referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Latinská Amerika
Dátum pridania: 12.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: darshana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 996
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 

Prehľad prírodných podmienok:

Vertikálna členitosť:


- na juhu susedí s Antarktídou – oddeľuje ju Drakeov prieliv
- najstaršia časť pevniny je Guyansko- brazílsky štít, je rozdelený na Guyanskú a Brazílsku vysošinu. Medzi týmito horskými celkami sa rozprestieajú rozsiahle nížiny, pokryté mocnými nánosmi riek- Orinocká, Amazonská a Laplatská (spolu zaberajú 50% územia), plošiny Gran Chaca, Mato Grosso, rovinatá Pampa a na juhu Patagónska plošina. Najmladšia časť : Kordiliéry, ktoré postupujú do Južnej Ameriky pod názvom Andy.V Andách je 50 činných a veľa vyhasnutých sopiek, medzi ne patrí i najvyššia hora Ameriky Aconcagua (6958 m).

Andy sa rozvetvujú: Peruánske Andy, Ekvádorské Andy a Patagónske Kordiliéry.

- bezodtokové panvy v Andách: BOLSONY
- najznámejšia plošina: Altiplano (Kordiliéry- Bolívia)
- najnižšie miesto- Salinas Grandes - 40 mnm (záliv sv.Matúša)

Horizontálna členitosť:

- veľmi malá členitosť pobrežia na ostrovy a polostrovy pripadá 1,1 % rozlohy územia
- dĺžka pobrežia: 28 700 km
- ostrovy a súostrovia: Falklandy (Malvíny), Ohňová zem, Galapágy
- polostrovy: Goarija
- zálivy: La Plata, Záliv sv. Matúša, Záliv sv.Juraja
- max.rozpätie S↔J 7400km, Z↔V 5200 km

Vodstvo:

- asi 90% povrchu patrí k úmoriu Atlantického oceána: Amazon – 7025km = najdlhšia, vzniká súdtokom niekoľkých riek, má širokú deltu, má 20 prítokov, ktoré sú dlhšie ako 1500 km, najvodnatejšia rieka sveta, delta rieky: 100 000 km2

JAZERÁ: jazero Titicaca patrí k najvyššie položeným jazerám na svete, pri Karibskom mori je najväčšia lagúna sveta Maracaibo.

- veľké množstvo vodopádov, najdlhší : Angelov (979 m), najväčší: Ikvajacu (275 kaskád)
- močariny = SALARY (sú slané)
- najväčšia elektráreň: ITAIPU

Podnebie:

- výrazne sa tu prejavuje výšková stupňovitosť.

Od S na J podnebné pásma:

a) subekvatoriálne- ekvatoriálne:

- teplé, horúce podnebie, veľké zrážky (pasáty), príznačné
- striedanie období s veľkými a malými zrážkami
- územie Amazonskej nížiny

b) subtropické: územie Laplatskej nížiny

c) mierne: (južná časť Latin.Ameriky), západná časť – dostatok zrážok, východná časť – suchá (vplyv Peruánskeho prúdu a Ánd)

- okolo obratníka je púšť Atacama, vznikla vplyvom studeného Peruánskeho prúdu.
- v teplom pásme sa v pohoriach vytvárajú veľké teplotné rozdiely, rozlišujeme 4 klimatické poschodia:

- horúce pásmo (do 800 mnm)
- mierne pásmo (do 1700 mnm)
- chladnejšie pásmo (do 3800 mnm)
- studené snežné pásmo (nad 3800 mnm)

- najviac je osídlené je mierne pásmo (až do 2500 mnm)
- najvyššia priemerná teplota – Maracaibo 29 °C
- najnižšia priemerná teplota – Patagónia - -1,8 °C
- najviac zrážok v Columbii- okolo 7000 mm

Rastlinstvo a živočíšstvo:

Rastlinnstvo:


- najvhodnejšie životné podmienky v horúcom pásme sú v nadmorských výškach 1500- 2500 mnm,
- najbohatšou rastlinnou (i živočíšnou) formáciou je tropický dažďový prales v Amazónii, v nížinách pri Atlantiku a na kolumbijskom pobreží Pacifiku. Prechádza do horských tropických a subtropických lesov a stepí. Vlhké savany pokrývajú veľké plochy vo Venezuele a v Brazílii, krovinaté savany zasa vysočiny a plošiny. V púšťach pri západnom pobreží rastú kaktusy, opuncie.
- v subtropickej oblasti pobrežné časti pri Atlantickom oceáne majú vlhké horúce a mierne zimy, vo vnútrozemí je chladnejšie a suchšie, sú tu trávnaté stepi – pampy.

V miernej oblasti – tiež listnaté a zmiešané lesy (JZ časť). Východné pobrežia sú v tieni Ánd, pokrývajú ich polopúšte a púšte. (Patagónia).

Živočíšstvo:

- bohaté na druhy i počet endemitov. V Amazónii žije napr. jaguár, tapír, pásovec, kolibríky, lama, kondor, mravčiar, leňochod, opice, hady, najbohatšia fauna vtákov na svete.

