- oblasť sústredená okolo severného pólu, zahŕňa Severný ľadový oceán, najsevernejšiu časť Atlantického oceánu a časti severného pobrežia Severnej Ameriky a Eurázie spoločne s priľahlými ostrovmi a súostroviami. Pri hľadaní severozápadnej a severovýchodnej cesty z Európy na Ďaleký východ začali už v 16. storočí prenikať prvé expedície do týchto končín. Na začiatku 19. storočia tieto výpravy podporoval britský geograf John Barrow. R. 1845 sa vydal hľadať severozápadnú cestu John Franklin, ale nikdy sa nevrátil. No 40 výprav, ktoré po ňom pátrali, priviezlo cenné informácie o polárnych oblastiach. R. 1850 britský arktický bádateľ Robert McClure uskutočnil prechod z východu na západ, ale až v rokoch 1903 – 06 sa Nór Roald Amundsen po prvýkrát preplavil loďou severozápadnou trasou. Severovýchodnú trasu z Nórska do Beringovho prielivu ako prvý prekonal švédsky barón Adolf Erik Nordenskjold v rokoch 1878 – 79. Severný pól po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyl Američan Robert E. Peary r. 1909, ale o jeho prvenstve sa dodnes vedú spory. Na medzinárodných polárnych konferenciách v rokoch 1879 a 1880 vznikol spoločný projekt systematického meteorologického a magnetického pozorovania Arktídy. Do r. 1882 tu vybudovalo najmenej osem významnejších krajín sveta výskumné stanice. Arktické nerastné bohatstvo vzbudilo záujem viacerých krajín. Vojensky túto oblasť kontrolujú Spojené štáty i Rusko. Roku 1980 sa konala konferencia za zachovanie tradičného spôsobu života Inuitov (Eskimákov). Jej cieľom bolo sformulovať politiku rozvoja ťažby ropy v Arktíde a pravidlá, akým spôsobom sa bude táto oblasť využívať na vojenské cvičenia a skúšky zbraní.