- s jednou miliardou obyvatel'ov druhý najl'udnatejší štát sveta po Číne. Každý šiesty človek na svete je občanom Indickej repub-liky. India je nielen vel'ká krajina, ale má aj svojráznu kultúru. Vyše 80 percent Indov vy-znáva hinduizmus.
Toto náboženstvo zrejme vzniklo z pred-stáv útočníkov, ktorí vtrhli do Indie od se-verozápadu okolo r. 2000 pred n. 1. Mosli-mov je v Indii 11 percent. Islam sa do Indie dostal v 12. storočí a o štyri storočia neskôr ovládli prakticky celú Indiu moslimskí Mo-guli. Priniesli novú architektúru a umenie, ktorého vrcholným dielom je mauzóleum Tádž Mahál. V Indii žije aj 24 miliónov kres-ťanov, 20 miliónov sikhov a menej početní vyznávači budhizmu a džinizmu. Etnická a jazyková situácia je spletitá. V Indii sa ho-vorí 14 oficiálnymi jazykmi, ale svoje miesto pod slnkom si hl'adá aj vyše tisíc menších ja-zykov a dialektov. Najrozšírenejším jazykom je hindčina, anglicky sa komunikuje najmä v obchodnom styku a vyššom školstve. Tvár novodobej Indie formovali predovšetkým Briti. Ich Východoindická spoločnost (zalo-žená v r. 1600) šírila svoj vplyv krok za kro-kom. Moc Mogulov, naopak, upadala a po povstaní hindov proti moslimským vládcom v 18. storočí Indiu postupne celkom ovládla Británia a vyhlásila ju za svoju kolóniu. Na čelo boja za nezávislosť, úspešne zavŕšeného v r. 1947, sa postavil Maháthma Gándhí. In-dickou metropolou je síce Nai Dillí, ale na najväčšie mestá vyrástli Bombaj a Kalkata. Tri štvrtiny Indov žijú na vidieku. Severnú hranicu vytvárajú Himaláje, pod ktorými sa nížinami vinie Ganga, posvätná rieka hin-duistov. Väčšinu prepotrebnej vlahy získava krajina v čase letných monzúnových dažd'ov.