Najväčšie enviromentálne problémy spôsobuje odlesňovanie, erózia pôdy, znečisťovanie ovzdušia, sladkých i pobrežných vôd kanalizačnými práškami. Vážnym problémom je i nekontrovateľný rast počtu obyvateľstva v mestách a zásobovanie čistou pitnou vodou.

Obyvateľstvo:

Pôvodní obyvatelia Indiáni sú početnejší ako v Severnej Amerike (10%), spolu s miešancami mesticmi tvoria väčšinu obyvateľov Latinskej Ameriky. Významnou zložkou sú černosi a ich miešanci (s belochmi – mulati, s potomkami španielskych predkov – kreoli). Belosi tvoria asi tretinu populácie.

- hustota zaľudnenia- nízka – 18 obyv./ km2. Najviac obyvateľov žije pri pobreží AO, na stredoamerických ostrovoch a náhotných plošinách. Veľké nížiny a plošiny vo vnútrozemí i celý juh pevniny sú riedko obývané.

- v súčasnosti má Latinská Amerika vysoké prirodzené prívlastky obyvateľstva. Patri k najmladším regiónom sveta, 45% všetkých obyvateľov tvorí mládež do 15 rokov. Zo všetkých rozvojových oblastí sveta má najvyšší podiel mestského obyvateľstva – 70%.

- najväčšie sústredenie obyvateľstva a veľkomiest je v oblasti ústia La Platy až po SV Brazíliu. Tu žije 60% populácie.

SAO PAULO, BUENOS AIRES, RIO de JANEIRO, MEXICO CITY patri k najväčším svetovým aglomeráciám.

Hlavné problémy štátov Lat. Ameriky: veľké sociálne problémy- chudoba, analfabetizmus, vysoký PP, vysoká zadĺženosť (Brazília a Mexiko sú najzadĺženejšie štáty sveta).
- na druhej strane silné premiešavanie rás, spoločenská kultúra a náboženstvo spôsobili, že rasová neznášanlivosť je nižšia ako v iných častiach sveta.

Hospodársky a politický vývoj:

- iný hosp.vývoj ako mala Severná Amerika. Do 19.stor. tu boli kolónie (Španieli, Portugalci, Francúzi a Holanďania). Vznik USA podnietil národnooslobovacie hnutie, a v 19.stor. tu už boli suverénne štáty.

Výrazný hosp. znak štátov Latinskej Ameriky: veľké ekonomické rozdiely (najzaostalejšie GUATEMALA, BELIZE, BOLÍVIA). Vyspelé štáty – ARGENTÍNA, BRAZÍLIA, MEXICO, KOSTARIKA, CHILE, VENEZUELA,..

- na území Lat.Ameriky jediný socialistický štát – KUBA (zaostalá ekonomika).
- príčiny hosp.rozdielov: občianske vojny, diktátorské režimy, prírodné pomery, slabá prepojenosť na svetovú ekonomiku.
- štáty Latinskej Ameriky sú však ako napr. štáty Afriky, Ázie, a to vďaka : skorší zánik kolónii a osamotenie štátov, rozvoj priemyslu ihneď po WW2.
- v súčasnosti v priemysle aj v poľnohospodárstve existuje moderná veľkovýroba, ale aj zaostalá manufaktúrna výroba.
- hosp. spolupráca štátov Latinskej Ameriky medzi sebou na slabej úrovni
- hosp.organiácie: karibské spoločenstvo – CARICOM

MERCOSUR- južný spoločný trh- ARGENTÍNA, BRAZÍLIA, PARAGUAY, URUGUAY,...

Hospodárstvo:

Podiel obyvateľstva činného v poľnohopodárstve (30%) je relatívne nízky. Na poľnohospodárskej produkciisa najviac podieľajú Brazília, Mexico a Argentína. Prevažuje rastlinná výroba, iba v poľnohospodárskej výrobe Argentíny, Uruguaja a Paraguaja prevažuje chov dobytka.

Sústreďuje sa tu asi tretina svetových zásob železných rúd, medi, bauxitu a významné ložiská cínu, niklu, olova, striebra, ropy a plynu. Popri ťažobnom priemysle je rozvinuté hutníctvo železa. Významné postavenie má i farebná metalurgia v Brazílii, Mexicu, Peru, Chile a v Bolívii. Významná výroba hliníka.

Základné priemyselné oblasti:

1) najvýznamnejšia koncentrácia priemyslu – metalurgia, hutníctvo, strojárstvo, chemický priemysel- je v JV BRAZÍLII medzi mestami SAO PAULO, RIO de JANEIRO, BELO HORIZONTE.
2) LAPLATSKÁ priemyselná oblasť medzi mestami BUENOS AIRES a ROSARIO (70% priemyslu Argentíny)
3) STREDNÉ MEXICO so strediskami MEXICO CITY a MONTERREY
4) VENEZUELA a KOLUMBIA s rozvinutým ťažobným a spracovateľským priemyslom

Regionálne členenie: Hlavné regióny Latinskej Ameriky sú Stredná Amerika, Brazília, Andské a Laplatské štáty.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Latinská Amerika SOŠ 2.9689 711 slov
Latinská Amerika GYM 2.9372 3266 slov
Latinská Amerika 2.9454 11777 slov
Latinská Amerika GYM 2.9691 1810 slov
Latinská Amerika SOŠ 2.9481 2865 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.