Japonsko

- štát v severozápadnej časti Tichého oceánu zaberá štyri hlavné ostrovy: Honšu, Hokkaido, Kjúšu a Šikoku. Väčšinu povrchu pokrývajú hory, takže obyvateľstvo sa tiesni v mestách na pobreží, najmä v Tokiu a jeho okolí. Ostrovy ustavične ohrozujú zemetrasenia, výbuchy sopiek a vlny tsunami. Mohutný kužeľ najvyššej hory Fudžisan (3 776 m) je sopkou, ktorá naposledy vybuchla v roku 1707. Od 12. storočia až do r. 1867 vládli Japonsku šóguni, privilegovanú vojenskú vrstvu tvorili samuraji. Od 30. rokov 17. storočia až do polovice 19. storočia bolo Japonsko celkom uzavreté pred okolitým svetom. Až potom americká námorná flotila pod velením komodora Perryho prinútila vládu otvoriť niektoré prístavy. Japonsko prijalo technické vymoženosti euro-americkej civilizácie a začalo viesť expanzívnu politiku. V roku 1910 obsadilo Kóreu, v 30. rokoch Mandžusko a v roku 1937 vstúpilo do vojny s Čínou. V r. 1941 napadlo americkú námornú základňu Pearl Harbor a do r. 1942 obsadilo veľkú časť juhovýchodnej Ázie. Po zvrhnutí jadrových bômb na Hirošimu a Nagasaki a kapitulácii (1945) sa cisár Hirohito vzdal svojej božskej podstaty a stal sa bežným konštitučným panovníkom. Po vojne sa japonská ekonomika veľmi rýchlo spamätala a zaznamenala búrlivý rozvoj. Japonsko sa stalo hospodársky druhou najsilnejšou mocnosťou sveta. Za svoje úspechy vďačí najmä vzdelanej pracovnej sile, ktorá je súčasne mimoriadne disciplinovaná a oddaná zamestnávateľovi.