NEMŠOVÁ

1.Vymedzenie územia

Územie mesta Nemšová sa nachádza na Moravsko-slovenskom pomedzí, v údolí rieky Váh, pri sútoku s riekou Vlára, na východných svahoch Bielych Karpát, severovýchodne od Trenčína. Nemšová patrí do Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Zemepisné súradnice stredu mesta sú 48º 57´ severnej zemepisnej šírky a 18º 07´ východnej zemepisnej dĺžky. Mesto má rozlohu 3345 ha a obvod 33 km, nadmorská výška stredu mesta je 225 m n.m. Mesto Nemšová tvoria mestské časti Nemšová, Ľuborča, Kľúčové a Trenčianska Závada. Dĺžka spoločných katastrálnych hraníc so susednými obcami je:

•Horné Srnie 10,7 km;
•Dolná Súča 6,85 km;
•Trenčianska Teplá 4,05 km;
•Skalka nad Váhom časť Újazd 3,5 km;
•Borčice 3,45 km;
•Horná Súča 2,8 km;
•Dubnica nad Váhom 1,7 km.

2.Geologická stavba územia

Nálezmi fosílnych – skamenených pleistocénnych kostí bola lokalita v Nemšovej zaujímavá pre archeológov už po prvej svetovej vojne. V Nemšovej sa nachádzali aj miesta, kde bol soľný sklad. Teraz sa podľa toho nazýva aj ulica: Za Soľnou (kde mimochodom bývam)

3.Geomorfologická charakteristika územia

V zmysle regionálneho geomorfologického členenia Slovenska územný celok Nemšovej zaraďujeme do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty. Z oblasti Slovensko – Moravské Karpaty tu zasahuje geomorfologická jednotka Biele Karpaty a Považské podolie. Do jednotky Biele Karpaty patrí oddiel Súčanská vrchovina. V jednotke Považské podolie sa uplatňuje oddiel Bielokarpatské podhorie, Trenčianska kotlina najjužnejšia časť Ilavskej kotliny.

4.Hydrogeografické pomery

Priemerný ročný úhrn zrážok sa v Ilavskej kotline pohybuje okolo 630-700 mm, v blízkej pahorkatine v podhorí Bielych Karpát 700-800 mm a v pohorí Bielych Karpát je to 800-900 mm. Celá oblasť patrí hydrologicky do povodia Váhu. Zrážky, ktoré tu spadnú, v kotline väčšinou presakujú do podzemia, v pohorí naopak väčšinou odtekajú do potokov a riek.

Povrchové vody: hydrologický režim v oblasti je ovplyvňovaný hlavne režimom riek Váh a Vlára, ktorá sa vlieva pri Nemšovej do Váhu. Významným menším tokom v oblasti je Ľuborčiansky potok, ktorý pramení v Bielych Karpatoch. Po približne 15-tich km preteká Ľuborčou a vzápätí sa vlieva do Váhu. Systém ochranných hrádzi na rieke Vlára je vybudovaný tak, aby sa zabránilo preniknutiu vody na zastavané plochy mesta alebo plochy obrábanej pôdy. Stojaté vody, alebo mokrade sa nachádzajú pri mestskej časti Kľúčové smerom k Váhu a pri rieke Vlára smerom k Hornému Srniu, kde vypĺňajú depresiu pôvodných slepých ramien. Ťažbou štrku sa vytvorili na hraniciach s katastrom územia mesta Dubnica nad Váhom tzv. Dubnické jazerá a pri rieke Vlára medzi časťou Ľuborča a mestom Nemšová štrkové jazero, ktoré bolo umelo zväčšované ťažbou štrku na budovanie ochrannej povodňovej hrádze.

