Kultúrno - informačné centrum

Sládkovičova ulica
911 01 Trenčín
Kontakty
tel: ++421/032/16186
++421/032/6504294
fax: ++421/032/7433505
email: [email protected]

Otváracie hodiny
15.4. – 15.10.
Pondelok – Piatok 08.00 – 18.00
Sobota 08.00 – 16.00
16.10. – 14.4.
Pondelok – Piatok 09.00 – 17.00


Povesti, história a známe osobnosti

História

Mesto Trenčín vďaka priaznivej geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patrilo už v minulosti k v významným mestám na Slovensku. Archeologické nálezy svedčia o osídlení trenčianskej lokality už v staršej dobe kamennej. Na začiatku nášho letopočtu Rimania posunuli hranice svojho impéria až k Dunaju, kde budovali opevnené tábory. Trenčín má originálne svedectvo o ich prítomnosti v podobe nápisu na hradnej skale, ktoré pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia nad Kvádmi v roku 179 n.l. v Laugaríciu.

V časoch rozkvetu Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskému kniežatstvu. V prvej polovici 11. stor. sa táto oblasť stala súčasťou Uhorska. Trenčín sa stal sídlom pohraničného županstva a neskôr centrom trenčianskej kráľovskej župy a stavovskej stolice. Po vpáde Tatárov v 13. stor. bol spustošený. V roku 1275 sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka. Jeho syn Matúš Čák ovládol takmer celé územie dnešného Slovenska. Na Trenčianskom hrade, ktorý bol jeho hlavným sídlom, mali jeho hodnostári podobné tituly ako na kráľovskom dvore. Obdobie vrcholu jeho slávy bolo zároveň aj najväčším rozkvetom mesta. V roku 1412 Trenčín bol povýšený kráľom Žigmundom na slobodné kráľovské mesto. Podobne ako iným európskym mestám, ani Trenčínu sa nevyhli mnohé katastrofy a vojny.

V polovici 17. stor. muselo mesto odolávať nájazdom Turkov, avšak nepodarilo sa im Trenčín dobyť. Veľké utrpenie mesto zažilo aj v čase kuruckej blokády v 18. stor., kedy mesto zastihol aj mor. Koncom 18. stor. hrad vyhorel a s jeho obnovou sa začalo v 20. stor. V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal obchodným a priemyselným centrom stredného Považia. Nemalou mierou k tomu prispel vznik mnohých priemyselných podnikov, finančných a peňažných ústavov i dokončené železničné spojenie so Žilinou. V meste sa i počas prvej Československej republiky rozvíjal najmä odevný a potravinársky priemysel. V 60. rokoch sa začalo v meste profilovať významné odvetvie - výstavníctvo. Trenčín je v súčasnosti mestom, ktoré poskytuje návštevníkom bohatú ponuku kultúrnych a historických pamiatok a veľký počet spoločenských podujatí. Táto ponuka prispieva k rozvoju mesta a činí z neho významné centrum cestovného ruchu.

Studňa lásky

K obdobiu panstva rodu Zápoľských na Trenčianskom hrade sa viaže jedna z najstarších, ale i najkrajších slovenských povestí o Omarovi, Fatime a Studni lásky. Rozpráva o láske tureckého pašu Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni Štefana Zápoľského na Trenčianskom hrade.

Za jej slobodu sľúbil Omar vykopať na hrade studňu, aby sa stal skutočne nedobytným. So svojimi 300 druhmi sa vraj po tri roky snažil z tvrdej skaly vykopať vzácnu vodu. To sa mu za cenu smrti takmer všetkých druhov i podarilo. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie“ si Fatimu odviedol domov. Pri odchode sa vraj Fatimin závoj zachytil o krovie na zákrute cesty na hrad. Hostinec, ktorý vznikol na tomto mieste asi v 16. storočí niesol preto meno Závoj a dnes sa volá Fatima.