Predstavte si, že žijete v blízkosti sopky, ktorá pravidelne chŕli popol alebo lávu. Mnoho ľudí na svete žije v nebezpečnej blízkosti aktívnej alebo potenciálne aktívnej sopky. Vedci tieto sopky pozorne skúmajú a usilujú sa predpovedať, čo by sa mohlo stať. Ani vedecké odhady však nemôžu vždy zachrániť ľudí pred sopečnou katastrofou. Ročne na Zemi vybuchne približne 50 sopiek, pričom zahynú stovky ľudí a tisíce ľudí opustí svoje domovy.

Zaujímavosti:

Sopky na iných planétach sa líšia od pozemských. Napríklad sopky na Marse sú oveľa väčšie ako na Zemi, pretože sa predpokladá, že tam niesu tektonické dosky. Pohyb zemských dosiek premiestňuje sopku mimo podzemného zdroja magmy. Sopečný kužeľ Olympus Mons na Marse vybuchoval miliardy rokov. Je trikrát vyšší ako Mount Everest na Zemi.

Sopky môžu biť veľmi ničivé, ale dokážu byť aj užitočné. Popol z vulkánov zúrodňuje pôdu. Rastlinstvo je potom väčšie a zdravšie. Teplo z magmy niektorých sopiek premieňa vodu na paru, ktorá sa potom využíva v geotermálnych elektrárňach na výrobu elektriny. Na Islande, ostrove s mnohými sopkami, poskytuje pera zohrievaná magmou elektrinou pre takmer polovicu domácností.


Kto je to vulkanológ?

Byť vulkanológom (vedcom, ktorí skúma sopky) je skutočne horúce zamestnanie. Vulkanológovi trávia veľa času pozorovaním hornín v laboratóriu, pri analýzach vzoriek hornín, popola a plynu. Chodia aj k aktívnym sopkám, kde zbierajú vzorky a vykonávajú ďalšie merania a pozorovania. Keď je vulkanológ vo vnútri krátera činnej sopky, musí byť oblečený do ochranného obleku, ktorí má kovový povlak, pričom odráža teplo a udržuje vedca v chlade. Keďže sopky sú veľmi nevyspytateľné, mnoho vulkanológou pri výkone svojej práce zahynulo.

Celkový počet všetkých činných známych sopiek (s erupciou v posledných 10 000 rokoch) je 1343. Mnohé z nich sú podmorské. Boli objavené pred sto rokmi. Pri umiestňovaní prvých telegrafických káblov medzi Európou a Amerikou si ľudia všimli, že morské dno netvorí iba piesok, ale aj pohoria, ktoré sú v mnohých prípadoch mohutnejšie ako pohoria na zemskom povrchu. Najväčšia známa sopka pod morskou hladinou je Mauna Kea, ktorá sa nachádza v blízkosti Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Jej výška dosahuje okolo 90 000 metrov, pričom 4000 metrov vyčnieva nad vodu.


Najznámejšie sopky:

Etna - Najväčšia európska sopka a jedna z najaktívnejších sopiek na svete, umiestnená v Taliansku

Fudži - sopečná hora, najznámejší krajinný prvok a symbol Japonska.

Popocatépetl - činná sopka v Strednej Amerike. Podľa legendy bol Popocatéplt aztécky bojovník, o ktorom so rozširovala mylná správa , že bol zabitý v bitke. Po tom, ako sa to dozvedela jeho milenka Ixtaccíhuatl, zlomilo to jej srdce a zomrela. Keď sa bojovník Popocatéplt vrátil a našiel ju mŕtvu, bdel pri nej tak dlho, kým aj on zomrel.

Keď vybuchla sopka MAUNA LOA na Havaji, vytvorila lávové fontány a ohnivo ožiarila nebo. Planéta Zem nás týmto spôsobom zoznámila s jedným zo svojich najmohutnejších zdrojov energie- s vulkanickou činnosťou. Sopka Mauna Loa sa narodila v hĺbke oceánu a za milióny rokov, nespočetnými erupciami vyrástla vo vulkanickej hore, ktorá teraz vyčnieva vysoko nad hladinou mora. Sopka je vlastne diera v zemi. Touto dierou vytryskuje do vzduchu ohniva zmes plynov, vodných pár, popola a kúskom roztavených hornín. Čiastočky vulkanického popola spadnú k zemi, usadia sa a ztuhnú vo svetle na sivú horninu.