Južná Afrika

- veľký ľudnatý štát na samom juhu afrického kontinentu. Juhoafrický parlament zasadá od januára so júna v Kapskom Meste, ale vláda sídli v Pretórii, najvyšší súd v Bloemfonteine a najväčším mestom je Johannesburg. Juhoafrická republika je hospodársky najvyspelejšou africkou krajinou, ktorej ekonomika sa opiera o zisky z ťažby a predaja nerastných surovín, najmä diamantov, zlata, platiny a rúd farebných kovov. Tri štvrtiny populácie tvoria černosi, ktorí sa delia na mnoho národov a národností. Najväčšou skupinou sú Zuluovia, ktorí žijú prevažne na východe krajiny. Belochov je iba 16 percent. Medzi nimi majú prevahu Afrikánci, potomkovia pôvodných holandských osadníkov, hovoriacich po afrikánsky, ktorí sa usadili v oblasti Kapského Mesta v r. 1652. Británia sa zmocnila Kapského Mesta po prvý raz v r. 1795. Mnoho Búrov, ako sa vtedy nazývali osadníci holandského pôvodu, však britskú nadvládu a zákony proti otroctvu odmietalo, a tak v 30. rokoch 19. storočia vyrazili na sever na Veľký trek. K ďalšej zrážke s Britmi došlo počas anglicko-búrskej vojny v roku 1899 – 1902. V r. 1948 nastúpila po voľbách nacionalistická vláda s prevahou Afrikáncov, ktorá na ďalších 40 rokov zaviedla politiku apartheidu. Postavila mimo zákona Africký národný kongres (ANC) a ďalšie černošské politické strany (1960), vodcu ANC Nelsona Mandelu uväznila. V r. 1961 krajina vystúpila zo Spoločenstva národov. Vo februári 1990 bol ANC legalizovaný a Nelsona Mandelu prepustili po 28 rokoch na slobodu. Oficiálne sa apartheid skončil v r. 1992 a medzinárodné spoločenstvo zrušilo sankcie platné od r. 1977. Na jar 1994 sa v JAR konali prvé multirasové voľby – Nelson Mandela sa stal prezidentom a parlament prijal novú ústavu.