Podzemné vody: pod Nemšovou sa nachádzajú priepustné vrstvy štrkov a pieskov, tieto umožňujú priesak zrážok až na nepriepustné vrstvy materskej horniny alebo nepriepustných ílov. Vytvárajú sa tak podzemné zásoby vody, ktoré sú v tejto oblasti umocnené tým, že flyšové podložie blízkych Bielych Karpát je málo priepustné a väčšia časť zrážok z pohoria rôznymi puklinami steká až do údolia rieky Váh, kde sa hromadí v tzv. podzemných bazénoch. V okolí Nemšovej sú zásoby vody v podzemných bazénoch veľké a veľmi významné. V blízkosti mesta je vybudovaná aj významná vodáreň, zásobujúca okrem Nemšovej aj krajské mesto Trenčín.
5.Klimatické pomery

Územie Nemšovej zaraďujeme do mierneho podnebného pásma prechodnej oceánskej klímy, s charakteristickými, mierne vlhkými letami a chladnými vlhkými zimami. Stredomorské klimatické podmienky väčšinou prinášajú do oblasti náhle zmeny počasia, pozorované hlavne na jar a na jeseň. Priemerná ročná teplota 8,8ºC je blízka hodnotám najbližšieho monitorovacieho miesta pri Nemšovej, v Trenčíne. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú hodnoty od –2 do -4ºC a v júli od16 do20ºC. V ročnom hodnotení smerov vetra na území stredného Považia prevláda juhozápadné a severozápadné, až severné prúdenie vzduchu.

6.Pedogeografické pomery

Geomorfologicky je toto územie charakteristické pomerne pestrým reliéfom. Údolné rovinaté plochy s miernymi terénnymi depresiami sa nachádzajú v povodí Váhu a Vláry. Roviny postupne prechádzajú cez predhorie do pahorkatinného vrchovinového reliéfu Bielych Karpát. Údolné polohy sú tvorené najmladšími holocénnymi útvarmi vo forme aluviálnych (nivných), často štrkovitých naplavenín toku Váhu a miestnych potokov. Na prechode do pahorkatín sa nachádzajú terasy s prevažne kyslého materiálu, ktoré boli tvorené riekou Vlára. Pahorkatiny sú v prevažnej miere budované sprašovými hlinami, ktoré sú ťažšieho zrnitostného zloženia s obsahom hrubého prachu 10-50%. Zásah človeka výrazne ovplyvnil vývoj pôdy reguláciou tokov a budovaním hrádzí. Pôda sa prestala zaplavovať a premieňala sa na terestrickú pôdu. Pôvodné porasty tvorili väčšinou vrbovo-topoľové lužné lesy. Usadeniny Váhu obsahujú uhličitan vápenatý, pôdy sú karbonátové. Podľa produkčnosti možno pôdy zaradiť medzi stredne až málo úrodné.

Hodnotenie pôdy ako zložky životného prostredia je potrebné uvažovať:

•z hľadiska ohrozenosti vodnou a veternou eróziou,
•z hľadiska využívania produkčného potenciálu a plnenia mimoprodukčných funkcií.

Značná časť orných pôd tohto katastrálneho územia je znehodnocovaná vodnou eróziu. Eróziu spôsobuje predovšetkým svahovitosť pôdneho pokrytia.

Štruktúru pôdneho fondu tvorí výmera pôdy o rozlohe 33444736 m2 (3344 ha):

•Lesné pozemky 41%,
•Trvalé trávne porasty 26%,
•Orná pôda 13%,
•Ostatné plochy 8%,
•Zastavané plochy 6%,
•Vodné plochy 3%,
•Záhrady 2%,
•Chmeľnice 1%,
•Ovocné sady 1%.

Poľnohospodárska výmera tvorí cca 42% celkovej výmery sledovaného územia. V katastrálnom území mestská časť Nemšová sa nachádza 36% poľnohospodárskej pôdy, 27% v katastri Ľuborča, 23% v katastri Kľúčové a 14% v Trenčianskej Závade. Podrobnejšie rozdelenie poľnohospodárskej pôdy v jednotlivých katastrálnych územiach je uvedené v tabuľke 1.

