi 25%. Zvyšných 75% tvoria sedimentárne horniny.

Magmatické horniny – vznikajú kryštalizáciou magmy alebo lávy v rôznych častiach zemskej kôry.
Usadené horniny - vznikajú usadenín rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín (vyvretých, premenených, usadených).

Proces vzniku usadených hornín:

1. zvetrávanie – rozpad a rozklad hornín, môže byť mechanické, chemické a biologické, výsledkom sú zvetraliny.
2. transport – premiestňovanie a triedenie úlomkov
3. sedimentácia unášaných úlomkov (štrk, piesok, hlina, spraš, íl, vápenec), vyzrážanie z vodných roztokov (travertín, dolomit)
4. diagenéza – spevňovanie sedimentov (pieskovce, zlepence)

Premenené horniny – vznikajú premenou vyvretých a usadených hornín v hĺbkach zemskej kôry. Zmeneným teplotným a tlakovým podmienkam sa prispôsobujú svojím minerálnym zložením i celkovou stavbou.

Klimatické podmienky zvetrávania

Výsledkom zvetrávania, ktoré prebieha v rôznych fyziogeografických podmienkach, sú zvetralinové plášte. Ak zvetralina zostáva na mieste svojho vzniku, nazýva sa elúvium, ak je premiestnená na svahu – delúvium, svahové sedimenty na úpätí tvoria kolúvium.

Význam hornín v krajine

- ovplyvňujú georeliéf – ovplyvňujú tvary zemského povrchu
- ovplyvňujú povrchovú a podzemnú vodu – od priepustnosti závisí hladina
- ovplyvňujú zloženie pôd – pedosféru
- vplyv na výskyt rastlín
- vplyv na využitie daného územia človekom – ťažba surovín

Základné jednotky pevnín a oceánskeho dna

PEVNINA:

1)stabilná oblasť = platformy – štíty ( vyvreté, premenené)- Brazílsky, Kanadský, Baltský, Sibírsky, Grónsky štít - tabule (lemujú štíty) – Ruská tabuľa – B.štít
2) mobilná oblasť = orogénne zóny – Kordílie, Atlas, Himaláje, Taliansko, V Ázia – Kamčatka, Japonské ostrovy, Indonézia,...

OCEÁN

1)stabilná oblasť → oceánske panvy
2)mobilná oblasť ( vytvárajú dlhé línie) → oceánske priekopy a podmorské pohoria