NEMŠOVÁ

1.Vymedzenie územia

Územie mesta Nemšová sa nachádza na Moravsko-slovenskom pomedzí, v údolí rieky Váh, pri sútoku s riekou Vlára, na východných svahoch Bielych Karpát, severovýchodne od Trenčína. Nemšová patrí do Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Zemepisné súradnice stredu mesta sú 48º 57´ severnej zemepisnej šírky a 18º 07´ východnej zemepisnej dĺžky. Mesto má rozlohu 3345 ha a obvod 33 km, nadmorská výška stredu mesta je 225 m n.m. Mesto Nemšová tvoria mestské časti Nemšová, Ľuborča, Kľúčové a Trenčianska Závada. Dĺžka spoločných katastrálnych hraníc so susednými obcami je:

•Horné Srnie 10,7 km;
•Dolná Súča 6,85 km;
•Trenčianska Teplá 4,05 km;
•Skalka nad Váhom časť Újazd 3,5 km;
•Borčice 3,45 km;
•Horná Súča 2,8 km;
•Dubnica nad Váhom 1,7 km.


2.Geologická stavba územia

Nálezmi fosílnych – skamenených pleistocénnych kostí bola lokalita v Nemšovej zaujímavá pre archeológov už po prvej svetovej vojne. V Nemšovej sa nachádzali aj miesta, kde bol soľný sklad. Teraz sa podľa toho nazýva aj ulica: Za Soľnou (kde mimochodom bývam)


3.Geomorfologická charakteristika územia

V zmysle regionálneho geomorfologického členenia Slovenska územný celok Nemšovej zaraďujeme do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty. Z oblasti Slovensko – Moravské Karpaty tu zasahuje geomorfologická jednotka Biele Karpaty a Považské podolie. Do jednotky Biele Karpaty patrí oddiel Súčanská vrchovina. V jednotke Považské podolie sa uplatňuje oddiel Bielokarpatské podhorie, Trenčianska kotlina najjužnejšia časť Ilavskej kotliny.


4.Hydrogeografické pomery

Priemerný ročný úhrn zrážok sa v Ilavskej kotline pohybuje okolo 630-700 mm, v blízkej pahorkatine v podhorí Bielych Karpát 700-800 mm a v pohorí Bielych Karpát je to 800-900 mm. Celá oblasť patrí hydrologicky do povodia Váhu. Zrážky, ktoré tu spadnú, v kotline väčšinou presakujú do podzemia, v pohorí naopak väčšinou odtekajú do potokov a riek.

Povrchové vody: hydrologický režim v oblasti je ovplyvňovaný hlavne režimom riek Váh a Vlára, ktorá sa vlieva pri Nemšovej do Váhu. Významným menším tokom v oblasti je Ľuborčiansky potok, ktorý pramení v Bielych Karpatoch. Po približne 15-tich km preteká Ľuborčou a vzápätí sa vlieva do Váhu. Systém ochranných hrádzi na rieke Vlára je vybudovaný tak, aby sa zabránilo preniknutiu vody na zastavané plochy mesta alebo plochy obrábanej pôdy. Stojaté vody, alebo mokrade sa nachádzajú pri mestskej časti Kľúčové smerom k Váhu a pri rieke Vlára smerom k Hornému Srniu, kde vypĺňajú depresiu pôvodných slepých ramien. Ťažbou štrku sa vytvorili na hraniciach s katastrom územia mesta Dubnica nad Váhom tzv. Dubnické jazerá a pri rieke Vlára medzi časťou Ľuborča a mestom Nemšová štrkové jazero, ktoré bolo umelo zväčšované ťažbou štrku na budovanie ochrannej povodňovej hrádze.

Podzemné vody: pod Nemšovou sa nachádzajú priepustné vrstvy štrkov a pieskov, tieto umožňujú priesak zrážok až na nepriepustné vrstvy materskej horniny alebo nepriepustných ílov. Vytvárajú sa tak podzemné zásoby vody, ktoré sú v tejto oblasti umocnené tým, že flyšové podložie blízkych Bielych Karpát je málo priepustné a väčšia časť zrážok z pohoria rôznymi puklinami steká až do údolia rieky Váh, kde sa hromadí v tzv. podzemných bazénoch. V okolí Nemšovej sú zásoby vody v podzemných bazénoch veľké a veľmi významné. V blízkosti mesta je vybudovaná aj významná vodáreň, zásobujúca okrem Nemšovej aj krajské mesto Trenčín.