Za milióny rokov vytvoria jednotlivé vrstvy lávy vulkanickú horu, väčšinou charakteristického kožovitého tvaru s kráterom na vrchole. Väčšina vulkánov vznikla pod morskou hladinou. Niektoré sopky sú veľmi mladé, napríklad vo februári 1943 sa narodil novy vulkán v Mexiku. Jedného dňa sa v kukuričnom poli objavila trhlina. O dvadsaťštyri hodín neskôr sa otvorila na 25 metrovú širokú priepasť, aby odhalila kotol popola a žhavú lavu. Zanedlho sa vytvorila 10 metrov vysoká lávová kôpka. O devät rokov neskôr sopka, nazývaná Parikutin, dosiahla svojej najvyššej výšky 405 metrov.

Sopky položili základy niektorým ostrovom. V roku 1963 náhle vybuchla sopka blízko južného pobrežia Írska a vychrlila vysoko stĺpy vodných pár a dymu a začala chŕliť lávu, ktorá vytvorila nový ostrov menom Surtseypo po nórskom bohu ohňa. Sopka chŕlila lávu po cele tri roky a zväčšila plochu ostrova na dnešných 1.9 kilometrov štvorcových. Teplota lávy vytekajúcej zo sopky môze dosiahnuť až tisíc stupňov celzia. Rýchlosť stekajúcej lávy môže presiahnuť 165 metrov za sekundu.


Existujú aj podmorské sopky?

Boli objavené asi pred 100 rokmi. Morské dno netvorí len piesok, ale aj pohoria, ktoré sú väčšinou mohutnejšie ako pohoria na zemskom povrchu. Ich počet sa odhaduje na 80. Najväčšia známa sopka pod morskou hladinou je Mauna Kea, ktorá sa nachádza v blízkosti Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Jej výška dosahuje okolo 90 000 metrov, pričom 4000 metrov vyčnieva nad vodu.