7.Biogeografické pomery

V meste Nemšová predstavujú prirodzenú potenciálnu vegetáciu tieto rastlinné (flóra) spoločenstvá:

•Lužné lesy vŕbovo – topoľové
•Lužné lesy nížinné
•Lužné lesy podhorské a horské
•Dubovo – hrabové lesy karpatské
•Dubovo – cerové lesy
•Bukové kvetnaté lesy podhorské
•Bukové kvetnaté lesy
Živočíšne (fauna) spoločenstvá:

•Bezstavovce – EVERTEBRATA: Chvostoskoky, Švehly, Podenky, Vážky, Svrčky, Kobylky, Bzdochy, Cikády, Čmele, Včely, Osy, Mravce, Motýle,...
•Stavovce – VERTEBRATA: ryby (Pstruh potočný, Štuka severná,...), Obojživelníky, Mlokotvaré, Žabotvaré, Vtáky,...
•Cicavce – TRIEDA MAMMALIA: Hmyzožravce (Krt obyčajný), Dvojitozubce (Zajac poľný), Hlodavce (Veverica stromová), Šelmy (Líška Hrdzavá, Kuna lesná), Párnokopytníky (Jeleň lesný, Diviak lesný, Srnec lesný)

8.Ochrana prírody a krajiny

Máme 2 krajinné oblasti:

1.CHKO Biele Karpaty

Vyhlásený: 1979
Rozloha: 43519 ha
Vyhlásená bola z dôvodu zachovania a zveľaďovania ukážkových častí rázovitej krajiny Bielych Karpát, klimatických, vodných, pôdnych a lesných pomerov, zdravotnorekreačných hodnôt, celkovej pestrosti flóry a fauny ako aj rozptýlených prírodných výtvorov a špecifických foriem historického osídlenia, osobitného vedeckého, kultúrno-výchovného a estetického významu a zabezpečenia ich optimálneho využitia.

2. Strážovské vrchy

9.Demografické pomery

Počet obyvateľov: 6 193 ( k 1.12. 2006)
Mesto Nemšová je najmladším a zároveň rozlohou aj najmenším vyhláseným mestom na Považí.

Trend v migrácii obyvateľstva ukazuje, že pre obdobie rokov 2003-2006 bola charakteristická prevaha migrácie nad imigráciou obyvateľstva.

Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku ( 26. máj 2001 )

Predproduktívny vek................... 20, 9 %
Produktívny vek.......................... 63, 6 %
Poproduktívny vek...................... 15, 4 %

10.Školstvo a veda

Základná škola ul. Janka Palu ( V školskom roku 2007/2008 je na prvom stupni 7 tried a na druhom stupni10 tried s celkovým počtom 366 žiakov a 31 zamestnancov.)

Spojená katolícka škola:

ZÁKLADNÁ ŠKOLA SV. MICHALA

- Ponuka a špecifiká základnej školy:
- práca s počítačom 1. - 9. roč.
- výučba cudzích jazykov 1. - 9.roč.
- školský špeciálny pedagóg
- práca s integrovanými deťmi
- špeciálne triedy - pre deti s mentálnym a kombinovaným postihom a pre žiakov s vývinovými poruchami učenia

STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA SV. RAFAELA

Stredná odborná škola sv. Rafaela sa zaoberá prípravou mládeže inklinujúcej k cestovnému ruchu. Po ukončení školy sa absolventi môžu uplatniť v oblasti regionálneho cestovného ruchu, v cestovných kanceláriách, informačných centrách, v múzeách, ako informátori, organizátori cestovného ruchu v regiónoch a v obciach, ako pracovníci marketingových útvaroch v samosprávach, v organizovaní skupinovej, rodinnej a individuálnej turistiky, v stravovacích a ubytovacích podnikoch a zariadeniach, v sprievodcovskej činnosti a iných službách a v podnikateľskej činnosti.

Základná umelecká škola

Materské školy: MŠ ul. Odbojárov 8
MŠ ul. A. Kropáčiho 1
MŠ ul. Ľuborčianska 2
MŠ ul. Trenčianska 43

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk